LIESKA: Aké druhy liesky existujú?

Chceli by ste svoju záhradu obohatiť o nejaký pekný strom, ktorý sa vám navyše za dobrú starostlivosť odmení chutnými plodmi? Alebo snáď hľadáte vhodný okrasný ker, vďaka ktorému bude okolie vášho domova ešte o niečo krajšie? Potom by sa vám určite mohla páčiť niektorá z liesok. Prezradíme, aké druhy a odrody liesky sú u nás najobľúbenejšie, kde rastie lieska obyčajná a ako vyzerá lieska turecká.

Aké má lieska druhy a odrody?

Rod lieska, ktorý sa radí do čeľade brezovitých a k podčeľade lieskové (Coryloideae) zahŕňa hneď niekoľko rôznych druhov a tiež celý rad atraktívnych kultivarov. Väčšina z nich sa pritom radí medzi kríky, ktoré rastú buď voľne, alebo zdobia záhrady, parky či aleje. Existujú však aj stromovité druhy liesok s jedným kmeňom, ktoré môžu dorastať pokojne až do výšky desiatich metrov.

Jednotlivé druhy liesok a samozrejme aj konkrétne kultivary sa od seba líšia v mnohých smeroch. Dobre je to vidieť hlavne na listoch a samčích aj samičích kvetenstvách, ktoré môžu mať celý rad rôznych odtieňov. Rôznorodé sú potom aj plody, ktoré bývajú okrúhle, ploché, podlhovasté alebo napríklad valcovité. Líši sa aj hnedá farba ich škrupiny alebo dĺžka pančušky, ktorou je oriešok zakrytý.

Červenolisté odrody liesky sa skvele vynímajú ako okrasné solitéry, ale záhradkári ich často vysádzajú tiež v blízkosti zelených kríkov a stromov alebo napríklad neďaleko žlto a belavo kvitnúcich drevín, ako je zlatovka a pajazmín. Kultivary so svetlo zelenými listami zvyčajne nájdete v alejach alebo v záhradách okolo rodinných domov a žltolisté odrody zase dobre vyniknú na tmavom ihličnatom pozadí.

Do rodu lieska patria napríklad nasledovné druhy:

• Lieska obyčajná (Corylus avellana),
• Lieska turecká (Corylus colurna),
• Lieska americká (Corylus americana),
• Lieska kalifornská (Corylus californica),
• Lieska rohatá (Corylus cornuta),
• Lieska rôznolistá (Corylus heterophylla),
• Lieska čínska (Corylus chinensis),
• Lieska najväčiaí (Corylus maxima),
• Lieska tibetská (Corylus tibetica),
• Lieska sieboldova (Corylus sieboldiana).

Kým červenolisté formy mávajú jahňady ružovej až purpurovej farby, v ostatných prípadoch sú samčie kvety žiarivé žlté. Objavujú sa už počas februára a napríklad pre čmeliaky, ktorí vylietavajú z úkrytov oveľa skôr ako včely, predstavujú veľmi dôležitý zdroj potravy. Tiež často plnia okrasnú funkciu, a preto sa vysádzajú napríklad do parkov a záhrad, ale rastú samozrejme aj voľne.

Ak hľadáte liesku na dekoratívne účely, ideálne je vybrať takú, ktorá vyzerá dobre aj v zime po opadnutí listov. Častou voľbou pestovateľov je v tomto prípade krútená lieska (konkrétne kultivar liesky obyčajnej s názvom Contorta). Krásne potom vyzerajú aj liesky s purpurovými a zlatými listami alebo napríklad dreviny, ktoré sú výrazné svojim netradičným tvarom.

Chutných orieškov sa však dočkáte iba v prípade, že si na záhradu vysadíte niektorú zo šľachtených odrôd (napríklad kultivary liesky obyčajnej či liesky tureckej). Ak pritom túžite po veľkom zbere, pestovatelia dokonca odporúčajú zasadiť vedľa seba niekoľko rôznych odrôd, čím získate nielen väčšiu rozmanitosť, ale aj omnoho bohatší úrodu.

Lieska obyčajná

Najznámejším druhom na našom území je pravdepodobne lieska obyčajná (Corylus avellana), čo je obľúbený ker známy pre svoje chutné plody a pružné konáre. Meno avellana pritom odkazuje na starobylé talianske mesto menom Abella (dnes Avella), ktoré sa nachádza v Kampánii. Tento región je totiž pestovaním liesky preslávený už od stredoveku.

Historická úloha liesky

Lieska obyčajná má medzi ľuďmi povesť magického stromu, ktorého prúty údajne chránia pred zlými duchmi, zamedzujú prírodným katastrofám a zároveň dokážu spoľahlivo nájsť zdroj pitnej vody. Predtým bola táto drevina často považovaná za symbol plodnosti či zvádzania a tiež predstavovala ochranu pred hadmi, pretože svätý Patrik údajne vyhnal hady z Írska pomocou lieskové palice.

Okrem toho si ľudia v minulosti liesku spájali s rôznymi božstvami, ako je napríklad Hermés, ktorý má z tohto stromu vyrobenú palicu, alebo tiež Ódin. Kelti potom na lôžka z lieskových vetiev pokladali svojich mŕtvych a Alemani zapichovala do hrobov lieskové prúty. Podľa inkvizičných protokolov zo 17. storočia navyše liesky údajne slúžili na privolávanie dažďa, ale aj k upokojeniu zlého počasia.

Ako vyzerá lieska obyčajná?

Jedná sa o pomerne rozložitý ker, ktorý zvyčajne dorastá do veľkosti 3 až 4 metrov, ale v niektorých prípadoch môže jeho koruna presiahnuť aj výšku 10 metrov. Často sa vysádza pre svoje poľnohospodárske využitie alebo ako okrasná drevina, pričom maximálny vek liesky činí zhruba 80 až 100 rokov, ale ak je dostatočne prerastená, môže túto hranicu prekročiť.

Kôra liesky obyčajnej je hladká, má šedohnedú farbu a postupom času sa olupuje alebo praská. Pokiaľ ide o to, aké má táto lieska listy, bývajú zvyčajne striedavo postavené, mierne chlpaté, vajcovité alebo dokonca okrúhle a na konci ukončené výrazným hrotom. Stopka dosahuje dĺžku 1 až 2 centimetrov a okraj listov je dvojito pílovitý, pričom v zime lieska všetky listy zhadzuje.

Lieska obyčajná kvitne zhruba od februára do apríla, a to ešte pred vypučaním prvých listov. Keďže sa jedná o jednodomú rôznopohlavnú drevinu, na jednom kríku má lieska kvety samčie aj samičie, hoci sú navzájom oddelené. Tie samčie sa pritom zvyčajne formujú už na jeseň, a akonáhle prídu teplejšie dni, predĺžia sa, aby mohli uvoľniť peľ, ktorý sa prenesie na kvety samičie.

Samčie kvety označované ako jahňady sú výrazné a môžu dorastať až do veľkosti 7 centimetrov. Samičie kvety v podobe púčikov s fialovočervená bliznou, ktoré sa neskôr menia na oriešky, sú naopak nenápadné. Kvety sa opeľujú vetrom, a preto musí byť produkcia peľu na jahňadách niekoľkonásobne vyššia, aby došlo ku kompenzáciu strát, ku ktorým dochádza pri jeho prenose.

Najviac však pestovateľov samozrejme zaujíma, aké má lieska obyčajná plody. Ide o typické hnedé oriešky, ktoré dozrievajú väčšinou na konci leta. Vyrastať môžu samostatne alebo v menších či väčších skupinách, sú zvyčajne guľovité a na konci mávajú drobný hrot. Na povrchu ich kryje zelený či nahnedlý zvončekovitý obal, ktorý sa skladá zo zrastených listeňov.

Aké má táto lieska odrody?

• Lieska lombardská červená (červená lieska),
• Lieska lombardská biela (biela lieska),
• Lieska hallská obrovská,
• Lieska krútená,
• Lieska obyčajná Pendula,
• Lieska Nottingham Prolific,
• Lieska obyčajná Red Majestic,
• Lieska obyčajná Purpurea,
• Lieska obyčajná Twister,
• Lieska obyčajná Syrena,
• Lieska Webbova.

Jednou z najobľúbenejších odrôd je previsnutá lieska Pendula, ktorá vyvoláva dojem vodopádu, keďže sa jej konáre oblúkovito skláňajú k zemi a vytvárajú tak korunu širokú až 4 metre. Okrem toho záhradkári nedajú dopustiť ani na krútenú odrodu liesky obyčajnej, ktorá sa nazýva Contorta. Tá vyzerá skvele aj bez listov a len zriedka presiahne veľkosť 3,5 metra.

Výskyt liesky obyčajnej

Dnes je lieska obyčajná ker, ktorý nájdete v celej Európe, ale aj v priľahlých oblastiach Ázie alebo napríklad v severnej Afrike. Na severe zasahuje areál jej rozšírenia až ku škótskemu súostrovia Orkneje, v Nórsku až k polárnemu kruhu a na území Fínska a Švédska zhruba k 63 až 64. stupni zemepisnej šírky.

V južných oblastiach je potom lieska obyčajná rozšírená aj v podstatne vyšších nadmorských výškach ako v krajinách severných. V našich pohoriach sa horná hranica jej výskytu pohybuje okolo 800 metrov, v severných Alpách je to ale dokonca až 1200 metrov a inde môže rozšírenie liesky obyčajnej siahať až do výšky 1600 metrov. Na našom území rastie prakticky všade, od nížin až do podhoria.

Využitie v liečiteľstve

Pokiaľ ide o zdraviu prospešné účinky liesky obyčajnej, ľudia využívajú predovšetkým listy, ktoré je dobré zberať v júli. Obsahujú silicu, triesloviny, sacharidy, iné glykozidy a ďalšie látky, ktoré pozitívne pôsobia na činnosť tráviacej sústavy. Majú totiž močopudné, protihnačkové a zvieravé účinky. Zároveň ale listy obsahujú veľké množstvo antioxidantov, zdravých tukov a ďalších prospešných látok, ktoré môžu znížiť hladinu cholesterolu v krvi a pomáhajú tiež normalizovať krvný tlak.

Lieska turecká

Ďalším obľúbeným druhom, s ktorým sa na našom území môžete stretnúť, je lieska turecká (latinsky Corylus colurna). Ide o jednodomý opadavý strom, ktorý pôvodne pochádza z oblastí Kaukazu, juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie. V našej prírode sa objavil v roku 1865 a od tej doby ho ľudia pestujú ako okrasnú drevinu predovšetkým v parkoch, v mestskom prostredí, na okraji ciest alebo na záhradách.

Ako vyzerá turecká lieska?

V našich podmienkach môže lieska turecká dorastať až do výšky 20 metrov. Jej koreňový systém je veľmi bohatý a hojne rozvetvený, čo tejto drevine zaisťuje dobré ukotvenie aj na plytkých pôdach. Kôra potom býva tmavo šedá, ale u starších stromov sa postupne mení na tvrdo šupinatú. Koruna je rozložitá, v mladosti široko kužeľovitá a neskôr skôr zaoblená, pričom na šírku meria okolo 6 až 9 metrov.

Listy sa v prípade tureckej liesky začínajú objavovať približne v apríli, rastú striedavo v dvoch radoch a ich stopka je asi 3 centimetre dlhý. Čepeľ potom býva široko vajcovitá, na báze srdcovitá, pretkaná vystúpenými žilkami a po obvode dvakrát pílkovito zubatá. Horná strana listov má sýto zelenú farbu, ktorá pôsobí lesklým dojmom, na spodnej strane potom býva zelený odtieň skôr svetlejší a matný.

Akonáhle sa dostaví jeseň, začínajú sa nápadne ochabnuté listy farbiť najprv na jasne žltú a postupom času až do hnedých tónov, pričom s prvými mrazmi prichádza ich opad. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o jednodomú drevinu, nájdete tu samčie aj samičie kvetenstvo. Kým tie samičie bývajú guľovité, vyrastajú na starších vetvičkách a sú ukončená karmínovými bliznami, jahňady sú najprv zelené, potom hnednú a môžu dorastať až do dĺžky 12 centimetrov.

Plody majú guľovitý tvar a zvyčajne vyrastajú v skupine spolu s ďalšími piatimi až deviatimi orieškami. Výnimočne ich však môžete naraz objaviť až dvadsať. Oriešky sú pritom tmavo žltej farby, majú pomerne hrubú šupku a bývajú prekryté hlbokým zvončekovitými obalom zo zrastených listencov. Po dozretí tieto obaly uschnú a plody začnú jeden po druhom opadávať.

Obľúbené kultivary liesky tureckej:

• odroda Granát,
• odroda Te-Terra Red.

Využitie liesky tureckej

Veľký význam má v tomto prípade hlavne drevo lieskových stromov, ktorého jadro aj beľ majú rovnakú farbu, ktorá sa pohybuje od svetlo kávových odtieňov až po akúsi oranžovo hnedú. Drevo liesky tureckej je stredne tvrdé a dobre opracovateľné. Práve preto si našlo využitie v nábytkárskom priemysle a v bytovej architektúre, ale je pomerne obľúbené tiež medzi umelcami.

V porovnaní s lieskou všeobecnou má táto drevina plody o niečo menšie a kvôli ich tvrdej škrupine sú potom aj horšie dostupné. Čo sa týka ďalšieho využitia, turecká lieska často slúži ako okrasná drevina v parkoch alebo alejach, ale dokáže sa prispôsobiť aj priemyselnému prostrediu a je užitočná aj pri spevňovaní pôdy alebo ako podnož na vrúbľovanie iných druhov liesok.