MIŠPUĽA: Aké je využitie a liečivé účinky?

Chcete si na záhradu zaobstarať nejaký netradičný ker, ktorý dokáže váš pozemok ozvláštniť a okamžite pritiahne pohľady okolia? V tom prípade vás iste zaujme mišpuľa, čo je rastlinný rod, na ktorý sa síce v minulosti trochu pozabudlo, ale ktorý sa v súčasnej dobe opäť vracia do módy. Prezradíme, aké má mišpuľa plody, na čo sa používajú a ako ovplyvňujú ľudské zdravie.

Čo je mišpuľa?

Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) je rastlinný druh z čeľade ružovité (Rosaceae), ktorý je známy hlavne vďaka svojim chutným plodom so špecifickou chuťou. V našich rastlinných podmienkach sa mišpule dobre darí, pričom vynikne hlavne ako okrasný solitér. Dá sa pestovať ako nízky opadavý strom, ale vďaka krásne vyfarbeným listom skvele vyzerá aj ako ker.

Čo sa týka pomenovanie, pestovatelia poznajú mišpuľu všeobecnú tiež pod názvom mišpuľa nemecká, čo si mnohí mylne interpretujú tak, že sa jedná o rastlinu s pôvodom v susednom Nemecku. Okrem toho sa však môžete stretnúť aj s celým radom ďalších pomenovanie, ako je napríklad:

• nišpuľa,
• nyšpuľa česká,
• myšpuľa česká,
• mišpuľa domáci,
• mišpuloň domáci,
• nyšpuľový strom.

História

Hoci by ste si podľa názvu (Mespilus germanica) mohli myslieť, že mišpuľa obyčajná pochádza z Nemecka, v skutočnosti sa jedná o zavádzajúce označenie, ktoré s dávnym rozšírením mišpule nemá nič spoločné. Pôvodne totiž mišpuľa obecná pochádza z oblasti Malej Ázie, Kaukazu a severného Iránu, odkiaľ sa tento ker neskôr rýchlo rozšíril aj na ďalšie územia.

Keď sa mišpuľa obyčajná z Orientu dostala do Európy, vniesla do miestnych záhrad nádych exotiky. Jej pestovanie v Grécku zmieňuje napríklad Theophrastus, a to konkrétne v roku 300 pred naším letopočtom. V strednej Európe sa začala objavovať v 12. storočí, pričom zdobila hlavne kláštorné záhrady. Za čias Karla IV. potom na našom území bola dokonca považovaná za bežne pestované ovocie.

V Nemecku bola v jednu dobu mišpuľa obyčajná tak populárne a ľudia ju vysádzali tak často, že zdivočela. Prírodovedec Carl von Linné (zakladateľ botanickej a zoologickej systematickej nomenklatúry) si preto myslel, že je na nemeckom území pôvodná, a označil mišpuľu obyčajnú druhovým menom germanica, čo dodnes mnohých pestovateľov mätie.

Počas 17. a 18. storočia bola mišpuľa obyčajná postupne vytláčaná inými druhmi ovocia. Hoci ju dnes pomerne ľahko zoženiete v každom väčšom záhradníctve alebo tiež na internete, málokto mišpule skutočne pozná a pestuje. Na záhradách v okolí rodinných domov túto drevinu nájdete skôr ojedinele, ale v posledných rokoch sa jej výsadba pomaly, ale isto začína znovu vracať do módy.

Ako vyzerá mišpuľa?

Väčšinou je mišpuľa ker, ale môžete ju stretnúť tiež v podobe nízkeho stromčeka. Táto listnatá opadavá drevina dorastá zhruba do výšky 5 až 7 metrov a vytvára rozložitú korunu, ktorá má nepravidelný habitus (vonkajší vzhľad). Jej drevo je červenkasto biele, a čo sa týka ďalších vlastností, býva veľmi tvrdé, pevné a húževnaté. U mladých výhonkov planých rastlín potom môžete nájsť aj tŕne, ale kultúrne odrody je úplne postrádajú.

Listy mišpule sú zhruba 7 až 12 centimetrov dlhé, celokrajné, kožovité a ochlpené. Kým v priebehu roka majú tmavo zelenú farbu a vyznačujú sa výrazným žilkovaním, na jeseň sa farbí do odtieňov žltej, oranžovej a sýto červenej. V máji sa potom začínajú objavovať nápadne veľké kvety s bielymi korunnými lístkami, ktoré človeka na prvý pohľad zaujmú, pričom na ich mieste neskôr vyrastá jedlé žltohnedé ovocie.

Plody mišpule

Medzi pestovateľmi je mišpuľa obyčajná známa hlavne pre svoje chutné plody, ktoré na prvý pohľad môžu pripomínať treba malé jabĺčka. Jedná sa o žltohnedé až červenohnedé chlpaté malvice, ktoré sa dajú konzumovať až po prvých mrazoch. V nezrelom stave sú trieslovité, ale ak ich necháte na strome prejsť mrazom a zmäknúť (zhniličkovat), odmenia sa vám lahodnou hruškovitou príchuťou.

Samozrejme môžete mišpule odtrhnúť už v priebehu novembra a uložiť ich na niekoľko týždňov do prepraviek, aby tu zmäkli, ale nikdy potom nie sú tak dobré, ako keď samovoľne dozrejú priamo na strome. Čo sa týka obsiahnutých látok, zhruba 75% tvorí voda a 10% zasa cukor. Ďalej potom v plodoch nájdete tieto látky:

• vitamín C,
• vitamín B2,
• vlákninu,
• triesloviny,
• kyseliny (hlavne kyselinu jablčnú),
• minerálne látky (vápnik, horčík, draslík, sodík).

Aké má mišpuľa liečivé účinky?

Zaujíma vás, ako ovplyvňuje mišpuľa zdravie človeka a či môže byť konzumácia týchto plodov nejakým spôsobom prospešná? Už od staroveku sa týmto malviciam pripisovali liečivé vlastnosti a používali sa preto nielen v kuchyni, ale aj pre potlačenie najrôznejších chorôb. Majú totiž močopudné účinky, pomáhajú pri problémoch so zápchou a dajú sa využiť aj v boji s obličkovými kameňmi.

Okrem vyššie spomenutých pozitív môžu plody mišpule obyčajnej zohrávať dôležitú úlohu aj pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení a chorôb, ktoré postihujú obehový systém. Ďalej sa užívajú ako súčasť terapie zápalových ochorení dýchacích ciest a fungujú aj ako skvelý doplnok stravy pre pacientov, ktoré trápia vysoký cholesterol.

Aby toho nebolo málo, konzumácia plodov mišpule zvyšuje mikrobiálnu činnosť v prospech bifidogénne baktérií. Údajne však pôsobí tiež proti rakovine hrubého čreva a môžu čiastočne znižovať riziko tvorby žlčových kameňov. V Iráne sa navyše používali ako liek na hnačku a nadúvanie alebo napríklad v boji proti horúčke či abscesom.

Aké má mišpuľa využitie?

Vzhľadom k tomu, že má mišpuľa kvety, ktoré svojim krásnym vzhľadom pritiahnu pozornosť nejedného suseda či okoloidúceho, pestovatelia vysádzajú túto drevinu hlavne kvôli jej okrasné funkciu. Na záhrade skvele pôsobí ako solitér, ale dajú sa vysádzať aj mišpuľové aleje. Na zaujímavosti potom počas jesenných mesiacov dodajú mišpuliam listy hrajúce rôznymi farbami a žltohnedé malvice.

Predtým boli plody mišpule hlavne cenenou zložkou ľudového liečiteľstva, ale v dnešnej dobe nachádzajú uplatnenie hlavne v kuchyni. Vďaka netradičné chuti, ktorá dokáže obohatiť celú radu pokrmov a nápojov, si totiž získajú takmer každého. Dajú sa z nich pripraviť napríklad výborné marmelády, kompóty, sirupy a pikantné nátierky, ale dobre poslúži aj na výrobu najrôznejších likérov a vína.

Plody mišpule sa často konzervujú aj s iným ovocím, ako sú napríklad jarabiny, čučoriedky, drienky a šípky, ale samozrejme sa hodí aj na prípravu zmesi s jablkami a hruškami. Niekedy sa používajú ako korenie a samozrejme ich môžete tiež usušiť. Čo sa týka mišpuľového dreva, to je pomerne tvrdé, pevné a húževnaté, a preto je cenené medzi rezbári, ktorým slúžia hlavne na výrobu intarzií.

Mišpuľa versus mišpulník

Či už je mišpuľa strom, alebo sa jedná o klasickejšie kríkovitý variantu, túto rastlinu by ste si rozhodne nemali pliesť s malým vždyzelenými stromčekom, ktorý sa označuje ako mišpulník japonský (mišpule japonská). Hoci by sa mohlo podľa názvu zdať, že sa jedná o podobné typy, alebo že ide dokonca o nejakú zvláštnu odrodu mišpule, v skutočnosti to tak nie je.

Mišpulník japonský môžete poznať aj ako Lokve japonský, pričom jeho latinské pomenovanie znie Eriobotrya japonica. Tento strom síce patrí do rovnakej čeľade ako mišpuľa obyčajná, ale na rozdiel od nej je súčasťou rastlinného rodu s názvom Lokve, ktorý je tvorený neopadavými, plytko koreniacimi kríkmi a stromami so šedohnedou kôrou, ktoré dorastajú zhruba do výšky 10 metrov.

Čo sa týka historického rozšírenia, mišpulník japonský pochádza z centrálnej Číny, kde sa pojem „lokvátové uličky“ vžil ako označenie pre nevestince. Celý strom je porastený hrdzavohnedými chĺpkami a listy majú tmavo zelenú farbu. Hlavným poznávacím znamením sú však jasne žlté plody, ktorým sa niekedy hovorí čínska alebo japonská slivka, ale dajú sa jednoducho zohnať aj pod názvom Lokve.