Chyby při pěstování rajčat

Snažíte sa vypestovať veľkú úrodu paradajok, aby ste mohli ich plody využiť na prípravu chutných receptov, ale stále sa vám to nedarí? Na vine môžu byť chyby, ktoré pri starostlivosti o paradajky neustále opakujete, hoci sa možno snažíte všetkým problémom čo najlepšie vyhýbať. Poradíme vám, na čo si dávať pozor a ako paradajky pred negatívnymi vplyvmi ochrániť.

Máte pocit, že venujete svojim paradajkám dostatok starostlivosti, ale stále sa vám nedarí vypestovať adekvátnu úrodu šťavnatých plodov? Potom je možné, že sa dopúšťate niektorej z klasických chýb, ktoré záhradkári pri opatrovaní týchto rastlín bežne robia. Pokiaľ chcete mať na záhrade zdravé paradajky s krásnymi a chutnými plodmi, mali by ste sa týchto zlozvykov čo najskôr zbaviť.

Popálenie od slnka

Pomerne častou chybou, ktorú záhradkári pri pestovaní paradajok robia, je umiestnenie rastlín na zlé stanovište. Hoci paradajka potrebuje dostatok slnečného svetla a tepla, nikdy by ste ju nemali vsádzať či stavať na miesto, kde na ňu budú celý deň pražiť priame slnečné lúče. Potom totiž na rastlinách veľmi rýchlo vznikajú popáleniny.

Nadmerné vystavenie slnečnému žiaru môže spôsobiť výrazné poškodenie rastlinného tkaniva, čo sa prejaví predovšetkým na plodoch. Tento problém potom spoznáte podľa toho, že sa na miestach, kde lúče najviac hrejú, objavia biele alebo svetlo žltej škvrny. Tým správnym riešením je umiestniť paradajky do polotieňa, kde síce budú mať dostatok svetla, ale slnečné lúče im nebudú môcť ublížiť.

Praskanie plodov

Ak sa na paradajkových plodoch objavili nevzhľadné praskliny, ktoré začínajú pri stonke a pokračujú ďalej po celom obvode, opäť bude chyba zrejme na vašej strane. Plody takto reagujú na náhlu zmenu životných podmienok, ako je napríklad premokrenie po dlhšom období sucha. Na vine teda môže byť náhly dážď, ale aj nerovnomerné zásobovanie vodou, čo väčšinou súvisí tiež s nedostatkom draslíka.

U tyčkových paradajok na rozdiel od tých kríčkových býva praskanie plodov spojené tiež so zaštipovaním bočných výhonkov, čo rastliny robí náchylnejšie k rôznym vonkajším vplyvom. Okrem dlhodobo daždivého počasia a nepravidelné zálievky potom svoju rolu môže zohrať aj ďalšia častá chyba pri pestovaní rajčín, a síce expozícia plodov priamym slnečným lúčom.

Ako praskaniu paradajok predísť? Dôležité je rastliny pravidelne zalievať a mulčovať, čím zabránite výkyvom v pôdnej vlahe. Zároveň by ste mali paradajkám vybrať vhodné stanovište, kde budú chránené pred prudkými dažďami, teda v skleníku alebo napríklad pod presahom strechy. Môžete tiež rovno zvoliť odrody, ktoré sú k praskaniu menej náchylné. Sem patrí napríklad paradajky Siberian, Latah, Tica, Divoké červené či Divoké havajskej.

Deformácia plodov

Objavili ste na paradajkách rôzne výrastky a nevzhľadné priehlbiny? Alebo snáď jednotlivé plody zrástli dokopy? Príčiny týchto deformácií môžu byť rôzne, záhradkári však predpokladajú, že na vine môže byť nedokonalé opelenie, ale aj poškodenie kvetov či pukov počas ich vývoja.

Medzi časté príznaky deformácie, ktoré môžete na paradajkách pozorovať, patrí napríklad „mačacia tvár“, kedy v spodnej časti plodu vznikne kruhový otvor, ktorý pôsobí dojmom, že je vyplnený novým plodom. Dlhé priečne jazvy, ktoré začínajú pri stopke a pokračujú ku kvetné časti, sa potom označujú ako zips.

Na zdeformované plody sa častejšie sťažujú pestovatelia, ktorí si vybrali odrody s väčšími plodmi. Tie sú totiž k tomuto druhu poškodenia náchylnejšie ako odrody, ktorých plody sú naopak menšie. Svoj vplyv potom hrá aj príliš chladné počasie, vysoká koncentrácia dusíka v pôde či nadmiera herbicídov.

Nedozrievanie plodov

Ak stopkové časti plodov nedozrievajú správnym spôsobom, s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o poruchu genetického pôvodu, ktorá je podmienená stresovými podmienkami. Jej rozvoj môžu spôsobiť rôzne faktory, ako je napríklad nadmerné alebo nedostatočné osvetlenie, kolísanie teplôt, ale aj nevyvážená výživa (nadbytok dusíka, nedostatok draslíka).

Tieto ťažkosti sa vo väčšine prípadov objavujú u paradajok zasadených do skleníka či fóliovníka. Jedná sa prevažne o problém pri pestovaní starších druhov, ktoré sú k nedozrievaniu plodov náchylnejšie. Nové odrody paradajok touto poruchou už toľko netrpia, a preto sa s ňou pravdepodobne vôbec nestretnete.

Nekróza

Najčastejšou neparazitnou poruchou paradajok je nekróza na vrchole plodu, ktorá je spôsobená nedostatkom vápnika. Tento problém sa spočiatku prejavuje vznikom tmavých fliačkov, ktoré sa postupom času menia na väčšie čierne kožovité škvrny. Odborne hovoríme o abiotické nekróze kvetného konca plodov, pričom okrem paradajok môžu byť napadnuté tiež papriky.

Nedostatok vápnika môže byť spôsobený niekoľkými rôznymi faktormi. Paradajkám tento prvok chýba napríklad vo chvíli, keď je príliš chladné, alebo naopak príliš horúce počasie. Na vine však môže byť aj nepravidelná zálievka, prehnaná aplikácie dusíkatých hnojív či prehnojovanie draslíkom.

Pokiaľ chcete rozvoju nekrózy predísť, dbajte na dostatočnú závlahu paradajok v priebehu celej vegetácie. Koreňový systém rastlín nesmie nikdy úplne preschnúť, ale škodiť môže samozrejme aj prílišné premokrenie. Ďalej sa odporúča používanie mulčovacej kôry, vďaka ktorej zostane vlaha na správnom mieste.

Ak dôjde k výskytu prvotných príznakov nekrózy, preventívnym krokom, ktorý by mal ďalším komplikáciám zabrániť, je aplikácia vápnika na listy zasiahnutých rastlín. Môžete použiť napríklad chlorid vápenatý, liadok vápenatý či špeciálne hnojivá, ale rozhodne vynechajte liadok amónny.

Poškodenie herbicídy

Ešte než sa pustíte do pestovania paradajok, mali by ste vedieť, že tieto rastliny sú veľmi náchylné na poškodenie herbicídmi hormonálnej druhu. Jedná sa o herbicídy, ktoré sa používajú predovšetkým na ničenie buriny, teda púpav alebo napríklad ďateliny. Akonáhle potom dôjde k prenosu na paradajky, napríklad ak použijete posekanú trávu ošetrenú herbicídom ako mulč, môžu sa čoskoro objaviť znaky poškodenia.

Medzi typické príznaky, ktoré naznačujú, že došlo k vystaveniu herbicídom, patrí nepravidelný vývoj plodov alebo prítomnosť rôznych deformácií. Ak sú paradajky zasiahnuté málo, môžu sa zotaviť, hoci plody budú dozrievať s oneskorením. Pri vyššej expozícii sa však môže stať, že sa plody vôbec neobjavia, pretože sa rastlina už nespamätá. Z toho dôvodu je lepšie používať radšej organické hnojivá.

Zvinovanie listov

Ku zvinovaniu listov u celého paradajkového porastu dochádza pomerne často, a to predovšetkým u starších spodných listov. Dané listy sú pritom úplne zdravé, normálne vyvinuté a nenesú žiadne známky pôsobenia chorôb alebo prítomnosti škodcov. Vždy však závisí od konkrétnej odrody, pretože niektoré sú k tomuto problému náchylnejšie ako iné.

Ide o fyziologickú poruchu, ktorej výskyt je pripočítaný hlavne náhlemu odstráneniu vegetatívnej hmoty, ktoré narušuje štandardný prísun živín do jednotlivých listov. Dôvodom je predovšetkým silné vyštipovanie bočných výhonkov či radikálnej skrátenie hlavného výhonku, ktoré sa vykonáva kvôli tomu, aby sa rastlina príliš nevysiľovali a lepšie rodila. Problémy však môže spôsobiť aj prílišné kolísanie medzi dennými a nočnými teplotami či nadbytok dusíka a draslíka.

Ak dôjde ku zvinovaniu zdravých listov vo vrcholovej časť rastliny, príčinou býva často nedostatok vlahy. Zvinutie listov totiž predstavuje akúsi ochranu pred nechceným vyparovaním vody. Akonáhle paradajky zalejete, mali by sa listy opäť narovnať. Na vine však môže byť aj prílišná expozícia slnečnému žiareniu, čo znamená, že listy sa zvinú ďaleko viac na slnku než v tieni.

Nedostatok fosforu

Pôda obsahuje dostatočné množstvo fosforu, s ktorým by si paradajky mala pohodlne vystačiť. Ak je však príliš chladno, rastlina bohužiaľ nie je schopná fosfor z pôdy čerpať, čo ju môže nakoniec aj zabiť. Vhodným riešením je nevysádzať paradajky moc skoro. Vo chvíli, keď sa rozhodnete sadenice na záhradu umiestniť, by pôda už mala byť dostatočne teplá. Okrem toho ju môžete zahriať aj mulčovaním.

Ako zabrániť popáleniu paradajok od slnka?

Aby nedošlo k poškodeniu paradajok prostredníctvom priamych slnečných lúčov, čo sa prejavuje vznikom bielych alebo žltých škvŕn, je nutné vybrať pre tieto rastliny vhodné stanovisko. Ideálne je miesto v polotieni, kde budú mať paradajky síce dostatok svetla a tepla, ale zároveň im slnečné lúče nebudú môcť ublížiť.

Prečo dochádza k praskaniu paradajok?

Ak sa na paradajkách objavili praskliny, na vine je zrejme náhla zmena životných podmienok. Plody takto reagujú na premokrenie po dlhšom období sucha, čo môže spôsobiť náhly dážď aj nerovnomerné zásobovanie vodou. Príčinou však môže byť aj prílišné zaštipovanie bočných výhonkov alebo napríklad vystavenie plodov priamym slnečným lúčom.

Čo spôsobuje nekrózu paradajok?

Nekróza na vrchole plodov, ktorú spoznáte podľa tmavých fliačikov alebo väčších čiernych škvŕn, je spôsobená nedostatkom vápnika. Za tento problém býva zodpovedné príliš chladné, či naopak príliš horúce počasie. Medzi ďalšie príčiny sa potom radí nepravidelná zálievka, prehnojovanie draslíkom či aplikácie dusíkatých hnojív.

Čo vedie ku zvinovaniu paradajkových listov?

Ak dôjde ku zvinovaniu listov v spodnej časti u celého paradajkového porastu, jedná sa o fyziologickú poruchu, ktorá súvisí hlavne s náhlym odstránením vegetatívnej hmoty. Dôvodom tak môže byť buď silne vyštipovanie zálistkov, alebo radikálne skrátenie výhonku hlavného. Za zvinovaním zdravých listov v hornej časti rastliny je potom zodpovedný nedostatok vlahy či prílišné vystavenie paradajok slnečnému žiareniu.