Tamaryšek využití

Hľadáte strom alebo ker, vďaka ktorému vaša záhrada získa nádych exotiky? Potom by sa vám mohli páčiť niektoré tamarišky, čo sú dreviny s drobnými, šupinatými listmi a menšími kvetmi ružovobielej, ružovej, purpurovej alebo červenej farby. Prezradíme, kde tamariška rastie, ako ju spoznáte a aké môže mať tamariška v záhrade využitie.

Čo je tamariška?

Pod názvom tamariška (Tamarix) sa ukrýva rastlinný rod, ktorý sa radí do čeľade tamaryškovité (Tamaricaceae). Tá zahŕňa vyšší dvojklíčnolistových drevín s drobnými a často šupinatými listami, s ktorými sa môžete stretnúť v Ázii, v Európe, ale aj na území Afriky. Patrí sem viac ako 90 rôznych druhov stromov, kríkov a polokerov v piatich rodoch, z ktorých najväčší je práve rod tamariška.

V Slovenskej republike sa tamarišky pestujú hlavne ako okrasné dreviny, ktoré dobre zvládajú miestne podmienky a sú pomerne nenáročné. Nemajú problém s chladným počasím, sú odolné voči suchu aj smogu v ovzduší a dokážu sa skvele adaptovať na nepriaznivé okolité vplyvy. Zároveň ale môžu vytlačiť iné druhy, pretože si privlastňujú všetku vlhkosť okolitej pôdy.

Ako vyzerá tamariška?

Zatiaľ čo v niektorých prípadoch môže byť tamariška strom (skôr nižšieho vzrastu), iné druhy sa naopak pestujú ako opadavé a vždyzelené kríky. Tieto rastliny s prutovitými konármi spravidla dorastajú do výšky 2 až 3 metrov, ale niektoré z nich môžu vo vhodných podmienkach dosahovať pokojne aj dvojnásobnej veľkosti.

Pre tamarišku je typický hlboko koreniaci hlavný koreň, z ktorého vybiehajú dlhé podpovrchové postranné korene. Okrem toho sa u nich objavujú aj koreňujúce podzemné výbežky, ktoré neskôr slúžia na vegetatívne množenie rastliny. Ďalším charakteristickým znakom tamarišky sú tenké a u väčšiny druhov na koncoch zvesené vetvy, ktoré sú riedko olistené.

Listy tamarišky sú jemné, šupinovité a niekedy môžu na prvý pohľad pripomínať dlhé ihličie. Majú svetlo zelenú až šedomodrú farbu, bývajú sediace a často majú rozšírenú, poloobjímavú až objímavú alebo pochvatú bázu. Na vrchole sú zašpicatené, pričom z ponorených žliazok vylučujú soľné roztoky.

Najpôvabnejšia je tamariška samozrejme v čase kvitnutia, čo je u niektorých druhov v čase od apríla do mája a u iných počas letných mesiacov. Drobné kvety hrajú odtieňmi bielo-ružovej, ružovej, purpurovej alebo červenej rastú v strapcoch a latách, ktoré sú prisadnuté k vetvám. Podľa toho, o akú tamarišku sa jedná, pritom bývajú buď štvorpočetné, alebo naopak päťpočetné. Listene sú zvyčajne na báze zrastené, korunný potom bývajú voľné.

Mnohí pestovatelia sa tiež pýtajú, aké má tamariška plody a podľa čoho ich môžu poznať. Jedná sa o kapsuly, ktoré dosahujú veľkosti od 3 do 6 milimetrov. Sú úzko ihlanovité, pukajú tromi až piatimi chlopňami a obsahujú drobné semená dlhé približne 0,5 milimetra. Tie bývajú opatrená tiež zväzkom jemných chĺpkov.

Kde rastie tamarišku?

Podľa pestovateľov tamariška pôvodne pochádza zo západnej Ázie. Dnes je však táto rastlina rozšírená nielen v Ázii, ale aj v krajinách Európy či Afriky. Vo voľnej prírode rastie predovšetkým na piesčitých a štrkovitých stanovištiach, ktoré sú často zasolené, a dobre sa im darí v biotopoch tropického až mierneho pásma oboch pologuľou. Pestovatelia si pritom môžu vybrať zhruba z 80 rôznych druhov.

Ako jeden z mála rastlinných rodov je tamariška schopná odolávať extrémnym podmienkam, takže sa s ním môžete stretnúť na Sahare, ale zvláda aj horské klímy Atlasu či Pyrenejí. To je možné vďaka dômyselnému systému adaptácie, čomu sa tamariška naučila v drsných púštnych podmienkach, kde rastliny musia bojovať o každú kvapku vlahy.

V horúcom počasí vylučujú listy tamarišky špeciálny slaný roztok, ktorý sa následne odparí a zanechá po sebe kryštály soli. Tie potom spadnú na zem a v okolitej pôde vytvoria slané prostredie, ktoré pestovatelia považujú za akúsi sterilnú zónu. V tej už nedokáže nič rásť, a tamariška preto zostáva na danom mieste sama, vďaka čomu ju už neohrozuje konkurencia.

Keďže je tamariška postupom času schopná vytlačiť všetky ďalšie druhy, s žiadnou ďalšou rastlinou už sa nemusí deliť o pôdnu vlhkosť, ktorú môže vďaka bohatému koreňovému systému získavať aj z podzemných vôd. V niektorých prípadoch však môže rýchlo zlikvidovať pôvodnú vegetáciu, a preto sa u nás nesmie bez povolenia vysádzať do voľnej prírody.

Aké má tamariška využitie?

Tamariška patrí medzi nenáročné svetlomilné rastliny, ktorým sa v našich podmienkach dobre darí. Sú tolerantné k zasoleniu pôdy, dobre znášajú vyššie teploty a zároveň nemajú problém, ak ich vysadíte na stanovište, ktoré môže počas suchých mesiacov trpieť nedostatkom vody. Podpísať sa na nich však môže silnejší mráz, ktorý rastliny väčšinou pripraví o mladé výhonky.

Pokiaľ ide o vhodné umiestnenie, tamarišky najlepšie vyniknú ako solitéry. Vysádzajú sa preto na voľné plochy trávnika a do väčších predzáhradiek, kde zaujmú hlavne v čase, keď sú ich nie príliš husté konáre obsypané farebnými kvetmi. Niekedy sa potom tamarišky vysádzajú tiež pred urastenejšie ihličnany, ktoré im vytvoria zaujímavé pozadie. Pokiaľ ale zrovna nekvitnú, bývajú skôr nenápadné.

Ako solitéry sa tamarišky niekedy vysádzajú tiež v nižších vresoviskách. Nájdete ich ale aj na brehoch okrasných jazierok a potôčikov, na ktorých hladinu sa potom previsnuté vetvy tamarišky znášajú. Pre svoju nenáročnosť však bývajú vysadené tiež v okolí ciest, na sídliskách alebo v blízkosti priemyselných objektov. Často je potom môžete vidieť ju aj v mestských parkoch či alejach.

Okrem toho sa niekedy menšie tamarišky pestujú v rozvolnených skupinách a v poslednej dobe ju záhradkári využívajú aj ako súčasť neformálnych živých plotov. Ak si však túto drevinu chcete vysadiť na svoju záhradu, pamätajte na to, že je veľmi odolná a môže ľahko vytlačiť iné rastliny, ktorým sa na mieste toľko nedarí.

Veľmi pôsobivé je podľa pestovateľov takisto tamarišku tvarovať do podoby bonsaja. Drevo týchto rastlín je zároveň veľmi výhrevné a tamarišky sa ďalej používajú na spevňovanie brehov. Vďaka svojmu bohatému koreňovému systému im nevadí suchšie miesto a sú schopné z podzemia získavať vodu (dokonca aj tú slanú), a preto sa dajú pestovať aj tam, kde skoro nič nerastie.

Aké má tamariška účinky?

Veľa ľudí sa tiež pýta, či má tamariška liečivé účinky a či sa dá táto rastlina nejakým spôsobom použiť aj v kuchyni. Hoci na našom území majú tamarišky hlavne okrasnú funkciu, v niektorých štátoch ju pestovatelia používajú aj počas prípravy rozmanitých pokrmov. Napríklad v Thajsku slúži kvet tamarišky na dochucovanie pokrmov.

Tamariška: tinktúra z púčikov

Predtým sa samozrejme tamariška používa tiež v ľudovom liečiteľstve, kde plnil celý rad úloh. Dnes je táto rastlina základom rôznych liečivých tinktúr, ktoré slúžia na posilnenie fyzickej i psychickej odolnosti organizmu. Údajne pomáha udržiavať správne hodnoty krvného obrazu, priaznivo ovplyvňuje tvorbu hemoglobínu a červených krviniek a podporuje pečeňové funkcie, trávenie aj prečisťovanie organizmu.

Čo je tamariška?

Ako tamariška (Tamarix) sa označuje rastlinný rod z čeľade tamaryškovité (Tamaricaceae), kam patrí viac ako 90 druhov stromov, kríkov a poloker. V Slovenskej republike sa tamarišky pestujú predovšetkým ako okrasné dreviny. Ľudia si ich obľúbili hlavne z toho dôvodu, že sú pomerne nenáročné, dobre zvládajú miestne podmienky a dodajú záhrade nádych exotiky.

Ako spoznáte tamarišky?

Tamariška môže byť buď nízky strom, alebo opadavý a vždyzelený ker. Väčšinou dorastá do výšky 2 až 3 metrov, ale môže to byť aj oveľa viac. Má hlboko koreniace korene s mnohými postrannými výbežkami, charakteristickým znakom sú jeho tenké a na koncoch zvesené vetvy a listy tamariškou môžu na prvý pohľad pripomínať ihličie. Drobné kvety, ktorými sa táto drevina pýši, potom môžu hrať rôznymi farbami, od bielo-ružovej cez purpurovú až po červenú.

Kde rastie tamariška?

Hoci tamariška pôvodne pochádza zo západnej Ázie, dnes je rozšírený aj v Európe či Afrike. Rastie hlavne na pieskových a štrkových stanovištiach, ktorá bývajú tiež zasolené, a vyskytuje sa v biotopoch tropického a mierneho pásma severnej i južnej pologule. Je navyše schopná odolávať extrémnym podmienkam, takže si dokáže poradiť na púšti, ale aj v horských oblastiach. Vzhľadom k jej schopnosti vytlačiť pôvodné druhy však na našom území nesmie byť vysádzaná do voľnej prírody.

Aké má tamariška využitie?

Tamariška najlepšie pôsobí ako solitér, a preto sa vysádzajú hlavne na voľné plochy trávnika, do väčších predzáhradiek alebo na brehy jazierok a potôčikov. Pre svoju nenáročnosť bývajú pestované na sídliskách alebo v blízkosti priemyselných objektov, skvele vyniknú, ak ich umiestnite pred urastenejší ihličnan, a v poslednej dobe sa vysádzajú aj ako súčasť živých plotov. Drevo tamarišky je veľmi výhrevné, kvety sa niekedy používajú ako korenie a z tamarišky sa vyrába aj tinktúra.