PESTOVANIE DIVOKÝCH PARADAJOK: Prečo zvoliť práve tento druh?

Chceli by ste si vypestovať vlastnú úrodu šťavnatých paradajok a hľadáte odrody, o ktorej sa nebudete musieť príliš starať? V tom prípade by pre vás skvelou voľbou mohla byť divoká paradajka, ktorá si vďaka svojej húževnatosti medzi záhradkármi získavajú stále väčšiu obľubu. Poradíme vám, čo pri pestovaní divokých paradajok nezanedbať, ako sa vykonáva semenarenie a kedy sa môžete tešiť na prvé chutné plody.

Divoké paradajky

Pestovanie paradajok patrí na našom území medzi tradičné záhradkárskej aktivity a nie je sa rozhodne čomu diviť. Veľa ľudí si totiž veľmi pochvaľuje možnosť vypestovať si vlastnú úrodu chutných plodov, ktoré sa dajú použiť ako v studenej, tak i v teplej kuchyni. Vyberať pritom môžete z množstva rôznych odrôd a farebných odtieňov podľa toho, čo sa vám doma zrovna hodí.

Kým cherry paradajky alebo napríklad mäsité odrody sú medzi záhradkármi populárne už veľmi dlho, v poslednej dobe sa pestovatelia čoraz častejšie zaujímajú o paradajky divoké. Pýtate sa, čo si pod týmto názvom predstaviť? Jedná sa o druh paradajok, ktoré dodnes divo rastú v juhoamerických Andách, kde ich začali pestovať už Aztékovia a kde tiež postupom času došlo k ich domestikácii.

Hoci dnes existuje približne šestnásť rôznych druhov divokých paradajok, v Českej republike si pod týmto názvom záhradkári zvyčajne predstavia druh Solanum Pimpinellifolium, ktorý sa u nás označuje aj ako paradajka bedrníkolistá či paradajka divoká. Má celý rad rôznych foriem a pestovateľných odrôd, takže si každý príde na svoje, pričom niektoré z nich sú dokonca odolné proti rôznym paradajkovým chorobám.

A v čom sú divoké paradajky tak výnimočné? Ide hlavne o unikátne plody, ktoré sú drobné, rastú na strapcoch po niekoľkých kusoch, majú tenkú šupku a vynikajúcu sladkú chuť. Práve vďaka tomu, ako tieto paradajky vyzerajú a ako sa pestujú, sa niekedy môžete stretnúť aj s názvami, ako sú „ríbezľové paradajky“, „wild tomatoes“ alebo napríklad „currant tomatoes“.

Odrody divokých paradajok

  • Paradajky divoké červené,
  • Paradajky divoké žlté,
  • Paradajky divoké klokanie,
  • Golden Currant,
  • White Currant,
  • Hawaiian Currant,
  • Matt’s Wild Cherry,
  • Rote Murmel.

Výhody divokých paradajok

Premýšľate, prečo pestovať divoké paradajky namiesto známych odrôd, na ktoré ste už zvyknutí? Možno vás to prekvapí, ale existuje veľké množstvo dôvodov, prečo dať tomuto druhu šancu. Prvý z nich je samozrejme výborná intenzívna chuť divokých paradajok, ktoré sú sladké a šťavnaté. Vzhľadom k veľkosti plodov si ich obľúbili hlavne deti, ale slúžia aj ako skvelá prísada do šalátov alebo jednohubiek.

Ďalšou výhodou divokých paradajok je skutočnosť, že ide o veľmi odolný a húževnatý druh. Tieto rastliny sú vďaka tomu čiastočne odolné proti plesni zemiakovej, ktorá patrí medzi najčastejšie hubové choroby, s ktorými sa záhradkári musia pri pestovaní paradajok potýkať. V čase, keď ostatné druhy paradajok tejto chorobe podliehajú, sa divoké paradajky väčšinou stále pýšia zelenými listami a naďalej plodia.

Nemenej dôležitá je potom aj väčšia tolerancia k Alternáriovej škvrnitosti paradajok, čo je ďalší plesňová choroba, ktorá rastliny na našom území často postihuje. Okrem toho sú divoké paradajky pomerne nenáročné, pretože sa dajú pestovať v minihúštinách i na opore, nie je nutné vylamovať jednotlivé bočné výhonky a zo semien ich zvládnu vypestovať pokojne aj úplní začiatočníci.

Divoké paradajky pestovanie

Návod, ako pestovať divoké paradajky, v skutočnosti nie je príliš potreba. Ako už samotný názov tohto druhu napovedá, divoké paradajky sa totiž pestujú „na divoko“. To znamená, že ich môžete prakticky zanechať svojmu vlastnému životu a ak nechcete, nemusíte im kupovať žiadnu oporu, vylamovať bočné výhonky ani otrhávať choré listy. Vďaka tomu je s divokými paradajkami menej práce.

Výsev

Rovnako ako ostatné druhy paradajok sa aj tie divoké predpestovávajú doma vo výsevné miske alebo napríklad v kelímku. Výsev sa vykonáva ideálne v priebehu marca, aby mali rastlinky dostatok času vyklíčiť a nabrať silu a aby ste ich po posledných jarných mrazoch mohli vysadiť von. Môžete k tomu však použiť aj výsevné tablety z lisovanej rašeliny.

K dobrému vyklíčeniu potrebujú semienka aspoň na niekoľko hodín denne pomerne vysokú teplotu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 27 ° C do 30 ° C, pričom vhodné je tiež pravidelné striedanie teplôt. Ideálne je preto cez deň umiestniť klíčiace semienka na kúrenie, na parapet alebo napríklad do kotolne, kde je väčšie teplo, a na noc ich presunúť na miesto, kde bude teplota približne o 10 ° C nižšia.

Vo chvíli, keď semienka úspešne vyklíčia, si už k ďalšiemu rastu vystačia s bežnou izbovou teplotou. Kolísanie teplôt naďalej nie je nutné, potrebujú však dostatočné množstvo svetla, takže im bude vyhovovať stanovište za južným oknom alebo napríklad v skleníku. Akonáhle sa objavia prvé pravé lístky, vykonáva sa potom pikýrovanie čiže prepichovanie paradajok z výsevného substrátu do väčších samostatných téglikov alebo napríklad kvetináčov.

Výsadba

Ďalej možno divoké paradajky pestovať dvoma rôznymi štýlmi – ako minihúštinu alebo na opore. V každom prípade však potrebujú k svojmu rastu dostatočné množstvo svetla, tepla, vzduchu a živín, na čo by mali záhradkári vždy myslieť. Predpestované sadenice sa vysádzajú von na záhony alebo napríklad do väčších kvetináčov po posledných jarných mrazoch, teda približne v polovici mája.

Pokiaľ ide o pestovanie v štýle minihúštiny, paradajky sa vysádzajú pomerne nahusto, pričom ideálny spon je zhruba 100 x 40 centimetrov alebo 100 x 50 centimetrov. Rastliny má totiž veľa konárov, rastú do šírky (jedna divoká paradajka je schopná pokryť plochu až 4 m2) a navyše sa vzájomne prepletajú. Tým pádom následne vytvorí nepriepustnú húštinu.

Pestovanie divokých paradajok v štýle minihúštiny má svoje jasné výhody. Nielen že sa o rastliny nemusíte príliš starať, ale vzhľadom k nepriepustnosti húštiny nemusíte riešiť ani burinu. Okrem toho si paradajky pod sebou dokážu skvele udržať vlahu. Hustý porast však so sebou prináša aj problémy. V spodnej časti totiž paradajky môžu začať postupom času hniť a plesnivieť.

Hoci je pestovanie divokých paradajok na opore o niečo pracnejšie, veľa záhradkárov tomuto spôsobu dáva prednosť, pretože paradajky na opore dokážu odolávať plesňovým chorobám lepšie ako tie rozprestretá po zemi. Plody zároveň rýchlejšie dozrievajú a je jednoduchšie touto cestou zberať úrodu. Keďže rastliny nemajú úponky, musíte ich k opore uväzovať, alebo ich prípadne zapliesť do pripravenej siete na uhorky natiahnutej medzi dvoma koly.

Aj keď väčšina záhradkárov vysádza divoké paradajky na záhony, rozhodne nie je problém pestovať divoké paradajka na balkóne či terase vo vhodných nádobách. Dôležité je však myslieť na to, že tieto rastliny zvyčajne potrebujú väčšie množstvo priestoru ako ostatné druhy paradajok a vzhľadom k ich bujnému rastu vyžadujú tiež dostatočné množstvo živín.

Zaštipovanie divokých paradajok

Na rozdiel od tyčkových paradajok, u ktorých je zaštipovanie zálistkov potreba, sa v prípade paradajok divokých žiadne vylamovanie bočných výhonkov vykonávať nemusí. Bohato vetvené vijany by mali byť odolnejšie proti plesniam, a preto sa môžu plaziť po zemi v minihúštině alebo nahor po opore. Ak však nechcete, aby vám porast príliš zhustol, samozrejme môžete prebytočné výhony zaštipnúť.

Semenarenie

Ak si chcete pre budúcu sezónu uchovať semienka z vlastnej úrody, vhodné je použiť len zrelé alebo prezreté plody, a to ideálne z čo najväčšieho množstva rastlín. Vďaka tomu bude zachovaná genetická diverzita. Aby ste z paradajok dostali potrebné semená, môžete ich z plodov buď vytlačiť, alebo ich rozmixovať, zaliať vodou a nechať kvasiť, čím sa rozloží rôsolovitý obal semienok.

Aby semená nezačala nasadzovať do klíčkov, je nutné kvasenie ukončiť po dvoch dňoch. Následne by ste mali semená vyklopiť do sitka, dôkladne obsah preosiať, prepláchnuť vodou a nechať vyschnúť. Ak máte k dispozícii sušičku, nie je problém semienka vysušiť v nej. Postrážte si však, aby sa paradajka divoká neskrížila s inou odrodou, čím by mohlo stratiť svoje výhody a dobré vlastnosti.

Ako zberať divoké paradajky?

Keďže divoké paradajky nasadzujú plody postupne, vďaka ich výsadbe budete mať postarané o prísun chutných plodov prakticky po celé leto. Nezabúdajte však na to, že sú divoké paradajky drobné a pri odtrhnutí môžu kvôli tenkej šupke niekedy praskať. Pestovateľom sa preto osvedčilo zberať plody ako vinič, teda odstrihnúť celý trs zrelých paradajok a nie iba individuálne plody.

Čo sú divoké paradajky?

Ako divoké sa označujú paradajky dodnes rastúce v juhoamerických Andách, kde ich v minulosti pestovali už Aztékovia a odkiaľ sa v domestikovanej verzii postupom času rozšírili aj do zvyšku sveta. V Českej republike je známy druh s názvom paradajka bedrníkolistá, ktorá má rad odrôd a foriem. Vyznačuje sa drobnými plodmi, ktoré rastú na strapcoch po niekoľkých kusoch, vysokou odolnosťou a skutočnosťou, že nevyžaduje príliš veľa starostlivosti.

Aké existujú odrody divokých paradajok?

Na svete dnes existuje približne šestnásť druhov divokých paradajok. U nás sa pestuje druh Solanum Pimpinellifolium (paradajka bedrníkolistá či paradajka divoká), pričom medzi najčastejšie odrody patrí paradajky divoké červené, divoké žlté alebo divoké klokanie, ale aj Golden Currant, White Currant alebo napríklad Hawaiian Currant.

Ako prebieha pestovanie divokých paradajok?

Pokiaľ ide o predpestovanie divokých paradajok, vykonáva sa prakticky rovnako ako u ostatných druhov, teda vo výsevnej miske alebo napríklad v kelímku. Na záhrade potom možno divoké paradajky pestovať dvoma spôsobmi. Prvý z nich je štýl minihúštiny, kedy sa paradajky vysádzajú nahusto, rastú do šírky a vzájomne sa prepletajú. Druhým je pestovanie divokých paradajok na opore, čo je síce pracnejšie, ale paradajky potom lepšie odolávajú plesniam a rýchlejšie dozrievajú.

Ako zberať divoké paradajky?

Divoké paradajky nasadzujú plody postupne, takže sa môžete tešiť na úrodu v priebehu celého leta. Aby ste ich pri odtrhávaní nepoškodili (kvôli tenkej šupke ľahšie praskajú), vyplatí sa zberať ich podobne ako vinič. Ideálne je teda odstrihnúť celý trs paradajok, kde sú už plody poväčšinou zrelé, namiesto odtrhávania jednotlivých paradajok.