Predtým dule nechýbali takmer na žiadnej záhrade a ich výrazných aromatických plodov podobných jablkám či hruškám si ľudia veľmi cenili. V dnešnej dobe sú tieto kríky a stromy na našom území skôr vzácnosťou, ale niektorí záhradkári sa opäť púšťajú do ich pestovania. Prezradíme, ako dula vyzerá a aké má využitie.
Čo je kdoloň?
Dula obyčajná (Cydonia oblonga), ktorú môžete poznať aj pod názvom dula podlhovastá, je jediným zástupcom čeľade ružovité. Ide o menší strom alebo ker, ktorý sa pestuje hlavne kvôli svojim plodom, z ktorých sa dá vyrobiť napríklad chutná marmeláda, ale zároveň sa môže stať základom okrasného živého plodu a niekedy sa používa aj ako podnož pre iné druhy ovocia.
V starovekom Grécku bola dula jednou z rastlín zasvätených bohyni Afrodite, ktorá je známa ako bohyňa lásky, krásy, ale aj plodnosti. Ľudia navyše verili, že plody dule fungujú ako skvelé afrodiziakum, a z toho dôvodu týmto ovocím, ktoré sa stalo symbolom zdravia a plodnosti, obdarovávali snúbencov. Dule sa však prezývali aj zlaté jablká Hesperidek.
Ako ovocný strom je dula obecná známa už viac ako 4000 rokov, a predstavuje teda jednu z najstarších kultúrnych rastlín. Pôvodne rástla v Zakaukazsku, Iráne, Perzii a Malej Ázii, odkiaľ sa postupom času rozšírila aj do ďalších oblastí. V našich končinách sa táto drevina pestovala už od stredoveku a na niektorých miestach dokonca splanela.
Predtým ste dule mohli nájsť prakticky pri každom rodinnom dome, ale potom sa na nejakú dobu zo slovenských záhrad vytratili. Dnes na našom území táto drevina nie je príliš rozšírená a vyskytuje sa iba ojedinele v teplejších oblastiach. Ľudia sa k jej pestovaniu ale opäť začínajú vracať, a to hlavne z toho dôvodu, že ide o rastliny zaujímavé na pohľad, ktoré majú množstvo využití.
Ako vyzerá dula?
Dula obyčajná je ker alebo strom, ktorý bežne dorastá do výšky 6 metrov a vytvára nepravidelnú, guľovitú či rozložitú korunu (až 5 metrov širokú). Najčastejšie sa pritom pestuje v tvare zákrsku alebo štvrťkmeňa. Listy duly sú veľké, majú tmavo zelenú farbu a vajcovitý tvar. Bývajú celokrajné a na rube belavo plstnaté.
Koncom mája dula rozkvitá veľkými bielymi až ružovkastými kvetmi, ktoré príjemne a veľmi výrazne voňajú. Plodom sú potom guľovité či podlhovasté malvice označované jednoducho ako dule, ktoré majú špecifickú žltú farbu. Bývajú zreteľne rebrované a ich šupka je plstnatá, ale po otretí zostáva lesklá až mastná.
V závislosti od odrody sa dule podobajú buď jablkám (poddruh Maliformis), alebo hruškám (poddruh Pyriformis). Zberá sa od konca leta do jesene – obvykle v septembri a októbri, teda ešte pred príchodom prvých mrazíkov. Ich dužina je svetlo žltá, rovnako ako svietivo žltá šupka pomerne tvrdá (opäť v závislosti od odrody) a veľmi aromatická.
Aké majú dule použitie?
V Slovenskej republike sa dule najčastejšie využívajú ako podnož pre iné druhy ovocia, a to predovšetkým pre hrušky. Kultivary hrušiek, ktoré záhradkári na dule vrúbľujú, totiž dobre plodia a vypestované hrušky navyše bývajú väčšie ako na semenáčovi hrušky. Ako podnož sa používa dula MA alebo dula S 1, pričom na oboch hruškach čoskoro vstupujú do plodnosti a poskytujú veľkú úrodu.
Ďalším dôvodom, prečo ľudia dule pestujú, sú samozrejme ich plody, ktoré si našli využitie hlavne v kuchyni. V našich podmienkach dozrievajú veľmi neskoro a v surovom stave sú takmer nepožívateľné. Dajú sa z nich však pripraviť chutné džemy, marmelády a želé, niektorí ľudia ich zavárajú a môžu sa samozrejme stať základom rôznych dezertov.
Hoci to mnohí netušia, v portugalčine sa dule označujú ako marmelo, čo dalo vzniknúť slovu marmeláda, ktoré dnes bežne používame (v Portugalsku slovom marmelada nazývajú dulové zaváraniny). Aby toho nebolo málo, na Balkánskom polostrove sa potom z dúľ často páli alkoholický nápoj označovaný ako rakije – dunjevača.
Na území Slovenskej republiky sa však dule pre plody príliš často nepestujú, pretože na trhu úplne dominujú jablká. Nájdu sa však ľudia, ktorí si na záhrade vysádzajú dule nielen kvôli úrode chutných plodov, ale hlavne na okrasu či ako súčasť živého plotu. Okrem toho potom existuje aj kríženec dule a hrušky, ktorý sa oficiálne nazýva hruškodula (Pyronia) či Cydonia oblonga x Pyrus communis.
Majú dule liečivé účinky?
Hoci to dnes už mnoho ľudí nevie, skôr sa plody dule hojne využívali v ľudovom liečiteľstve. Dule sú totiž bohaté na triesloviny a pektíny, podporujú trávenie a sú známe aj pre svoje protihnačkové účinky. Z toho dôvodu ich ľudia konzumujú hlavne pri žalúdočných problémoch a problémoch so zažívaním. Okrem toho ale údajne pôsobí aj proti nadúvaniu a nechutenstvu.
Vláknina obsiahnutá v dulách napomáha znižovať glykémiu u diabetikov alebo u osôb, ktoré majú k rozvoju tejto choroby predispozície. Pečené či varené dule navyše môžu mať silné antireumatické účinky, pričom efekt by sa mal dostaviť zhruba už po štyroch týždňoch konzumácie. Sušené plody potom dobre poslúžia ako prostriedok proti žalúdočným problémom, bolestiam v krku, hnačkám a krvácaniu.
Okrem plodov sa však dajú využiť aj kvety dule, z ktorých sa pripravuje liečivý čaj. Semená potom obsahujú sliz, ktorý sa pridáva do kloktadiel používaných pri zápaloch ústnej dutiny a hrtana. Zároveň sa užívajú vo chvíli, keď človeka trápia bolesti v krku alebo nepríjemný kašeľ. Na začiatku 20. storočia potom sliz z dulových semien dokonca slúžil aj ako prostriedok na ošetrovanie preležanín.
Vnútorne sa semená dule však používajú len málokedy. Obsahujú totiž toxický amygdalín, ktorý by ľuďom pri nadmernej konzumácii mohol spôsobiť zdravotné problémy. Oveľa častejšie sa teda užívajú zvonka, a to napríklad v boji proti omrzlinám, menším popáleninám, oderom či ďalším drobným poraneniam. Keďže sliz zo semien chladí, zmäkčuje, ale nedráždi pokožku ani sliznice, dá sa použiť aj vo forme chladivých obkladov pri zápaloch očí.
Dule v kozmetickom priemysle
Už od čias antiky sa plody dule používajú na kozmetické účely. V minulosti napríklad slúžili na prípravu pomády, ktorá bola predchodcom moderných vlasových gélov. Dnes sú dule hlavne súčasťou najrôznejších krémov, prípravkov na problematickú pleť alebo gélov na vlasy, ale pridávajú sa aj do zvláčňujúcich pleťových masiek a do dekoratívnej kozmetiky.
Vzhľadom na silnú arómu, pre ktorú sú dule medzi pestovateľmi známe, si v minulosti našli aj ďalšie využitie. Ľudia ich žuvali, aby zamedzili zápachu z úst, a gazdiné ich ukladali do bielizne, aby potom krásne voňala. Na tento účel dula často slúži aj v dnešnej dobe. Ak máte plody dule k dispozícii, skúste ich voľne rozložiť vo svojej domácnosti. Čoskoro zaznamenáte, že okolitý vzduch sa príjemne osvieži.
Dula, alebo dulovec?
Dulu obyčajnú si ľudia často pletú s dulovcom (Chaenomeles), čo je však odlišná rastlina z čeľade ružovitej. Jedná sa o tŕnisté opadavé dreviny, ktoré sa u nás hojne pestujú na okrasné účely, pričom najznámejší je pravdepodobne dulovec japonský či dulovec čínsky. hľadajú pod názvom dula japonská a dula čínska, ale v skutočnosti oba patria medzi dulovce.
Domovinou dulovca je východná Ázia. Odtiaľ sa rastlina rozšírila aj do ďalších oblastí a dnes je u nás pomerne hojne rozšírená. Plody tohto kríka, ktorými sú tvrdé žlté malvice o niečo menšie ako dule, silne voňajú. Zároveň sú celkom kyslé, takže sa z nich dá pripraviť napríklad osviežujúca limonáda. Tiež ich však môžete fermentovať alebo ich naložiť podobne ako rakytník do medu.
Čo je dula obyčajná?
Ako dula obyčajná či dula podlhovastá sa označuje jediný zástupca rodu dulí. Ide o menší strom alebo ker, ktorý predstavuje jednu z najstarších kultúrnych rastlín. Je známy už viac ako 4000 rokov a v našich končinách sa pestoval už od stredoveku. Predtým sa táto drevina dala nájsť takmer na každej záhrade, ale dnes sa s ňou príliš nestretnete. Vyskytuje sa skôr ojedinele v teplejších oblastiach.
Ako vyzerá dula?
Plodom dule obyčajné sú guľovité či podlhovasté malvice, ktoré sa označujú ako dule. Majú výrazne žltú farbu, sú zreteľne rebrované a ich šupka býva plstnatá. Ich dužina je potom svetlo žltá, pomerne tvrdá a veľmi aromatická. Pokiaľ ide o tvar, podľa vybranej odrody sa dule na prvý pohľad podobajú buď jablkám, alebo hruškám.
Aké majú dule použitie?
Na území j Slovenskej republiky dula najčastejšie slúži ako podnož pre iné druhy ovocia, a to hlavne pre hrušky. Ľudia si ich ale vysádzajú aj na okrasu alebo ako súčasť živých plotov, pretože krásne kvitnú a celkovo dobre vyzerajú. Okrem toho sa potom dule pestujú aj kvôli plodom, ktoré si našli využitie v kuchyni. Pripravujú sa z nich džemy, marmelády, želé, dezerty, ale aj alkoholický nápoj rakije – dunjevača.
Majú dule liečivé účinky?
Plody dule, ktoré sú bohaté na triesloviny a pektíny, sa už od pradávna používali v ľudovom liečiteľstve. Údajne pomáhajú pri žalúdočných problémoch, hnačkách alebo pri krvácaní. Využiť sa ale dajú aj semená, ktoré obsahujú sliz, ktorý sa pridáva do kloktadiel. Tiež sa užívajú pri bolestiach v krku alebo pri kašli a zvonka pomáhajú v boji proti omrzlinám, popáleninám, oderom a menším poraneniam.