VEĽKONOČNÉ ZVYKY: Ako sa oslavuje Veľká noc v zahraničí?

Len málokto z nás si dnes dokáže predstaviť Veľkú noc bez šibania dievčat korbáčom, za ktoré si koledníci vyslúžia maľované vajíčka, sladkosti alebo napríklad pálenku. Mnoho cudzincov však slovenské veľkonočné tradície šokujú, alebo im prinajmenšom pripadajú úsmevné, pretože o ničom podobnom doma nepočuli. Prezradíme vám, čo je naopak typické pre vybrané zahraničné destinácie a aké veľkonočné zvyky vo svete ľudia dodržiavajú.

Veľkonočné zvyky v Anglicku

Anglické označenie Veľkej noci, teda slovo Easter, údajne vychádza z pomenovania pohanskej bohyne plodnosti Eostre, ktorá podľa legendy premenila zmrznutého vtáčika na zajaca. On sa potom každoročne na jar vracal a z vďačnosti jej kládol vajcia ako vták. Ďalšie legendy potom hovoria, že má tento názov svoj pôvod v škandinávskom výraze Eostur, ktorý znamená jar.

Veľkonočné sviatky v Anglicku začínajú už fašiangovým utorkom, ktorý je známy tiež ako palacinkový deň (Pancake Day). Tento názov sa spája s tradičnými palacinkovými pretekmi, ktorých účastníci súťažia v behu s panvičkou, na ktorej musia palacinku dopraviť na určené miesto a ešte ju tiež pravidelne obracať. Pretekať by podľa tradície mali iba ženy v sukniach so zásterou a čepčekom na hlave, ktoré bežia do kostola, kde palacinku odovzdajú Zvonárovi a dostanú za to bozk.

V školách sa dodržiava tiež zvyk nosenia špeciálnych klobúkov, ktoré sa označujú ako Easter Bonnets. Tým britskí občania vzdávajú hold anglickej klobučníckej tradícii. Dnes sa však tieto doplnky vyrábajú z papiera a zdobia ich motívy zajačikov, kuriatok, vajíčok alebo kvetín. Ďalšiou britskú špecialitou je potom závod gumových kačičiek, ktoré sa púšťajú po vode a ľudia pritom vsádzajú na víťaza.

Počas veľkonočných osláv je možné v Británii stretnúť takzvaných Morrisových tanečníkov, čo sú muži oblečení do čiernych nohavíc, bielych košieľ a klobúkov. Tí sa podľa tradície prostredníctvom rôznych tanečných kreácií, ktoré dopĺňajú tiež zvončeky, palice, stuhy, ratolesti alebo vreckovky, snažia zahnať zimných duchov.

S tradičným koledovaním a šibaním dievčat sa v Anglicku rozhodne nestretnete a tento zvyk dokonca medzi mnohými kvôli prílišnej násilnosti vyvoláva pohoršenie. Zaujímavá je však tradícia priväzovania manželov k stoličkám, čo ženy vykonávajú druhý pondelok po Veľkej noci, aby si tak vyslúžili drobné mince alebo inú výslužku. Muži im to potom ďalší deň môžu oplatiť rovnako, ale namiesto peňazí žiadajú bozk.

Veľkonočné zvyky vo Francúzsku

Francúzska Veľká noc sa označuje ako Pâques a na rozdiel od mnohých iných kultúr nemá tak silný náboženský podtext. Namiesto toho sa nesie v znamení dobrého jedla a nie je teda divu, že sú Francúzi po celom svete známi ako veľkí labužníci. Tradičným pokrmom je jahňacie na rôzne spôsoby, ktoré symbolizuje obetného baránka, ale nechýba samozrejme ani celý rad ďalších lahôdok, ako sú fazuľky, špargľa alebo sladké briošky.

Okrem toho si francúzski občania na Veľkú noc doprajú tiež veľké množstvo čokoládových pochúťok a marcipánu. Dobroty však pred deťmi neschováva veľkonočný zajačik. Namiesto toho sa hovorí, že keď zvony po ceste z Ríma letia späť do Francúzska, z oblohy padajú sladkosti v podobe čokoládových vajíčok, kuriatok alebo zajačikov. Deti ich potom nadšené hľadajú na záhradách.

Vajíčka pre Francúzov predstavujú symbol zrodenia a bohatstva. S tradíciou, kedy sa ľudia počas sviatkov jari obdarúvajú práve vajcami, začal na svojom dvore už Ľudovít XIV., Ktorý údajne na Veľkú noc rozdával svojim blízkym vajíčka zo zlata. Veľkú obľubu si potom vo Francúzsku získali aj rôzne hry s vajíčkami, zvyk kotúľanie surového vajca z mierneho svahu alebo ich vyhadzovanie do vzduchu.

Medzi úsmevné tradície, ktoré sú pre francúzsky ľud typické, patrí tiež veľkonočné žartovanie označované ako poisson d’avril. Človeka, ktorý sa stal terčom takéhoto vtipy, ľahko spoznáte. Na chrbte totiž bude mať pripevnenú papierovú rybu. Pointou je v tomto prípade umiestniť podobnú rybu na chrbát každému, kto sa ocitne vo vašej blízkosti.

Veľkonočné zvyky v Nemecku

Pokiaľ ide o obľúbené veľkonočné tradície vo svete, rozhodne nesmieme zabudnúť na zvyky v neďalekom Nemecku. Rovnako ako Vianoce sú tieto sviatky pre nemeckých občanov neodmysliteľne spojené s rôznymi trhmi a väčšina Nemcov nevynechá ani návštevu kostola a slávnostné bohoslužby spojené s nanebovstúpením Ježiša Krista a jeho víťazstvom nad smrťou.

Na Bielu sobotu sa v Nemecku zapaľuje veľké množstvo ohňov, ktoré majú vyhnať zimu, privítať slnko a zaistiť plodnosť či dobrú úrodu. Nikto si potom samozrejme nevie predstaviť sviatky jari bez kraslíc, ktoré sú podobne ako u nás pestro maľované. Typickou jarnou dekoráciou sú v niektorých oblastiach dokonca veľkonočné stromy, ktoré sú hojne ovešané farebnými vajíčkami.

Aby toho nebolo málo, v Nemecku sa usporadúvajú tiež pomerne bizarné slávnosti, s ktorými by ste sa u nás nestretli. Vajíčka sa počas nich prenášajú, gúľajú alebo napríklad rozbíjajú. Medzi najobľúbenejšie súťaže pritom patrí hádzanie vajec do výšky či do diaľky tak, aby sa nerozbili. Inšpirácia pre túto zábavu pravdepodobne vychádza z ľudového zvyku, keď majiteľ domu prehadzoval vajcia cez strechu a iný člen rodiny na druhej strane ho chytal. Keď sa im to podarilo, ich dom potom bol chránený pred bleskom.

Pokiaľ ide o koledníkov s korbáčmi, tých v Nemecku rozhodne nestretnete. Deti na Boží hod veľkonočný obdarúva zajačik, od ktorého dostávajú drobné darčeky. Okrem toho si vyrábajú tiež slamená hniezda, ktoré rodičia schovávajú rôzne po dome. V nich sa potom objavujú vajíčka, ktoré tam zniesol práve zajačik, líška, bocian alebo napríklad kohút. Záleží na tom, o akú časť Nemecka sa jedná.

Veľkonočné zvyky v Poľsku

Poľská Veľká noc je veľmi podobná tým našim. Centrom všetkých osláv sú tu však kostoly, keďže ide o krajinu, kde ľudia kladú veľký dôraz na dodržiavanie náboženských tradícií. Na Bielu sobotu si ľudia nechávajú svätiť jedlo, ktoré prinášajú v košíku zdobenom zelenými vetvičkami. Väčšinou sa jedná o klobásky, šunku, chlieb, soľ, chren alebo ryby a nesmie chýbať ani maľované vajíčko.

Tradičným veľkonočným pečivom je pre Poliakov bábovka z kysnutého cesta, ktorej príprava sa spája s celým radom povier. Na sviatočnom stole by však nemal chýbať ani baránok označovaný aj ako agnusek alebo napríklad Mazurek, čo je bohato zdobený múčnik s rôznymi náplňami. Na Veľkonočný pondelok potom chlapci vyrážajú na koledu a snažia sa dievčatá zmáčať vodou, čo im má zabezpečiť zdravie a dlhý život.

Veľkonočné zvyky v Čechách

Česká Veľká noc sa od tej slovenskej tiež veľmi nelíši. Chlapci vyrážajú s korbáčom na koledu (označovaná ako šibačka alebo polievačka), aby od dievčat získali nejaké sladkosti, vajíčka alebo pálenku, v niektorých častiach krajiny je tradičným zvykom tiež polievanie vodou alebo hádzanie dievčat a žien do potoka. Cieľom je odovzdať im životodarnú fyzickú i duševnú silu.

Veľkonočné zvyky v Španielsku

Na území Španielska je Veľká noc spojené predovšetkým s mnohými náboženskými tradíciami, pričom typická je predovšetkým veľká procesia so sochami Ježiša Krista a Virgen de la Macarena či Virgen de la Esperanza. Kým na niektorých miestach môžu tieto sprievody pôsobiť desivo, pretože sa ich zúčastňujú ľudia odetí v kapucniach, na juhu mávajú skôr veselšie priebeh.

Pre Španielov predstavujú Veľká noc obdobie, kedy sa stretávajú s rodinou a trávia svoj voľný čas v prírode alebo na pláži. Tradične sa pripravuje masová pečienka (Roscon de Pascua), ale chystajú sa aj rôzne vence a bochníky zo sladkého cesta, do ktorých sa niekedy umiestňujú natvrdo uvarené farbená vajcia. Každé veľkonočné pečivo má v sebe navyše schovaného malého plastového panáčika, ktorý prinesie šťastie tomu, kto ho nájde.

Veľkonočné zvyky v Taliansku

Kým fašiangové obdobie sa pre Talianov nesie v znamení karnevalového veselia a pestrofarebných sprievodov, Veľká noc prebiehajú skôr v náboženskom duchu. Ľudia hojne navštevujú omše, usporadúvajú procesie so sviečkami a užívajú si pikniky v prírode. Najsviatočnejším dňom je tu Veľkonočná nedeľa, kedy sa podáva obed s niekoľkými chodmi. Najväčšou lahôdkou je samozrejme pečené jahňacie, ale na tradičné veľkonočnej tabuli nesmú chýbať ani praclíky alebo múčnik z kysnutého cesta v tvare holubice.

Veľkonočné zvyky v Grécku

V Grécku patrí Veľká noc medzi najdôležitejšie sviatkami celého roka. Vzhľadom k tomu, že termín veľkonočných osláv vychádza z Juliánskeho kalendára, konajú sa však v inú dobu, než tie kresťanské. V priebehu celého týždňa pritom ľudia každý deň chodia na omše a pri bohoslužbe na Veľký piatok je z kostola vynášané Kristovo telo. Svetlá sa halí do čiernych látok, vyzváňajú smútočné zvony a kríže bývajú ozdobené kvetmi.

Vajíčka sa v Grécku farbia hlavne na červeno, pretože táto farba symbolizuje nový život a Kristovu krv. V noci zo soboty na nedeľu si ľudia tieto maľované vajíčka vzájomne vymieňajú a ťukajú si ich špičkami, pričom ten, komu sa nerozbije, bude mať po celý rok šťastie. K veľkonočným oslavám tradične patrí aj lampiónový sprievody, vajíčkové bitky a rozbíjanie hlinených nádob, čo je zvyk, ktorý sa vzťahuje k smrti a znovuzrodenia.

Veľkonočné zvyky v Nórsku

Charakteristickým znakom nórskej Veľkej noci sú veľkonočné detektívky označované ako påskekrim, ktoré ľudia v dnešnej dobe považujú takmer za samostatný žáner, pretože počas sviatkov jari doslova zaplavia tamojší knižný trh. Ani nórske televízne stanice však nezostávajú pozadu a počas veľkonočných sviatkov vysielajú predovšetkým kriminálne a detektívne relácie.

V nórskych novinách na Veľkú noc tradične vychádzajú príbehy, z ktorých sa čitatelia pokúšajú odvodiť, kto je páchateľom daného zločinu. Aby toho nebolo málo, detektívnymi príbehy dokonca bývajú potlačené tiež škatule s mliekom. Pokiaľ ide o ďalšie veľkonočné zvyky, Nóri si často berú dovolenku a vyrážajú na hory lyžovať a k veľkonočnému obdobiu tiež neodmysliteľne patrí žltá farba alebo tradičné pečivo.

Veľkonočné zvyky v USA

Americká Veľká noc je síce o niečo menej veľkolepá ako oslavy vianočných sviatkov, ale ľudia im napriek tomu venujú veľkú pozornosť. Zatiaľ čo niektorí ľudia navštevujú kostoly a bohoslužby, pre iných nie je Veľká noc dôležitá z náboženského hľadiska, ale skôr kvôli dobrému jedlu a pompéznym veľkonočným dekoráciám, ktorými si zdobia svoje domácnosti.

Mnoho rodín spolu trávi čas už na Bielu sobotu, kedy v priebehu večera zdobia veľkonočné vajíčka. Tie potom dospelí rôzne poschovávajú po dome alebo na záhrade. V nedeľu ráno sa ľudia väčšinou schádzajú u niektorého zo známych či príbuzných a deti hľadajú vajíčka, ktoré im tam údajne poschovával neposedný veľkonočný zajačik.

Pre deti sa dokonca otvárajú tiež záhrady Bieleho domu, kde sa každoročne dodržiava tradícia zvaná Easter Egg Roll či Eg Rolling. Ratolesti mladšie ako trinásť rokov tu súťažia v kotúľaní vajíčok pomocou dlhej lyžice, zatiaľ čo sa okolo pohybujú ľudia v kostýmoch veľkonočných zajačikov. Typickým zvykom, na ktorý nedajú dopustiť obyvatelia New Yorku, je The Big Egg Hunt. Jedná sa o hru pre dospelých, ktorí po celom meste hľadajú obrovská veľkonočné vajcia.

Ďalšie svetové veľkonočné zvyky

• Íri konzumujú vajcia na znamenie končiaceho pôstu. Kto chce dostať špeciálny koláč, musí predviesť tanček.
• Rakúšania dodržiavajú tradíciu, kedy na Zelený štvrtok musia zjesť niečo zelené a na Bielu sobotu sa potom zapaľujú ohňe, ktoré majú vyhnať zimu.
• Vo Fínsku chodia na koledu deti prezlečené za čarodejníkov alebo čarodejnice a tradičným pokrmom je misa menom Mamma, čo je ovsená kaša z vody a sladeného žitného sladu, ktorá sa servíruje s krémom a cukrom.
• Na Cypre sa rodiny schádzajú na Boží hod veľkonočný v blízkosti kostola, kde sa spoločne naobedú.
• Chorváti si nechávajú posvätiť palmové či olivové ratolesti, zúčastňujú sa náboženských sprievodov, pečú sladký okrúhly chlieb označovaný ako pogača a podobne ako Gréci hrajú hru, kedy si priťukávajú vajíčkami.
• V Rusku sa Veľká noc oslavuje neskôr, pretože sa riadi pravoslávnym kalendárom. Ľudia sa obdarúvajú vajcami a potom sa na znamenie priateľstva trikrát pobozkajú.
• V Mexiku sa na Veľkú noc usporadúvajú veľké procesié a na uliciach sa prechádzajú ľudia s obrázkami, ktoré symbolizujú Judáša a ktoré sa neskôr zapaľujú.
• Na Filipínach sa usporadúvajú sprievody, počas ktorých sa veriaci nechávajú bičovať remeňmi a bambusom, alebo sa dokonca pribíjajú na kríž podobne ako spasiteľ Ježiš Kristus.