Chceli by ste si na záhradu vysadiť ovocný strom, ktorý na území Slovenskej republiky nie je príliš rozšírený? V tom prípade by vás mohla zaujať dula obyčajná, ktorej žlté aromatické plody sa používajú na prípravu marmelád a dezertov. Prezradíme, ako zvláda dula pestovanie v našich podmienkach, aké stanovište je pre ňu ideálne a ako často sa dule prerezávajú.
Čo je dula?
Pod názvom dula obyčajná (Cydonia oblonga) sa ukrýva strom či ker dorastajúci zhruba do výšky 6 metrov, ktorý je jediným zástupcom rodu Cydonia. Táto drevina sa pestuje hlavne kvôli plodom, ktoré si našli využitie v kuchyni alebo v kozmetickom priemysle, ale zároveň sa používa ako podnož pre iné druhy ovocia alebo ako základ okrasných živých plotov.
Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania dule, určite tiež premýšľate nad tým, aký konkrétny kultivar zvoliť, aby sa tejto ovocnej drevine u vás na záhrade čo najlepšie darilo. K dispozícii pritom máte veľké množstvo rôznych druhov, ktoré sa líšia svojim vzhľadom a plodnosťou, ale aj veľkosťou, tvarom i chuťou aromatických plodov.
Aké má kdoloň odrody?
- Dula VRANJA,
- Dula CHAMPION,
- Dula LUDOVIC,
- Dula PORTUGAL,
- Dula REAS MAMUT,
- Dula LESKOVAČKA,
- Dula ANGERSKÁ,
- Dula KANSENKO.
Pokiaľ ide o kultúrne druhy duly, rozlišujeme dreviny s jablkovitými plodmi (Cydonia oblonga subsp. Maliformis) a dreviny s hruškovitými plodmi (Cydonia oblonga subsp. Pyriformis). Zatiaľ čo dule jablkovitého typu bývajú veľmi aromatické a majú skôr tvrdšiu a suchšiu dužinu, dule hruškovitého typu sú o niečo mäkšie, ale zároveň majú menej výraznú chuť.
Výber stanovišťa
Pri výbere toho najlepšieho stanoviska, kam vysadiť osamotenú dulu alebo kde vytvoriť dulový sad, by ste mali vziať do úvahy rovnaké faktory ako pri výsadbe ďalších ovocných stromov. Keďže sú gulaté teplomilné, najlepšie im vyhovujú oblasti s vyššími teplotami, kde sa pestujú aj broskyne alebo marhule. Ideálne je stanovište na južnej strane pozemku (na plnom slnku).
Pokiaľ ide o vhodné podmienky, na výživu má dula podobné nároky ako jablone a hrušky. Najlepšie sa jej bude dariť v dobre priepustnej, humóznej pôde, ktorá je dobre zásobená všetkými potrebnými živinami a mierne kyslá. Veľmi zle naopak znáša zeminu s vysokým obsahom vápnika, kde trpí žltnutím listov (chloróza) kvôli nedostatku prijateľného železa.
Pestovanie kdulone
Ak sa chcete pustiť do pestovania dúl iste vás poteší, že tieto dreviny nie sú príliš náročné. Obvykle sa vysádzajú na jeseň, a to takým spôsobom, aby mali okolo seba dostatok priestoru. Pokiaľ sa napríklad chystáte vytvoriť dulový sad, vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami by mala byť zhruba 4 až 5 metrov.
Dule môžete pestovať štandardne ako kríky, ale vďaka štepovaniu na podnož vám v záhrade porastú aj ako stromy. Na výsadbu sa pritom skvele hodia dvojročné štepovance, z ktorých sa neskôr pestujú zákrsky s korunou o 3 až 4 vetvách. V prvých rokoch potom dula rastie veľmi rýchlo, ale akonáhle začne plodiť chutné dule, jej rast sa výrazne spomalí.
Keďže tieto dreviny korenia plytko, je dobré im pri sadbe zaobstarať oporu. Vďaka tomu budú dobre prospievať a nepriaznivé počasie ich nijako neohrozí. Korene dúl sú navyše citlivé na namrznutie, a preto je dobré k nim počas jesenných mesiacov nahrnúť zeminu alebo ich pokryť väčšou vrstvou kompostu či zhrabaným lístím.
Na vlahu dula nie je príliš náročná a plne sa uspokojí so zrážkami, ktorých množstvo sa pohybuje okolo 550 milimetrov. Dokáže zvládnuť aj dlhodobejšie suchá, ale počas letných mesiacov je dobré rastlinu čas od času zaliať. Pokiaľ však o ňu nechcete prísť, nikdy ju neprelievajte, pretože korene dule nesmú stáť dlho vo vode.
Hnojenie kdulone
Vo väčších dulových sadoch sa každoročne používajú statkové hnojivá, ktoré zaistia, že stromy budú dobre plodiť bez toho, aby spôsobili ich nadmerný rast. Niektorí pestovatelia potom využívajú aj priemyselné hnojivá s obsahom draslíka a kyseliny fosforečnej. Ak chcete hnojiť dule na vlastnej záhrade, vyberajte iba hnojivá s nízkym obsahom dusíka. V opačnom prípade by došlo k nadmernému rastu, a to na úkor plodnosti.
Rez dule
V prvých rokoch po výsadbe dule sa vykonáva výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev. Neskôr stačí korunu iba presvetľovať a udržiavať ju v takom stave, ktorý je žiaduci. Výhony sa väčšinou neskracujú, pretože dula najviac kvitne a plodí práve na ich koncoch. Pokiaľ je úroda nižšia, je vhodné vyskúšať aj omladzovací rez (zhruba raz za 5 rokov).
Ako množiť dulu?
Existuje niekoľko rôznych spôsobov, ako dule rozmnožiť, a to konkrétne očkovaním, rezkovaním, hriežením alebo vrúbľovaním na korene. Najčastejšie sa používa prvý spôsob, pričom niektorí skúšajú aj pestovanie dúl zo semien, čo je však náročnejšie. Problém tiež spočíva v tom, že rastlina potom nezíska vlastnosti materskej dule.
Pokiaľ si chcete vypestovať úrodu kvalitného ovocia, majte na pamäti, že ho získate iba z ušľachtilých odrôd. Bežné semenáčiky (hoci z kvalitných plodov) aj typové podnožové dule často prinášajú iba drobné dule s tvrdou dužinou, na ktorých si toľko nepochutnáte. Z toho dôvodu sa ušľachtilé odrody vrúbľujú na vegetatívne množenú dulu alebo na dulový semenáčik.
Dule je však možné úspešne očkovať aj na semenáčiky plané hrušky alebo napríklad na hloh. Ak chcete túto rastlinu pestovať ako ker, môžete vyskúšať aj hríženie najnižšie položených výhonov, čím získate pravokorenné rastliny. Medzi pestovateľmi je však používané tiež množenie dúl pomocou drevitých odrezkov.
Choroby a škodcovia
Na našom území dule obvykle žiadnymi chorobami ani škodcami netrpia, a preto sa o ne zvládne postarať aj začiatočník. Sú však náchylné na bakteriálny šarlach ružovitý zo Severnej Ameriky, ktorá spôsobuje vädnutie a odumieranie kvetov, listový šarlach, šarlach plodov, usychanie vegetačných vrcholov a odumieranie vetiev. Pokiaľ je potom jeseň mimoriadne vlhká, na plodoch sa v niektorých prípadoch môže objaviť monilióza.
Úroda plodov
Do plodnosti dule vstupujú pomerne skoro. Prvé kvety by sa na strome mali objaviť už počas druhého roku po výsadbe, a to zhruba od polovice mája do začiatku júna, čo je pozitívne, pretože ich potom nemôžu ohroziť jarné mrazíky. Rastlina je samosprašná a začína plodiť tretím až piatym rokom.
Plody sa objavujú na minuloročných letorostoch, dozrievajú na jeseň a zbierajú sa v priebehu októbra alebo začiatkom novembra, avšak ešte pred príchodom prvých mrazov. Že sú naozaj zrelé, poznáte podľa ich prenikavej vône. Nemusíte sa pritom báť, že by boli počas jesenných mesiacov už príliš mäkké, pretože si aj v dobe zrelosti zachovávajú svoju pevnú štruktúru.
Dula predaj
Ak vás dule zaujali a chceli by ste si túto drevinu tiež zaobstarať, určite premýšľate, kde sa dá zohnať a koľko vás to bude stáť. V záhradníctvach sú väčšinou k dispozícii prostokorenné stromčeky či kontajnery, ktorých cena sa odvíja od veľkosti sadenice. Dule ale samozrejme môžete zakúpiť aj na internete, kde sa cena pohybuje rádovo niekoľko desiatok euro.
Aké má dulaodrody?
Jednotlivé kultivary dule obyčajnej sa od seba líšia vzhľadom, plodnosťou, ale predovšetkým vypestovaným ovocím. Záhradkári preto rozlišujú dule s jablkovitými plodmi (Maliformis) a dule s hruškovitými plodmi (Pyriformis). Medzi odrody, ktoré sa u nás pestujú najčastejšie, sa radí dula Champion, dula Vranja, dula Mamut, dula Ludovic, dula Kansenko či dula Leskovačka.
Aké podmienky sú pre dulu vhodné?
Dule patria medzi teplomilné rastliny, a preto by ste ich vždy mali vysádzať na chránené stanovište na južnej strane pozemku, kde panujú vyššie teploty. Na pestovanie je ideálna dobre priepustná, humózna pôda, ktorá obsahuje dostatok potrebných živín. Nevhodná je naopak zemina s vysokým obsahom vápnika, ktorá dulám spôsobuje žltnutie listov.
Ako na pestovanie dúl?
Tieto dreviny sa väčšinou vysádzajú na jeseň a musia mať okolo seba dostatok priestoru. Dajú sa pestovať ako kríky, ale pomocou štepovania na podnož aj ako stromy. V prvých rokoch obvykle rastú veľmi rýchlo, ale akonáhle začnú plodiť, rast sa spomalí. Keďže plytko korenia, je dobré im pri výsadbe zaobstarať dostatočnú oporu. Korene navyše bývajú citlivé na namrznutie, a preto sa k nim pred zimou prihŕňa pôda či kompost.
Ako sa vykonáva množenie a rez dule?
Dule sa dajú množiť hneď niekoľkými rôznymi spôsobmi, a to predovšetkým očkovaním, hriežením, rezkovaním alebo vrúbľovaním na korene, pričom niektorí skúšajú aj pestovanie dule zo semena. Pokiaľ ide o tvarovanie dúl, v prvých rokoch po výsadbe sa vykonáva výchovný rez na zapestovanie pevných kostrových vetiev a potom už stačí len presvetľovací a udržiavací rez. Raz za čas pritom môžete vyskúšať aj omladzovací rez.