Choroby a škůdci rajčat

Tešili ste sa na úrodu krásnych a šťavnatých paradajok, ale namiesto toho vás čakalo iba sklamanie v podobe zhnitých či inak nevzhľadne pôsobiacich plodov? Na vine môžu byť obávané hubové choroby, ale aj prítomnosť baktérií, viróza alebo napríklad niektorý z všadeprítomných škodcov. Poradíme vám, ako tieto problémy rozpoznať a ako im predísť.

Choroby paradajok

Paradajky sú veľmi náchylné k plesňovým chorobám, ktoré môžu zničiť celú úrodu chutných a šťavnatých plodov. K najviac problematickým typom plesní sa radí pleseň zemiaková a čerň baklažánová, ktorú záhradkári označujú aj ako Alternáriová škvrnitosť. Niekedy však môžu paradajky napadnúť tiež rôzne virózy či bakteriálne choroby.

Pleseň zemiaková

Medzi najväčších nepriateľa paradajok patrí pleseň zemiaková, ktorá sa označuje aj ako pleseň rajčiaka či Phytophthora infestans. Táto hubová choroba sa objavuje predovšetkým v auguste alebo začiatkom jesene, pričom spôsobuje vznik nevzhľadných škvŕn na paradajkových listoch, nekrózu plodov a celkové odumieranie rastlín. Počas krátkej doby tak môže úplne zničiť celú úrodu.

Rozvoju plesne zemiakovej napomáha hlavne zalievanie priamo na listy a príliš vlhké počasie. Pokiaľ ide o charakteristické príznaky na listoch paradajok, jedná sa predovšetkým o veľké neohraničené šedozelené škvrny, ktoré sú spočiatku vodnaté, čierno žilkované a objavujú sa hlavne na okrajoch listových čepelí. Postupom času sa však rýchlo šíria na celý povrch listov, získavajú tmavo hnedú farbu a úplne zasychajú.

Podobné škvrny, ktoré majú však oválny charakter, sa objavujú aj na stonkách a stopkách listov. Na ich spodnej strane potom môže byť viditeľný belavý povlak patogénu, a to predovšetkým v období vyššej vzdušnej vlhkosti, napríklad skoro ráno alebo po výdatnom daždi. Napadnuté listy väčšinou veľmi rýchlo vädnú, tmavnú, postupne sa scvrkávajú a následne hynú.

Pleseň zemiakovú však ľahko spoznáte podľa typických prejavov, ktoré postihujú paradajkovej plody. Na tých nezrelých sa objavujú nepravidelné škvrny zelenohnedé farby, ktoré sa rýchlo rozširujú, neskôr tmavnú do sýto hnedej a niekedy dokonca bývajú pokryté belavú hubou. Povrch je síce pevný, ale vráskavý. Nekróza zároveň preniká hlboko do paradajok, takže dužina je až do hĺbky zhnednutá.

Odrodové rozdiely v náchylnosti k tejto hubové chorobe sú celkom malé. Ak sa však chcete paradajkovej plesni za každú cenu vyhnúť, môžete vyskúšať pestovanie niektorých druhov paradajok, ktorá záhradkári považujú za odolnejšie. Medzi odrody, ktoré na pleseň zemiakovú údajne toľko netrpia, patrí napríklad:

  • Benjamín,
  • Parto,
  • Uragan,
  • Divoké červené,
  • Primabella,
  • Latah,
  • Siberian.

Príčinou infekcie je v prípade plesne zemiakovej prevlhčenie paradajok, pričom jej šíreniu výrazne napomáha tiež striedanie teplôt medzi dňom a nocou. Ak teda chcete svoje paradajky pred touto hubovú chorobou ochrániť, je nutné zabrániť vzniku dlhotrvajúci vlhkosti. Rastliny by nemali byť vystavené silným niekoľkodňovom dažďom a pozor si dajte aj na prílišnú zálievku.

Ak pestujete paradajky v skleníku, pokúste sa udržať rastliny skôr suchšie. To znamená, že by ste nemali zavlažovať celé rastliny, ale zálievku smerovať iba ku koreňom, a zároveň je dobré vyhnúť sa oroseniu prikurovaním a prílišným vetraním. Vo vonkajších podmienkach hrá najdôležitejšiu úlohu vhodné stanovisko, kde by paradajky mala mať dostatok vzduchu, svetla a tepla. Zároveň nezabúdajte chrániť rastliny pred dažďom (napríklad pestovaním paradajok v nádobách pod presahom strechy).

Alternáriová škvrnitosť

Veľmi podobné škvrny na listoch aj paradajkových plodoch môže spôsobiť aj ďalšia hubová choroba, ktorú záhradkári poznajú pod názvom hnedá či Alternáriová škvrnitosť paradajky. Spôsobuje ju huba označovaná ako čerň baklažánová (Alternaria solani), ktorá patrí do čeľade zďovkovité (Pleosporaceae). Jedná sa o pomerne bežnú chorobu, s ktorou sa môžu stretnúť záhradkári po celom svete.

Alternáriovú škvrnitosť si pestovatelia niekedy zamieňajú s plesňou zemiakovou. Medzi týmito ochoreniami však existuje niekoľko zásadných odlišností. Hnedá škvrnitosť totiž napáda rastliny skôr ako pleseň zemiaková, a to pokojne už v polovici leta. Hoci môže výrazne poškodiť plody, na rozdiel od paradajkovej plesne nebýva pre rastliny fatálna.

Typickým prejavom Alternáriovej škvrnitosti sú nepravidelné tmavohnedé škvrny, ktoré sa objavujú na starších paradajkových listoch a dosahujú veľkosť niekoľkých milimetrov. Postupne sa potom zväčšujú a začínajú splývať, čo vedie k tomu, že listy rýchlo odumierajú. Väčšie škvrny spôsobené touto chorobou pritom vždy jednoducho spoznáte podľa typických koncentrovaných kruhov a žltého lemovania.

Na stonkách sa po napadnutí Alternáriová škvrnitosťou objavujú pretiahnuté a mierne prepadnuté hnedé škvrny, ktoré spôsobujú ich lámaniu. Ak sú napadnuté tiež kvetné stopky, rýchlo dochádza k opadávaniu kvetov a mladých plodov. Na paradajkách (najčastejšie hneď pri stopke) vznikajú veľké tmavé vpadnuté škvrny, ktoré bývajú ostro ohraničené a za vlhka husto pokryté čiernym zamatovým hubovým povlakom.

Ako sa proti tejto chorobe najlepšie brániť? Základom je nepestovať paradajky opakovane na rovnakých stanovištiach a dodržiavať dostatočný odstup od záhonov so zemiakmi. Dôležité je tiež vybrať stanovište, kam bude dostatočne svietiť slnko a kde bude prúdiť vzduch. Ďalej by ste mali myslieť aj na používanie zdravých substrátov, pričom nesmiete zabúdať ani na likvidáciu napadnutých častí rastlín.

Ak si na pomoc vezmete fungicídy, mali by ste vždy hodnotiť nielen ich biologickú účinnosť, ale aj dĺžku ochrannej lehoty. Ošetrenie rastlín sa väčšinou vykonáva koncom júna a postreky je potom nutné opakovať v závislosti na tom, aké panujú klimatické podmienky. Dôležité je pamätať aj na to, že prípravky na báze medi slúžia len ako prevencia a môžu spomaľovať vyzrievanie plodov.

Antraknóza

Medzi menej významné hubové choroby, s ktorými sa záhradkári nestretávajú tak často ako s tými predchádzajúcimi, patrí antraknóza paradajky. Jej rozvoj má na svedomí huba označovaná ako Colletotrichum coccodes, ktorá napadá tiež papriky, baklažány alebo napríklad zemiaky. Tieto patogény sú dokonca schopné prezimovať na pozberových zvyškoch či semenách daných rastlín.

Charakteristickým znakom antraknózy je tvorba tmavých a mierne prepadnutých škvŕn na paradajkových plodoch, v ktorých strede sa nachádzajú drobné čierne bodky (mikrosklerocia). Ak je počasie dlhodobo nepriaznivé (daždivo, vlhko), škvrny postupne pokryje ružovkastý povlak sporulujúcich patogénov. Okrem toho však rozvoj tejto choroby podporujú aj ľahké piesčité pôdy.

Antraknóza sa vyskytuje hlavne u paradajok kríčkových, pričom najviac napadá zrelé a prezreté plody. V niektorých prípadoch môže navyše spôsobovať hnednutie koreňov, ktoré následne odumierajú. Vhodnou ochranou pred týmito ťažkosťami je opäť správna voľba stanovišta (vzdušné, preslnené) a ošetrenie rastlín odporúčanými prípravkami, ale aj odstraňovanie pozberových zvyškov.

Ďalšie hubové choroby

  • Botrytis cinerea či šedá hniloba (spôsobená hubou plesni fuckeliana),
  • prstenčitost paradajok (spôsobená hubou plesni fuckeliana),
  • septoriová škvrnitosť rajčiaka (spôsobená hubou Septoria lycopersici),
  • padlí rajčiak (spôsobené hubou Oidium lycopersici),
  • biela hniloba či sklerociová hniloba (spôsobená hubou Sclerotinia sclerotiorum),
  • vädnutie paradajok (spôsobené hlavne hubou Fusarium oxysporum lycopersici).

Vírusové choroby

Pokiaľ ide o virózy, záhradkári sa najčastejšie stretávajú s chorobou označovanou ako vírusová mozaika rajčiaka (tomato mosaic virus). Tá môže spôsobiť celý rad rôznych poškodení, čo závisí hlavne na tom, o aký vírusový kmeň sa jedná. Svoju úlohu však hrajú tiež aktuálne klimatické podmienky, staroba pestovaných rastlín a konkrétne odroda paradajok. Pozitívnou správou však je, že väčšina novších odrôd je už voči danej viróze geneticky odolná.

Medzi hlavné príznaky tejto vírusovej choroby patria deformácie listov, pruhovitost listov, stoniek i plodov, prítomnosť listovej mozaiky, ale aj hnednutie dužiny plodov. Vírusy sa na jednotlivé rastliny prenášajú mechanicky, predovšetkým pri vylamovaní bočných výhonkov alebo napríklad pri zbere doterajšej úrody. Ďalším možným spôsobom je potom prenos skrz korene, pôdu či osivo.

Ešte o niečo závažnejšia je vírusová bronzovitost paradajky, ktorú záhradkári poznajú aj ako tomato spotted wilt virus. Táto viróza sa prenáša hlavne prostredníctvom strapky západnej, postihuje takmer 550 ďalších rastlinných druhov a navyše podlieha prísnym karanténnym opatreniam.

Bakteriálne choroby

Úrodu šťavnatých paradajok môžu v niektorých prípadoch ohroziť tiež bakteriálne choroby. Sem patrí napríklad bakteriálne vädnutie rajčiakov spôsobenej baktériou s názvom Clavibacter michiganensis subsp. michiganensis. Táto choroba sa prejavuje náhlym vädnutím listových úkrojkov na spodnej strane listovej čepele. Následne dochádza k vädnutiu celých listov i rastlín samotných.

Pomerne častá je tiež bakteriálna bodkovitosť paradajok, ktorú má na svedomí baktéria Pseudomonas syringae pv. tomato. Ako už názov choroby napovedá, spôsobuje vznik menších a slabo vyvýšených bodiek na paradajkových plodoch. Niekedy sa však objavujú aj symptómy priamo na listoch, ktoré môžu pripomínať časté hubové ochorenia paradajok.

Ešte nebezpečnejšie je potom bakteriálna škvrnitosť paradajky, ktorej pôvodcom je baktéria Xanthomonas axonopodis pv. vesicatoria. Medzi prejavy tejto choroby patrí výsev tmavých škvŕn na listoch a plodoch paradajok, ktoré dosahujú veľkosti od 3 do 6 milimetrov a majú typicky žlté lemovanie.

Medzi ďalšie bakteriálne choroby paradajok sa radí karanténny stolbur paradajky, ktorý spôsobuje nadmerné vetvenie stoniek, nitkovitosť listov či deformáciu kvetov a najčastejšie sa objavuje v teplých oblastiach. Ak chcete svoje paradajky pred uvedenými bakteriózami ochrániť, dôležité je zvoliť zdravé osivo a venovať rastlinám dostatočnú starostlivosť.

Škodcovia paradajok

K najčastejším škodcom, ktorí môžu vaše paradajky poškodiť a ohroziť tak celú nadchádzajúcu úrodu, sa radia vošky, molice, slimáky, plzáky, roztoče či vyššie spomínané Thrips. Ak sa chcete vyhnúť komplikáciám, ktoré tieto živočíchy spôsobujú, je nutné včas myslieť na ochranu rastlín. Ošetrenie by ste mali vykonať pomocou chemických či prírodných postrekov hneď pri prvom výskyte škodcov, niekedy je však nutné celý proces zopakovať.

Veľké nepríjemnosti môžu záhradkárom spôsobiť vošky. Tie majú na svedomí tvorbu rôznych deformácií rastlinných tkanív, znečisťujú paradajky vylučovaný medovicou, ktorú neskôr prerastá hubová čerň, a zároveň prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Prípravky proti voškám sa aplikujú vo forme postreku, a to zhruba v období od júna do septembra, kedy sa títo škodcovia na rastlinách objavujú.

Ak napadnú paradajky roztoče, spoznáte to podľa jemných pavučiniek na spodnej strane listov. Horná strana postupom času naberá svetlejší odtieň zelenej alebo dokonca žltne, pričom žilky zostávajú stále sýto zelené. Rastliny potom tvoria plody pomalšie a môžu predčasne hynúť. Paradajky je v tomto prípade nutné ošetriť už po prvom výskyte škodcov a postrek by ste mali niekoľkokrát za sebou opakovať.

Že sa jedná o poškodenie strapkami, je zrejmé vo chvíli, keď nadzemné časti paradajok začnú žltnúť, deformujú sa, scvrkávajú a vädnú. Typický je však aj strieborný nádych napadnutých rastlín, na ktorom sa objavujú tiež hnedé tvrdé škvrny a drobné čierne bodky, čo je trus strapiek. Rovnako ako v prípade roztočov platí, že ošetrenie je potrebné niekoľkokrát opakovať.

Slimáci a plzáky ohrýzajú nadzemné, ale často aj podzemnej časti paradajok. Ich prítomnosť môžete odhaliť vďaka zoschnutému striebornému slizu a ohrazeným listom, ktoré bývajú poškodené na okraji, zatiaľ čo silnejšie nervy zostanú väčšinou nedotknuté. Škodcovia však môžu v listoch vyhryzovať tiež menšie či väčšie „okienka“. Záhradkári slimáky a týchto slizkých plazivcov pravidelne zbierajú a zbavujú sa ich, pomôžu však aj špeciálne granule.

Ako ohrozuje paradajky pleseň zemiaková?

Pleseň zemiaková (tiež pleseň rajčiakov) je hubová choroba, ktorá spôsobuje vznik šedozelených škvŕn na paradajkových listoch a plodoch, výskyt belavého povlaku a vädnutie listov, nekrózu plodov a celkové odumieranie rastlín. Príčinou infekcie je prevlhčenie paradajok, k čomu môže dôjsť pri dlhodobo daždivom počasí alebo vplyvom prílišnej zálievky. Dôležité je preto zabrániť vzniku dlhotrvajúcich vlhkosti a vybrať rastlinám vhodné stanovište.

Čo je alternáriová škvrnitosť paradajky?

Ako alternáriová či hnedá škvrnitosť rajčiakov sa označuje hubová choroba, ktorú spôsobuje čerň baklažánová. Tento problém sa objavuje už v polovici leta, môže výrazne poškodiť plody, ale nebýva pre jednotlivé rastliny fatálny. Medzi typické príznaky patrí výsev nepravidelných tmavohnedých škvŕn na starších listoch, ale tiež lámanie stoniek, opadávanie kvetov a vznik vpadnutých fľakov na paradajkových plodoch, ktoré bývajú za vlhka pokryté čiernym hubovým povlakom.

Aké ďalšie choroby paradajky ohrozujú?

Menej významnou hubovou chorobou paradajok je antraknóza, ktorá napadá tiež papriky, baklažány a zemiaky. Spôsobuje vznik tmavých prepadnutých škvŕn na paradajkových plodoch s čiernymi bodkami uprostred a ružovkastým povlakom patogénov. Pokiaľ ide o vírusové ochorenia, objavuje sa napríklad vírusová mozaika paradajky alebo vírusová bronzovitost. Čo sa týka bakteriálnych chorôb, významné je bakteriálne vädnutie rajčiakov, ale aj bakteriálna bodkovitosť,, bakteriálna škvrnitosť či karanténny stolbur.

Ktorí škodcovia môžu paradajky napadnúť?

Medzi najčastejších škodcov, pred ktorými je nutné paradajky chrániť, patria vošky, molice, slimáci, plzáky, roztoče a Thrips. Vošky znečisťujú paradajky medovicou, ktorou prerastá hubová čerň, a prenášajú tiež vírusové ochorenia. Roztoča spoznáte podľa jemných pavučín na spodnej strane listov a strapky spôsobujú strieborný nádych napadnutých rastlín. Slimáci a plzáky potom okusujú nadzemné, ale aj podzemné časti rastlín.