TEKVICA: Aké druhy tekvíc existujú?

Keď sa povie tekvica, väčšine z nás sa okamžite vybaví klasická oranžová tekvica, ktorá na jeseň zdobí nejednu záhradu. Vedeli ste však, že existuje veľké množstvo ďalších tekvíc, ako je napríklad tekvica špagetová, tekvica muškátová či tekvica mexická? Prezradíme vám, aké sú jednotlivé druhy tekvíc a ich použitie, ktoré typy tekvíc sa najlepšie hodia do kuchyne a ktoré odrody tekvíc sú skôr na okrasu.

Nie je tekvica ako tekvica: rozdiel

Márne si lámete hlavu s tým, či medzi pojmami dyňa a tekvica existuje nejaký rozdiel? Alebo snáď premýšľate, čo je to patizón? A akú úlohu v tom všetkom vlastne hrajú cukety? Možno potom pre vás bude prekvapením, že všetká táto zelenina botanicky patrí do jedného rodu, ktorým je práve tekvica čiže Cucurbita, a všetky spomínané druhy sa teda radia medzi tekvice.

Jednotlivé druhy a variety tekvíc, ako je tekvica, cuketa či patizón, sa pestujú pre svoje plody. Tekvica je pritom ľudové označenie pre niektoré variety tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo, ale tiež tekvica obyčajná či tekvica turek) alebo pre špecifické druhy tekvice veľkoplodej (Cucurbita maxima, tekvica veľkoplodá či obria tekvica). A vôbec nezáleží na tom, či je to biela tekvica, žltá tekvica alebo napríklad tekvica zelená.

Tekvica obyčajná pochádza zo Strednej Ameriky. Predstavuje jednoročnú rastlinu kríčkového vzrastu, pre ktorú sú typické veľké jednodomé kvety žltej farby. Vzhľadom na pomerne veľkým rozdielom medzi plodmi sa potom tieto rastliny členia na tieto variety:

  • Cucurbita pepo, varieta oleifera – sem patrí tekvica olejná (tekvica olejná),
  • Cucurbita pepo, varieta patissonina – zahŕňa patizóny (sploštená zelenina v podobe bieleho či oranžového disku),
  • Cucurbita pepo, varieta giromontiina – obsahuje cukety, ale aj kabačky.

Tekvica veľkoplodá, ktorú záhradkári nazývajú tiež tekvica obrovská, pravdepodobne pochádza z Peru. Ide o jednoročnú rastlinu vytvárajúci až 10 metrov dlhé byle s úponkami, pričom plody môžu mať rôzne tvary a dosahujú hmotnosť v rozmedzí od niekoľko sto gramov až do niekoľkých kilogramov. Medzi variety tohto druhu patrí napríklad tekvica Hokkaidó tiež nazývaná jednoducho hokaido tekvica.

Aké sú druhy tekvice?

Čeľaď tekvicovitých, kam patria rôzne druhy tekvice, ale aj uhorky, melóny, dyne alebo napríklad cukety, dohromady zahŕňa zhruba 850 zaujímavých tekvicových druhov. Tie sa potom rozlišujú ešte na okrasné tekvice a jedlé tekvice, ktoré sú typicky určené na konzumáciu. To však neznamená, že by existovali nejaké nejedlé tekvice.

V skutočnosti sú všetky tekvice jedlé, takže môžete použiť aj okrasné tekvice k príprave jedla. Ak teda v obchode narazíte na nápis, ktorý upozorňuje, že daná zelenina nie je určená na konzumáciu, ale slúži len ako dekorácia, nemyslite si, že by sa jednalo o nejaké jedovaté tekvice. Aj tieto väčšinou drobnejšie plody sa dajú jesť, hoci to ľudia väčšinou nerobia.

Okrasné tekvice

Hoci sa tieto dekoratívne tekvice dajú konzumovať rovnako ako všetky ostatné, reálne je s nimi oveľa viac práce, a preto sa hodia skôr ako okrasný prvok, ktorým si ľudia zdobia svoje domácnosti. Pokiaľ ide o tieto miniatúrne odrody tekvice obyčajnej, ich jednotlivé plody dosahujú hmotnosť v rozmedzí od 100 gramov do 1 kilogramu, nie sú príliš rebrovité a mávajú skôr guľovitejší tvar.

Vzhľadom k tomu, že sú tieto tekvice väčšinou hrubo štruktúrované a ich dužina nie je príliš bohatá, majú dlhú trvanlivosť, používajú sa predovšetkým ako dekorácia. Záhradkári si tieto okrasné tekvičky obľúbili hlavne preto, že sú farebne veľmi rozmanité, a to od jasne oranžového sfarbenia cez všetky možné žlté, biele a zelené odtiene až po výrazne žíhané plody.

Aké sú druhy okrasných tekvíc?

  • Anjelské krídla – okrasné tekvice s „krídlami“ po obvode,
  • Galaxy of Stars F1 – drobné hviezdicovité plody,
  • Drobnoplodá zmes – drobné tekvice rôznych farieb a tvarov,
  • Jack Be Little – ploché, rebrovité, jasne oranžové plody,
  • Miniturban – drobné plody charakteristického tvaru,
  • Tekvica Sweet Dumpling – sploštené bielo-zelene pruhované tekvice,
  • Tŕňová koruna – drobné plody s typickými trňovitými výrastkami,
  • Z bradavíc – plody rôznych tvarov pokryté bradavičnatými výrastky,
  • Croockneck (labutienky, kačičky) – žlté až oranžové podlhovasté plody s krčkom.

Jedlé tekvice

Túžite si vypestovať tekvice, ktoré sa stanú základom mnohých chutných pokrmov? V tom prípade siahnite po niektorom z mnohých druhov tekvíc, ktoré sú označované ako jedlé. Tie majú podobne ako v prípade okrasných tekvíc celú radu farieb a tvarov, pričom často dosahujú oveľa väčších rozmerov. Medzi najznámejšie druhy jedlých tekvíc, ktoré sa tradične používajú v kuchyni, sa pritom radí napríklad tekvica hokaido, maslová tekvica alebo špagetové tekvice.

Tekvica hokaido

Pravdepodobne najznámejším zástupcom tekvíc na našom území je hokaido tekvica (či hokkaido). Najčastejšie sa pritom pestuje sýto oranžová až červenkastá odroda hokaido, ktorá sa prezýva tiež gaštanová tekvica. Jej plody vážia približne 1 až 3 kilogramy, sú veľmi kvalitné a v optimálnych podmienkach sa dajú dlho skladovať.

Červené hokaido si v posledných rokoch medzi záhradkármi získalo veľkú obľubu, pretože sa dá najprv použiť ako dekorácia, ale zároveň z tejto tekvice ešte po Vianociach môžete uvariť skvelú tekvicovú polievku. Značnou výhodou je tiež skutočnosť, že sa pred tepelnou úpravou nemusí lúpať, pretože je jej šupka veľmi tenká a má rovnako ako samotná tekvica príjemne sladkastú chuť.

Druhým obľúbeným typom je zelené hokaido (zelená tekvica). Plody tejto odrody sú na rozdiel od tej červenej o niečo väčšie (okolo 3 kilogramov), skôr sploštené, rebrovité a majú výrazne zelenú šupku so svetlejšími pruhmi. Pod ňou sa však ukrýva sýto oranžovožltá dužina, pričom ani v tomto prípade nie je nutné pri tepelnej úprave lúpať šupku.

Aké má teda tekvica hokaido druhy?

  • Hokkaido Orange (červené hokaido) – plazivá odroda s chutnými plodmi,
  • Amore F1 – výnosná odroda so srdcovitými plody,
  • Delician F1 – hybridná guľatá odroda s veľkými plodmi,
  • Delica F1 (zelené hokaido) – odroda so žíhanými tmavozelenými plodmi,
  • Blue Kuri (modré hokaido) – takzvaná modrá tekvica s plochými plodmi,
  • Soloro F1 – veľmi výnosná odroda s oranžovými až červenými plodmi,
  • Grey Queen F1 – odroda plodiaci tekvice so svetlo šedou šupkou a oranžovou dužinou,
  • Shokichi Red F1 – takzvané mini hokaido s plodmi príjemnej sladšej chuti,
  • Uchiki Kuri – obľúbená odroda s plodmi o veľkosti 20 až 25 centimetrov,
  • ďalšie „červené“ odrody – Akazukin, Potimaron, Akaguri,
  • ďalšie „zelené“ odrody – Yukieshou F1, Tetsukabuto F1, Buttercup, Ambercup F1.

Špagetové tekvice

Medzi obľúbené tekvice sa radia aj tekvice špagetové, ktorej plody majú hmotnosť v rozmedzí od 1 do 3 kilogramov. V závislosti na konkrétnej odrode, ako je napríklad Tivoli F1 alebo Small Wonder, potom môžu byť guľovité alebo pretiahnuté, pričom s postupným dozrievaním ich šupka tvrdne. Veľkosť plodov potom dosahuje zhruba 30 centimetrov.

Farebne sa špagetová tekvica pohybuje v odtieňoch krémovej, žltej a oranžovej. Vláknina je typicky dužinatá, veľmi chutná a menej sladká než tekvica hokaido. Navyše je podľa nej táto tekvica pomenovaná, pretože sa po uvarení alebo upečení dužina rozpadá na vlákna, ktoré pripomínajú špagety. Všeobecne je potom tento druh považovaný za jednu z najchutnejších tekvíc vôbec.

Muškátová tekvica

Medzi druhy tekvíc, ktoré majú väčšie nároky na teplo, patrí tekvica muškátová pôvodne označovaná ako Muscade de Provence. Tá pochádza z Mexika a pestuje sa predovšetkým v južných krajinách, zatiaľ čo v Európe sa dobre darí iba vybraným odrodám. Pokiaľ ide o plody muškátovej tekvice, tie spoznáte podľa barokových tvarov, pričom často dosahujú hmotnosť od 10 do 20 kilogramov.

Typickým znakom muškátovej tekvica je tmavo zelená šupka s výrazným rebrovaním, ktorá ukrýva sýto oranžovú, pomerne mäkkú dužinu. Keďže šupku nemožno povariť, je nutné ju pred spracovaním olúpať. Celkovo je však muškátová tekvica vhodným základom polievok, pyré alebo koláčov a vďaka svojej veľkosti ju ľudia využívajú aj na prípravu chutných tekvicových kompótov.

Maslová tekvica

Na prvý pohľad vyzerá ako prerastená hruška, ale v skutočnosti chutí po orieškoch. Reč je o maslovej tekvici, pre ktorú je typická svetlá farba šupky (od mierne šedivej cez krémovú až po žltkastý odtieň) a sýto oranžová dužina, ktorá svojou konzistenciou môže pripomínať avokádo. Veľkou výhodou však je, že táto dužina obsahuje iba veľmi malé množstvo semien.

Maslová tekvica sa skvele hodí na grilovanie a restovanie, ale zároveň predstavuje aj výbornou prílohu k červenému mäsu. Okrem toho ju ľudia často používajú aj ako základ rôznych omáčok, plniek, pyré alebo krémových polievok a možno ju samozrejme zapekať na slano i na sladko. Pri pestovaní je táto tekvica však veľmi náročná na teplo a v strednej Európe sa s ňou zase tak často nestretnete.

Marina di Chioggia

Ako už samotný názov napovedá, táto tekvica bola pomenovaná podľa miesta vyšľachtenie, ktorým je talianskeho mesta Chioggia neďaleko Benátok. Je známa tým, že plody dosahujú hmotnosť 4 až 6 kilogramov a majú nápadne zelenú a výrazne vrásčitú šupku, ktorá sa ťažko lúpe, ale dužina má skvelú chuť. Preto sa odporúča plod nakrájať na mesiačiky, spoločne so šupkou podusiť a potom dužinu vydlabať.

Žaludová tekvica

Pre svoje neobvyklé plody, ktoré tvarom pripomínajú skôr jahody, je známa tekvica žaluďová (Acorn). Váha jednotlivých tekvičiek sa pritom pohybuje v rozmedzí od 0,5 do 1 kilogramu a veľkostne dosahujú žaluďové tekvice zhruba 10 až 20 centimetrov. Vzhľad týchto plodov je pritom veľmi dekoratívny, a to hlave vďaka výraznému rebrovaniu, ktoré je zakončené špičkou.

Predovšetkým v americkej kuchyni si ľudia obľúbili žaluďovú tekvicu pre jej orieškovú chuť. Mladé plody sa navyše dajú konzumovať v surovom stave aj so šupkou a vyzreté tekvice zase majú pomerne dlhú trvanlivosť, hoci sa orieškový nádych postupom času vytráca. Medzi najčastejšie pestované odrody patrí Table Gold, ktorej mladé plody chutia sladko ako kukurica, Swan White Acorn alebo napríklad Heart of Gold F1.

Turbanová tekvica

Veľmi netradičný tvar majú plody turbanovej tekvice, ktorej sa niekedy hovorí aj biskupská čiapka. Tieto tekvice dosahujú hmotnosť 1 až 2 kilogramov, sú veľmi chutné, ale vzhľadom k svojmu zaujímavému vzhľadu ich ľudia používajú skôr ako netradičný okrasný prvok.

Veľkoplodá tekvica Goliáš

Ak hľadáte vhodnú tekvicu na zaváranie alebo napríklad na výrobu chutných džemov, skvelou voľbou je veľkoplodá tekvica Goliáš. Jej plody sa vyznačujú hladkou oranžovou šupkou a sýto žltooranžovou farbou. Keďže obsahujú veľké percento vody a ľahšie hnijú, príliš sa nehodia na dlhodobé skladovanie. Kvôli vyššej hmotnosti (až 30 kilogramov) je potom nutné počítať aj s náročnejším zberom a spracovaním.

Mramorová tekvica

Vďaka svojej netradičnej šedej farbe sa tekvica mramorová v Amerike označuje aj ako „šedý duch“. Po rozkrojení však prekvapí sýto oranžovú dužinou, ktorá je skôr tuhšia, a preto sa hodí hlavne pre grilovanie alebo pečenie. Jednotlivé plody pritom vážia približne 2 až 5 kilogramov.

Mexická tekvica

Na rozdiel od tých predchádzajúcich sa tekvica mexická používa primárne na dekoratívne účely. Má totiž tuhú šupku a dlho vydrží, takže predstavuje skvelú dekoráciu na záhradu, na balkón alebo napríklad na jedálenský stôl. Je však výbornou voľbou aj pre tých, ktorí túžia po vyrezávaných tekviciach, či už pre halloweenske účely, alebo skrátka na výrobu krásnych lampičiek.

Tekvica Cotton Candy

Aby nebolo netradičných tekvíc málo, existuje samozrejme aj tekvica biela, ktorá sa nazýva Cotton Candy. Používa sa hlavne ako dekorácia, pretože jej povrch úplne nabáda na pomaľovanie, a okrem toho z nej môžete vyrobiť tiež strašidelnú lampu.

Tekvica olejná

Tento prehľad tekvíc by nebol kompletný bez tekvice olejovej. Keďže neexistujú žiadne nejedlé tekvice samozrejme že sa dá konzumovať, ale v skutočnosti sa väčšinou používajú semená (bezšupkové jadierka), ktoré majú vysokú nutričnú hodnot. Tie potom slúžia k príprave oleja, ktorý sa používa v kuchyni ale aj vo farmaceutickom priemysle.

Aký je rozdiel medzi dyňami a tekvicami?

Či už je reč o dyniach, patizóne alebo cuketách, je dobré vedieť, že všetky tieto zeleniny botanicky patrí do jedného rodu s názvom Cucurbita čiže tekvica. Ľudovo potom názov tekvica označuje predovšetkým niektoré variety tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) alebo konkrétnej odrody tekvice veľkoplodé (Cucurbita maxima).

Sú všetky tekvice jedlé?

Čeľaď tekvicovitých zahŕňa asi 850 rôznych druhov tekvíc. Tie sa rozlišujú ešte na tekvice okrasné a tekvice jedlé, ktoré sa typicky používajú v kuchyni. To však neznamená, že by niektoré tekvice boli jedovaté alebo nejedlé. V skutočnosti sa dajú jesť všetky tekvicové odrody, hoci niektoré z nich ľudia používajú skôr na dekoratívne účely.

Aké druhy okrasných tekvíc existujú?

Okrasné tekvice bývajú hrubo štruktúrované, ich dužina nie je príliš bohatá a jednotlivé plody sa vyznačujú skôr menším vzrastom. Medzi najobľúbenejšie odrody okrasných tekvíc patrí Sweet Dumpling tekvica, pre ktorú sú typické bielo-zelene pruhované plody, ďalej potom Anjelské krídla, drobnoplodá zmes, Tŕňová koruna alebo napríklad labutienky, čo sú žlté či oranžové tekvice s podlhovastým krčkom.

Ktoré tekvice sa najviac používajú v kuchyni?

Pravdepodobne najznámejšia je u nás tekvica hokaido (hokkaido), pričom najčastejšie ľudia pestujú červené hokaido (gaštanová tekvica), ale existuje aj zelené hokaido, ktorého plody sú skôr sploštené. Okrem toho si záhradkári obľúbili tiež ďalšie špecifické odrody, ako sú špagetové tekvice, maslová tekvica, muškátová tekvica, žaluďová tekvica, Marina di Chioggia, turbanová tekvica alebo napríklad veľkoplodá tekvica Goliáš.