Jeřáb oskeruše pěstování

Nadchla vás pevnosť oskorušového dreva, ktoré je veľmi kvalitné a krásne vyfarbené? Alebo sa vám snáď zapáčili drobné zelenožlté až oranžovočervené plody daného jarabu, ktoré svojím tvarom pripomínajú jabĺčka alebo hrušky a skvele sa hodia na prípravu pálenky? Pokiaľ si chcete túto drevinu vysadiť na svojej vlastnej záhrade, poradíme, kde sa jej bude najlepšie dariť a ako sa o ňu starať.

Výskyt oskoruše

Centrom pôvodného rozšírenie jarabiny oskorušovej je územie pozdĺž Stredozemného mora, ktoré zahŕňa Balkánsky polostrov (teda hlavne Chorvátsko, Srbsko, Macedónsko, Grécko alebo napríklad Bulharsko), Taliansko, juhovýchod Francúzska, ale aj Španielsko. Z týchto oblastí sa vplyvom postupného otepľovania neskôr začala drevina spontánne šíriť aj do ďalších krajín, ako je napríklad Rakúsko alebo Švajčiarsko.

Oskorušu však nájdete aj v strednom Nemecku, pričom najsevernejšej výskyt bol zaznamenaný v Sasku-Anhaltsku, a zároveň sa s nimi môžete stretnúť aj na niekoľkých miestach v severnej Afrike alebo v Turecku. Dnešné rozšírenie potom ovplyvnila dlhá tradícia pestovania oskoruše. Najmohutnejšie stromy sa tak vyskytujú predovšetkým v severnom Francúzsku, v Nemecku, v Českej republike alebo napríklad na Slovensku.

Zatiaľ čo v strednej Európe si oskoruše našli optimálne podmienky, v južnej a juhovýchodnej časti kontinentu, kde prebiehala dlhodobá kultivácia, majú tieto dreviny menší vzrast a tiež kratšiu životnosť. Čo sa týka typického rozšírenia, na našom území rastie hlavne v lesných spoločenstvách teplomilných dúbrav či dubohrabín, ale nájdete ich aj v submediteránnych lesoch.

V súčasnej dobe bohužiaľ oskoruša patrí medzi ohrozené druhy drevín, pričom na území Európy je síce areál rozšírenia veľký, ale nikde neexistuje jednotný a súvislý porast a pohromade môžeme nájsť iba skupinky niekoľkými málo stromov. Hoci sa tieto jarabiny vysádzajú pomerne vo veľkom, plodného veku sa dožije len desatina z nich a tých, ktoré sú vo veku 100 rokov, je potom ešte menej.

Oskoruše na Slovensku

Ak vás zaujíma, v akých častiach Slovenska a ČR sa s oskorušou môžete stretnúť v ich prirodzenom prostredí, zamierte napríklad do Českého stredohoria, na juhovýchod Moravy alebo na Slovácko. Najviac rastú od Pavlovských vrchov až po Vizovická Vrchovina, pričom ich výskyt tu nadväzuje na Slovensko a Rakúsko.

V systematické literatúre je jarabina oskorušová uvádzaný ako pôvodný druh iba v Maďarsku, Rakúsku a na Slovensku (predovšetkým v Bielych Karpatoch), pričom pre Moravu a Čechy je považovaný za zdivočenú. Pôvodnosť je na území Slovenskej republiky nejasná a väčšina výskytov je teda považovaná za pozostatok starých výsadieb.

Prirodzene však môžete oskorušu stretnúť v spoločenstvách drieňových a panónskych sprašových dúbravách a niektoré výskyty na južnej Morave tak môžu byť sčasti pôvodné. Údajne pochádzajú z populácií, ktoré botanici považujú za pôvodné v iných krajinách, ako je Maďarsko a Slovensko. Medzi juhozápadným Slovenskom a juhovýchodnej Moravou totiž neexistuje žiadna prirodzená prekážka, ktorá by rozšírenie oskoruší bránila.

Dnes však nachádzame oskorušu v prirodzených biotopoch iba ojedinele, a to hlavne na chránených územiach, ako je napríklad prírodná rezervácia Milovická stráň, národná prírodná rezervácia Hádecká planinka či prírodná pamiatka Žerotín. Zriedkavo potom rastú aj v lesných porastoch a vyskytujú sa aj v prírode Českého stredohoria, kam sa rozšírili spolu s vínnou révou.

Hoci sa počas posledných rokov vysádzajú tisícky mladých oskoruší, v Slovensku momentálne nájdete menej ako 800 urastených stromov. Jedným z najväčších je Adamcova oskorušovej s obvodom kmeňa dosahujúcim 462 centimetrov. Tá sa nachádza pod kopcom Žerotín u Strážnice, je zhruba 400 rokov stará, má 18 metrov širokú korunu a právom je považovaná za najväčšiu jarabinu v strednej Európe.

Nároky na pestovanie

Márne premýšľate, ako zariadiť, aby oskoruša pestovanie na našom území dobre zvládla a aby ste sa potom mohli radovať z bohatej úrody chutných plodov? V miestnych podmienkach je možné tieto stromy vysádzať v nížinách, ale aj v pahorkatinách, a to zhruba od 150 do 500 metrov nad morom. Majú rady teplé a mierne podnebie s dlhšou vegetačnou dobou a vyznačujú sa pomerne širokou ekologickou nikou.

Hoci oskoruša predstavuje teplomilnú drevinu, vyrastené stromy sú v skutočnosti veľmi mrazuvzdorné. Kým mladé jarabiny dokážu znášať teploty do -4 ° C, staršie dreviny dokážu zvládnuť teploty, ktoré sú ešte oveľa nižšia, konkrétne až do -30 ° C. Okrem toho sú potom odolné aj proti exhalátom a smogu.

Vzhľadom k tomu, že sú oskoruše pomerne náročné na svetlo, je lepšie vyberať stanovište, kam počas dňa dopadá väčšie množstvo slnečných lúčov. Zároveň si dajte pozor na okolitú výsadbu, ktorá by mohla stromčeky v budúcnosti zatieniť. Pri voľbe vhodného umiestnenie je potom dobré myslieť aj na to, aby mala oskoruša okolo seba dostatočné množstvo priestoru.

Čo sa týka pôdy, táto teplomilná drevina dáva prednosť nezamokreným plochám. Ideálne sú pritom pôdy humózne, hlboké a bohaté na živiny, ktoré sa rozkladajú na vápencových podkladoch a majú pH v rozmedzí od 7 do 8. Všeobecne potom platí, že čím je miestne podnebie chladnejšie, tým suchšie a slnečnejšie stanovište oskoruše vyžadujú.

Výsadba oskoruše

Zaujíma vás, ako prebieha u oskoruši výsadba? Dôležité je myslieť predovšetkým na to, aby mala jarabina v budúcnosti okolo seba dostatok priestoru, pričom tento strom vyžaduje zhruba toľko miesta ako orechy. Z toho dôvodu by ste nemali v okruhu 10 metrov radšej vysádzať žiadne ďalšie dreviny. Výsadba sa potom robí ideálne na jeseň.

Oskorušu môžete vypestovať priamo zo semien, ale dajú sa tiež štepiť na iné jarabiny alebo napríklad na hrušku. Rastú však veľmi pomaly, a preto je najjednoduchšie kúpiť si už zapestovaný stromček s korunkou. Ak zvolíte pre pestovanie oskoruše sadenice, najprv je nutné vykopať jamu asi o 10 centimetrov širšiu a hlbšiu, než je samotný koreňový bal.

Ešte než stromček do pripravenej jamy usadíte, skyprite jej dno, zatlčte do neho aspoň jeden oporný kolík (v lepšom prípade tri) a nalejte dovnútra približne 10 litrov vody. Akonáhle sa vsiakne do zeme, stromček vyberte z kontajnera, jemne stlačte koreňový bal a skráťte uvoľnené korienky približne o jednu tretinu ich dĺžky.

Následne stromček vložte do pripravenej jamy, prihrňte najprv vrchnú časť vykopanej pôdy a ku kmienka potom aj časť dolnej. Pri sadení je tiež dobré stromčekom jemne potriasať. Potom by ste ho mali poliať, prihrnúť zvyšok suchej pôdy a prišliapnuť ju, aby sa voda rýchlo nevyparovala. Oskorušu na záver priviažte ku kolíku, čo jarabinu uchráni pred silnejším vetrom.

Starostlivosť o oskoruše

Stromčeky vyžadujú neveľký, ale stály prísun vody z podložia, a to predovšetkým v čase kvitnutia a dozrievania plodov. V mladosti je preto dôležitá predovšetkým pravidelná zálievka, ktorá zaistí jarabine dostatočné množstvo vlahy. Vodu potom jarabiny získavajú svojím koreňovým systémom, ktorý dosiahne aj do niekoľkometrové hĺbky. Čo sa týka prerezávanie, po základnom výchovnom reze sa vykonáva len občasný presvetľovací rez.

Ak majú oskoruše optimálne podmienky k rastu, darí sa im na rozmanitých stanovištiach a v mladosti môže ich výška stúpať veľmi rýchlo (kľudne až o 1 meter za rok). Pod tlakom konkurencie okolitých drevín avšak v dospelosti vyžadujú skôr suchšie lokality. Medzi veľmi limitujúce faktory sa potom radí hlavne nedostatok svetla a živín, nevyhovujúce teplota, ale aj dlhodobé podmáčanie pôdy.

Množenie oskoruše

Jarabina oskorušová je jednodomá drevina, ktorá je schopná samoopelenia. Aby však semená mohli vyklíčiť, musia vo voľnej prírode najprv prejsť zažívacím ústrojenstvom vtákov či cicavcov. Pokiaľ ide o umelé rozmnožovanie, existuje niekoľko metód, ktoré pestovatelia využívajú. Jedná sa napríklad o štepenie a odber koreňových alebo prípadne i bylinných odrezkov.

V praxi sa oskoruše množia aj pomocou semien, ale pestovanie je v tomto prípade časovo náročné. Ak navyše necháte semená príliš dlho v dužine zrelých plodov, stratia svoju klíčivosť. Preto je dôležité získať semená čo najskôr a po zimnej stratifikácii (vrstvovité ukladania do piesku až do začiatku klíčenie) ich následne môžete vysievať do menších kvetináčov.

Choroby a škodcovia

Oskoruše sú medzi pestovateľmi veľmi cenené, pretože sa im väčšinou vyhýbajú typické choroby jadrovín, kam patrí napríklad chloróza, chrastavitosť, sazovitost, škvrnitosť alebo monilióza plodov. Na koreňoch mladých oskorušových sadeníc sa občas vyskytujú hubové ochorenia a to isté platí aj pre niektoré staré, zanedbané stromy, s ktorými sa stretnete vo voľnej prírode.

Čo sa týka plodov, v tých môže občas prekvapiť červivosť, ktorú má na svedomí obaľovač jablčný. Nemusíte sa naopak báť ďalších známych škodcov, ako je štítnička nebezpečná, a oskoruše nie sú náchylné ani k napadnutiu húsenicami od lalokonoscov či larvami piliarky jablčnej, mery a muškami hruškovej alebo kvetovke jabloňovej.

Oskoruša: Predaj stromov a cena

Premýšľate, kde môžete oskorušu kúpiť? Ak sa chcete pustiť do ich pestovania, ideálne je zakúpiť stromček priamo zo škôlky alebo zo záhradníctva, kde sa tieto dreviny predávajú v kontajneroch. Takéto sadenice mávajú dobrý koreňový bal a ich výška sa pohybuje v rozmedzí od 20 centimetrov až do 1,5 metra. Dajú sa však zohnať samozrejme i na internete. Pokiaľ ide o výdavky, normálne sa u oskoruši cena pohybuje okolo 2 až 20 euro, pričom záleží hlavne na veľkosti konkrétnej sadenice.

Kde rastie oskoruša?

Pôvodne sa oskoruše vyskytovali predovšetkým v okolí Stredozemného mora, teda na Balkánskom polostrove, v Taliansku, v juhovýchodnej Francúzsku alebo v Španielsku. Odtiaľ sa potom tieto dreviny rozšírili aj do ďalších krajín, ako je Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Maďarsko, Slovensko alebo Česká republika. Na našom území pritom rastú hlavne v lesných spoločenstvách teplomilných dúbravách či dubohrabin a objavujú sa tiež v submediteránnych lesoch.

Aké má oskoruša nároky na pestovanie?

V miestnych podmienkach môžete oskoruše vysádzať v nížinách, ale aj v pahorkatinách, pričom rastú zhruba v nadmorských výškach od 150 do 500 metrov. Majú rady teplé a mierne podnebie s dlhšou vegetačnou dobou, sú pomerne náročné na svetlo, ale dokážu dobre zvládať aj mrazy a sú zároveň odolné proti exhalátom aj smogu. Čo sa týka pôdy, ideálne sú nezamokrené plochy. Konkrétne by sa malo jednať o humózne a hlboké zeminy bohaté na živiny, ktoré sa rozkladajú na vápencovom podklade.

Ako sa vykonáva výsadba oskoruše?

Dôležité je myslieť predovšetkým na to, že jarabina oskorušová vyžaduje väčšie množstvo priestoru, a preto by ste mali nechať na každej strane zhruba 10 metrov voľného miesta. Tieto stromy potom môžete vypestovať priamo zo semien, ale dajú sa tiež štepiť na iné jarabiny a najjednoduchšie je kúpiť si už zapestované stromčeky s korunkou. Ten sa potom vysádza do pripravenej jamy, je nutné ho dobre zaliať a priviazať ku kolíku, čo jarabiny ochráni pred silnejším vetrom.

Akú starostlivosť oskoruše vyžadujú?

Vysadené stromčeky vyžadujú stály (ale neveľký) prísun vody z podložia, a to hlavne v čase kvitnutia a dozrievania plodov. U mladých oskoruší je dôležitá pravidelná zálievka, staršie jarabiny avšak získavajú väčšinu vody prostredníctvom svojho bohatého koreňového systému, ktorý dosahuje do veľkej hĺbky. Po základnom výchovnom reze sa vykonáva už len občasný presvetľovací rez. Dobrou správou tiež je, že sa oskerušiam vyhýbajú typické choroby jadrovín.