PRE DETI: Ako vzniká BLESK a HROM (búrka)?

Ak sa začínajú sťahovať mraky a obloha výrazne tmavne, pravdepodobne sa blíži búrka. Tú by ste mali v ideálnom prípade prečkať doma, aby ste sa vyhli nepríjemným následkom v podobe škôd na zdraví alebo majetku. V nasledujúcich riadkoch si ukážeme, ako vznikajú búrky, aby aj mladší čitatelia pochopili, čo je to blesk a čo je to hrom, prípadne ako vzniká guľový blesk.

Čo je to búrka?

Skôr ako sa pozrieme na to, ako vznikajú hromy a blesky, mali by sme si vysvetliť, čo je to búrka. Hoci sa kedysi verilo, že búrky prichádzajú, keď si ľudia znepriatelia bohov na oblohe, dnes je jasné, že to tak nie je. V skutočnosti je búrka prírodný jav, ktorý súvisí s prítomnosťou búrkových oblakov. Tie sú známe ako oblaky cumulonimbus, ale niekedy sa nazývajú aj dažďové zhluky.

Výskyt búrky súvisí aj s rôznymi elektrickými, optickými alebo akustickými javmi, ktoré sa vyskytujú medzi viacerými mrakmi navzájom alebo medzi mrakmi a zemským povrchom. Pokiaľ ide o to, čo sa deje počas búrky, často ju signalizuje dunenie hromov a na oblohe možno pozorovať aj kľučkovanie bleskov. Niekedy však môžete počuť hrom len v diaľke a inokedy môžete vidieť len blesky alebo odrazy v oblakoch.

Búrkové podmienky:

  • vysoká nestabilita atmosféry,
  • vysoká vlhkosť vzduchu.

Ako vzniká búrka?

Základom každého búrkového oblaku je horúci, vlhký vzduch pri zemskom povrchu, ktorý je prekrytý vrstvou oveľa chladnejšieho vzduchu o niečo vyššie v atmosfére. V určitom okamihu začne teplý, vlhký vzduch rýchlo stúpať od zeme, čo meteorológovia nazývajú konvekcia. Je oveľa ľahší ako suchý vzduch.

Vodná para prítomná vo vzduchu sa počas tohto pohybu smerom nahor rýchlo ochladzuje, kondenzuje a vytvára malé kvapôčky. Človek stojaci na zemi to môže vnímať ako tvorbu oblakov. Nahromadená vodná para sa potom začne rozpínať do tvaru nákovy a vytvorí klasický búrkový oblak známy ako kumulonimbus.

Vo vnútri búrkového oblaku vzduch rýchlo prúdi hore a dole. Veľké kvapky vody sa môžu dostať až na vrchol, kde zamrznú a zmenia sa na drobné kryštáliky ľadu. Tie získajú kladný elektrický náboj a začnú padať k zemi. Ak sa ľad na ceste k zemi roztopí, môžeme pozorovať dážď. Ak sú však kryštáliky dostatočne veľké, môžu sa stať krúpami.

Búrky sa najčastejšie vyskytujú na jar alebo v lete, keď na zem dopadajú teplé slnečné lúče a zohrievajú ju (búrky v zime sú skôr zriedkavé). Okrem bleskov a hromov ich môže sprevádzať silný nárazový vietor alebo krupobitie. Meteorológovia zároveň pozorujú najväčší počet búrok v horúcich a vlhkých oblastiach sveta, kde sú priaznivé podmienky na ich vznik.

Kedy búrka zaniká?

Vlhkosť vo vzduchu postupne opúšťa búrkový oblak vo forme dažďových kvapiek, čím sa oblak vyčerpáva. Vývojový cyklus búrky sa potom skončí, keď stúpavé prúdy začnú slabnúť a predbehnú ich slabšie zostupné pohyby studeného vzduchu, ktorý sa šíri blízko zeme a zastaví ďalšie prúdenie teplého vzduchu. Oblačnosť potom zoslabne a úplne sa rozpadne.

Ako dlho trvá búrka?

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Zatiaľ čo niektoré búrky utíchnu do 15 minút, iné môžu trvať aj niekoľko hodín. Svoju úlohu tu zohráva množstvo rôznych faktorov, ktoré človek nemôže ovplyvniť.

Ako vznikajú blesky?

Blesk je silný prírodný elektrostatický výboj, ktorý možno pozorovať počas búrky. Sprevádzajú ho výrazné svetelné a zvukové efekty, ktorých sa ľudia odjakživa obávajú. Jednotlivé blesky môžu mať rôzne tvary a veľkosti, ale líšia sa aj dĺžkou trvania. Najčastejšie smerujú na vyvýšené miesta, ako sú kopce, veže alebo vysoké stromy.

Vhodné podmienky pre blesky sa vytvárajú spolu so vznikajúcim búrkovým oblakom. V ňom rýchlo prúdi vzduch, ktorý prítomné dažďové kvapky a ľadové kryštáliky ženie nahor. Keďže do seba neustále narážajú, vytvára sa náboj. V hornej časti búrkového oblaku je zvyčajne kladný, zatiaľ čo v dolnej časti je záporný. Zemský povrch potom opäť vykazuje kladný náboj.

Keď je napätie medzi týmito dvoma oblasťami dostatočne vysoké, vzniká elektrostatický výboj, ktorý smeruje do miesta, kde je najmenší odpor. Preto sa blesky často kľukatia. Hoci blesk často smeruje z oblaku k zemi, existuje aj priateľský výboj stúpajúci zo zeme. Pri ich spojení sa uvoľní veľké množstvo energie, vzduch sa zohreje na 30 000 stupňov Celzia a vznikne tlaková vlna (hrom).

Typy bleskov

Teraz, keď už vieme, ako vznikajú blesky v búrke, mali by sme si predstaviť aj rôzne typy bleskov. Prvým je blesk, ktorý vzniká vo vnútri samotného oblaku. Ide v podstate o oblaky, ktoré majú na opačných okrajoch opačné elektrické náboje. Aby sa tieto náboje vyrovnali, dochádza k elektrickému výboju priamo vo vnútri oblaku (čím sa osvetľujú len prítomné oblaky). V tomto prípade ho nazývame plošný záblesk.

Blesk môže vzniknúť aj medzi dvoma mrakmi, t. j. keď sa kladne nabitý mrak priblíži k záporne nabitému mraku, vytvorí sa medzi nimi napätie a vznikne výboj. Ďalšou možnosťou je, keď sa kladne alebo záporne nabitý búrkový oblak priblíži k zemi, pričom na povrchu sa vytvorí opačný elektrický náboj. Vtedy môže dôjsť k blesku z oblaku na zem, alebo dokonca zo zeme na oblak.

Ako vzniká guľový blesk?

Guľový blesk je vzácny prírodný fenomén, ktorý si ľudia spájajú s búrkami. Je to vlastne akási „ohnivá guľa“, ktorej proporcie sa prípad od prípadu líšia. Zatiaľ čo niektoré guľové blesky môžu mať veľkosť hrášku, iné dosahujú oveľa väčšie rozmery. Zatiaľ nie je celkom jasné, ako tieto žiarivé guľovité objekty vznikajú, ale populárna je napríklad teória kremíkového blesku.

Ako vzniká hrom?

Hrom je akustický tresk, ktorý počas búrky sprevádza blesky. Je to dobre známy zvukový fenomén, čo nasleduje po blesku a mnohé z nás dokáže skutočne vystrašiť. Niekedy navyše dosiahne takú veľkú hlasitosť, že môže poškodiť ľudský sluch. Preto sa odporúča ukryť sa pred búrkou niekam do bezpečia, kde nebude hroziť zásah bleskom a zároveň sa nebudete musieť báť čiastočného ohluchnutia.

Pokiaľ ide o to, ako vzniká zvuk hromu, základom je samozrejme predchádzajúci blesk. Tento elektrický výboj totiž ohrieva okolitý vzduch na veľmi vysokú teplotu, čo vedie k vzniku plazmy, ktorá sa rýchlo rozpína. Vzduch potom doslova exploduje a objaví sa rázová vlna, ktorú počujeme ako hrmenie. Tá sa atmosférou rýchlo šíri, odráža sa od prekážok a k poslucháčovi dorazí s oneskorením.

Ako ďaleko je počuť hrom?

Zvuk hromu sa z miesta výboja šíri rýchlosťou zhruba 1 kilometer za 3 sekundy. Môže byť údajne počuť až 40 kilometrov ďaleko.

Prečo najprv vidíme blesk a potom počujeme hrom?

Odpoveď na túto otázku je celkom jednoduchá. Hoci sa blesk a hrom vyskytujú prakticky v rovnakom čase, najprv vidíme elektrický výboj a až potom počujeme hrom, pretože svetlo sa vzduchom šíri rýchlejšie ako zvuk. Ako sa búrka približuje k nášmu miestu, časový interval medzi bleskom a hromom sa postupne skracuje.

Ako vznikajú krúpy?

Krúpy sú kúsky ľadu s priemerom väčším ako 5 milimetrov, ktoré môžu mať okrúhly, kužeľovitý alebo aj nepravidelný tvar. Ich povrch je zvyčajne hrboľatý a ich veľkosť sa pohybuje rádovo v niekoľkých centimetroch. Na reze sú viditeľné rôzne vrstvy priesvitného ľadu, ktoré ukazujú, ako krupobitie postupne narastalo.

V búrkových mrakoch sa tvoria krúpy. Tu stúpajúce vzdušné prúdy vynášajú kvapky vody a kryštáliky ľadu nahor, kde sú teploty veľmi nízke. Tam sa kvapky zmenia na kusy ľadu a ľadové častice sa spoja do väčších celkov, ktoré už prúd vzduchu nedokáže uniesť. Preto začnú padať smerom nadol a hromadiť ďalšie kvapky, ktoré zamrznú na pôvodnom krúpe.

Tento proces sa môže opakovať mnohokrát, pričom sa vytvárajú jednotlivé vrstvy krúp. Keď je ich hmotnosť príliš veľká, môžu vypadnúť z búrkového oblaku smerom k zemi. Samotná tvorba krúp trvá najmenej hodinu. Ak sú však vzostupné prúdy naozaj silné, môžu udržať krúpy v oblakoch oveľa dlhšie, takže dosahujú stále väčšie rozmery.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!

Prečo sa tvoria búrky?

Búrka je prírodný jav, ktorý je spojený s výskytom búrkových mrakov (kumulonimbov). Vzniká vo chvíli, keď horúci, vlhký vzduch od zeme začne stúpať hore do atmosféry, prítomné vodné pary sa ochladia a objavia sa drobné kvapôčky. Tak sa postupne vytvorí búrkový mrak, kde rýchlo prúdi vzduch. Búrku potom obvykle sprevádza dážď, ale aj blesky, hromy či dokonca nárazový vietor.

Čo môže spôsobiť blesk?

Blesk je elektrostatický výboj rôznych tvarov a veľkostí. Vzniká v búrkovom mraku, kde rýchlo prúdi vzduch. Prítomné kvapky vody a ľadové kryštáliky tu do seba neustále narážajú, takže vzniká náboj, ktorý je niekde kladný a inde záporný. Medzi mrakom a zemou, medzi dvoma mrakmi alebo v rámci mraku samotného potom stúpa napätie, čo vyvrcholí práve elektrostatickým výbojom.

Čo robí zvuk búrky?

Akustický tresk sprevádzajúci búrku sa označuje ako hrom. Vzniká v momente, keď blesk ohreje okolitý vzduch na vysokú teplotu, na mieste vznikne rýchlo sa rozpínajúca plazma a vzduch potom „exploduje“. Dôsledkom je rázová vlna, ktorá sa šíri atmosférou a odráža sa od okolitého terénu a prekážok.

Čo je prvé, hrom, alebo blesk?

Ako prvé vždy vidíme blesk a až potom nasleduje hrom. Dôvod je pritom prostý. Napriek tomu, že tieto prírodné fenomény prebiehajú zároveň, svetlo so vzduchom šíri o niečo rýchlejšie ako zvuk, takže hrmenie človek začuje až s oneskorením.