JARNÁ ROVNODENNOSŤ 2024: Kedy je a aký je jej význam?

Ešte než sa za oknami oteplí a príroda rozkvitne, čaká nás jarná rovnodennosť. V tejto chvíli na severnej pologuli začína astronomická jar, čo znamená, že sa začne postupne skracovať noc a počasie bude deň odo dňa priaznivejšie. Prezradíme, na aký deň pripadá jarná rovnodennosť, koľko hodín trvá svetlo a koľko hodín tma a aké sa dodržiavajú na jarnú rovnodennosť tradície.

Čo je to rovnodennosť?

Termín rovnodennosť (latinsky aequinoctium) sa používa ako označenie pre okamih, kedy sa Slnko nachádza v jednej rovine so zemským rovníkom a v danej chvíli teda osvetľuje severnú i južnú pologuľu pod rovnakým uhlom. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo k zemskej osi, pričom Slnko svieti aj na oba zemské póly, kde sa strieda polárny deň a polárna noc.

Za ideálnych podmienok, kedy by mal človek horizont pohľadu v nadmorskej výške 0 metrov nad Stredozemným morom, je možné zaznamenať, že počas rovnodennosti Slnka vychádza presne na východe a zapadá presne na západe. Na poludnie potom na rovníku prechádza cez nadhlavník, takže keď sa človek na dané miesto v tento deň postaví, bude mať Slnko priamo nad hlavou.

Označenie rovnodennosť naznačuje, že by mal v tejto chvíli deň trvať rovnako dlho ako noc, teda 12 hodín a 12 hodín. Nie je to ale tak úplne pravda, pretože Slnko je pomerne veľký objekt a nie iba samostatný bod. Navyše dochádza k refrakcii, čo znamená, že sa jeho lúče v atmosfére ohýbajú. To potom spôsobí drobné odchýlky.

Keď teda príde jarná a jesenná rovnodennosť, Slnko v skutočnosti býva nad obzorom viditeľné zhruba po dobu 12 hodín a 10 minút, zatiaľ čo noc je o niečo kratšia a trvá len 11 hodín a 50 minút. „Skutočná“ svetelná rovnodennosť, kedy je z pohľadu človeka deň rovnako dlhý ako noc, môže byť oproti rovnodennostiam pokojne aj o niekoľko dní posunutá.

Kedy nastáva rovnodennosť?

Rovnodennosť sa podobne ako slnovrat objavuje dvakrát ročne, vždy s odstupom šiestich mesiacov. Podľa toho, kedy táto udalosť nastane, potom rozlišujeme jarnú rovnodennosť, ktorá označuje prechod astronomickej zimy na astronomickú jar, a potom jesennú rovnodennosť, čo je okamih premeny astronomického leta na astronomickú jeseň.

Jednotlivé ročné obdobia sa striedajú podľa toho, ako je Zem práve otočená k Slnku, pričom na severnej a južnej pologuli je situácia vždy opačná. Keď je teda na severnej pologuli leto, na tej južnej je zima, čo samozrejme platí aj obrátene. V momente, keď začína jar na severnej pologuli, potom južná pologuľa oslavuje príchod jesene a so začiatkom jesene na severe prichádza na juhu jar.

To je rovnaké aj pre jarné a jesenné rovnodennosti, ktoré v závislosti od miesta, kde sa človek nachádza, pripadajú buď na marec, alebo na september. Na severnej pologuli je teda marcová rovnodennosť označovaná ako jarná, zatiaľ čo septembrová rovnodennosť býva považovaná za tú jesennú. Na južnej pologuli potom v marci prichádza jesenná rovnodennosť av septembri ide o rovnodennosť jarnú.

Pre nás je samozrejme relevantná situácia v miernom pásme na severnej pologuli, takže jarná rovnodennosť je tá marcová, zatiaľ čo jesennú rovnodennosť oslavujeme v septembri. Konkrétne termíny sa však môžu líšiť rádovo v hodinách aj dňoch, takže nejde zakaždým o jeden a ten istý okamih. Ktoré 2 dni v roku je rovnodennosť?

  • 20 alebo 21. marca – jarná rovnodennosť na severnej pologuli,
  • 22 alebo 23. septembra – jesenná rovnodennosť na severnej pologuli.

Pri jarnej rovnodennosti na severnom póle vychádza Slnko a začína polárny deň, zatiaľ čo na južnom póle Slnko zapadá a začína polárna noc. Počas jesennej rovnodennosti potom na severnom póle Slnko zájde za obzor a začne polárnu noc, pričom na južnom póle sa Slnko po dlhej dobe opäť ukáže a začne tak polárny deň.

Kedy je jarná rovnodennosť?

Keď už je jasné, čo je jarná rovnodennosť, určite vás zaujíma aj to, kedy začína jarná rovnodennosť. Tento termín je však variabilný, pričom na severnej pologuli má jarná rovnodennosť dátum 20. alebo 21. marca, ale zriedkavo to môže byť aj 19. marca (k tomu ale nabudúce dôjde až roku 2048). Rovnako ako v prípade jesennej rovnodennosti je potom aj na jarnú rovnodennosť dĺžka dňa a noci takmer rovnaká.

TOP:   Najúčinnejšie AFIRMÁCIE: Ako afirmácie fungujú a ako ich správne používať?

Kedy nastáva jarná rovnodennosť v nasledujúcich rokoch?

  • jarná rovnodennosť 2024 – 20. marca 2024 o 04:06,
  • jarná rovnodennosť 2025 – 20. marca 2025 o 10:01,
  • jarná rovnodennosť 2026 – 20. marca 2026 o 15:45,
  • jarná rovnodennosť 2027 – 20. marca 2027 o 21:24,
  • jarná rovnodennosť 2028 – 20. marca 2028 o 03:17,
  • jarná rovnodennosť 2029 – 20. marca 2029 o 09:01,
  • jarná rovnodennosť 2030 – 20. marca 2030 o 14:51.

Prvý jarný deň, kedy Slnko vstupuje do astrologického znamenia Barana, aj tentoraz pripadne konkrétne na 20. marca, čo sa v posledných rokoch deje pravidelne. Predtým išlo často o dátum 21. marca, k čomu však v 21. storočí došlo naposledy v roku 2011. Ďalší termín, kedy astronomická jar odštartuje 21. marca, potom pripadne až na rok 2102.

Prečo sa dátum rovnodennosti môže meniť?

Dôvodom, prečo termín jarnej rovnodennosti typicky pripadá na 20. či 21. marca, ale môže to byť aj o deň skôr, sú odchýlky medzi bežným a astronomickým kalendárom. Štandardný kalendárny rok totiž trvá 365 dní, ale Zem obehne okolo Slnka konkrétne za 365 dní 5 hodín a 49 minút. Práve preto sa rovnodennosť každý rok posúva o týchto 5 hodín a 49 minút, čo je potrebné raz za štyri roky dorovnať prostredníctvom roka priestupného.

Oslavy jarnej rovnodennosti

Určiť konkrétny dátum a čas jarnej rovnodennosti je pomerne jednoduché. Stačí sledovať slnečné lúče, ktoré v tom čase dopadajú kolmo k zemskej osi, takže sa tieň vybraného pevného bodu pohybuje v priebehu dňa po jednej priamke. Pokiaľ si teda trikrát počas dňa označíte polohu tieňa a spojením týchto troch bodov získate priamku, skutočne nastala rovnodennosť.

Pretože výpočet konkrétneho dňa, kedy prichádza letný a zimný slnovrat, nie je zďaleka taký jednoduchý, najstaršie kultúry zakladali svoje kalendáre skôr na termínoch rovnodenností. Podľa toho sa potom určoval napríklad začiatok roka, ale aj ďalšie dôležité udalosti. Ľudia navyše dané prírodné javy hojne oslavovali, navštevovali posvätné miesta, obracali sa k bohom a vykonávali množstvo rituálov.

Jarná rovnodennosť a Pohania

Zatiaľ čo dnes hovoríme o jarnej rovnodennosti, v minulosti ľudia oslavovali prastarý pohanský sviatok označovaný ako Ostara, ktorý vyzdvihuje nový život, nové začiatky a nové projekty. Predlžuje sa deň, takže si človek môže užiť viac svetla, a ide o čas osláv, tanca a ľahkosti. Po dlhom zimnom spánku sa totiž konečne prebúdza príroda, a človek by sa mal preto veseliť.

Patrónkou sviatku Ostara je bohyňa Artha (Eostre), podľa ktorej je pomenovaná dnešná Veľká noc (anglicky Easter). Druhou patrónkou danej slávnosti je potom krásna bohyňa Vesna, ktorá zaháňa zimu a prináša na svet teplo. Obe dve sú pritom bohyňami jari, ohňa, života a vášne. Na jar prebúdzajú všetko živé a vďaka ich pôsobeniu začína prevládať svetlo nad tmou.

So sviatkom Ostara si ľudia v minulosti spájali hlavne vajcia, ktoré sú symbolom plodnosti, nového života, inšpirácie a potenciálu. Hoci to mnohí netušia, väčšina dnešných veľkonočných zvykov má svoj pôvod práve v oslavách daného sviatku. Ďalším symbolom nového života sú potom semená, ktoré ženy v tomto čase zasievali, aby tak zaistili plodnosť zemi a úrodu.

Sviatok Ostara je spojený aj so živlom Ohňa (čiže Slnko), čo značí, že opäť začína prevládať deň nad nocou. Ide teda o ideálny čas, kedy človek môže zapáliť oheň, veseliť sa a tancovať okolo neho. Ďalej sa potom s týmto sviatkom spája aj červená a zelená farba a zo živočíchov je to konkrétne zajac, ktorý údajne prináša ranné svetlo späť na oblohu.

Začiatok jari okrem toho vždy sprevádzali rôzne sviatočné obrady, ktoré sa zachovali dodnes. Typicky bolo nutné dôkladne upratať svoju domácnosť a pripraviť záhradu na ďalšiu sezónu. Okrem toho sa naši predkovia so zimou lúčili vynášaním Smrtky, Morany alebo Zimy, pričom nasledovalo vnášanie leta do uprataných domovov, a to prostredníctvom rôznych pentľami ozdobených ratolesťou.

TOP:   Najúčinnejšie AFIRMÁCIE: Ako afirmácie fungujú a ako ich správne používať?

Okrem toho sa často vykonávala aj akási jarná očista, keď ľudia šľahali krajinu ratolesťami a polievali ju pramenitou vodou, klíčiace semená chránili prostredníctvom vykrápania polí, čím sa snažili zaistiť si bohatú úrodu, a tiež prevádzkovali otváranie studničiek. Ďalej sa potom pripravovalo slávnostné pečivo a ľudia si v tomto čase dopriali aj ďalšie obľúbené pokrmy doplnené o jarné bylinky.

Jarná rovnodennosť vo svete

Pokiaľ ide o to, ako sa oslavuje jarná rovnodennosť vo zvyšku sveta, asi najznámejšie sú slávnosti pri kamennom monumente Stonehenge v Anglicku. Ľudia sem prichádzajú zblízka aj zďaleka, aby mohli sledovať prvý jarný východ slnka nad magickým kamenným kruhom. Schádzajú sa tu pritom turisti, ale aj novodobí druhí a pohania.

Na niektorých miestach, ako je napríklad India, Irán alebo Turecko, predstavuje jarná rovnodennosť začiatok nového roka. Táto udalosť sa preto samozrejme spája s bujarými oslavami. V Japonsku potom ľudia v danom čase trávia čas v rodinnom kruhu a chodia na cintoríny, aby si uctili pamiatku svojich zosnulých. Na území Mexika zase obyvatelia vítajú návrat Slnečného hada, ktorý sa opäť vydáva na púť cez zrúcaninu mayského mesta Chichén Itzá.

Jarná rovnodennosť a Veľká noc

Veľká noc je pohyblivý sviatok, ktorý nemá jasne stanovený dátum, takže sa každý rok oslavuje v inom termíne. Ten sa mení v závislosti od toho, kedy prichádza prvý jarný spln po jarnej rovnodennosti. Konkrétne ide o prvú nedeľu po prvom jarnom splne (po 21. marci). Medzi jednotlivými rokmi tak môžete zaznamenať výrazný rozdiel (Veľká noc priebežne pripadajú na termíny od 22. marca do 25. apríla).

Letný a zimný slnovrat

Okrem jarnej a jesennej rovnodennosti je nutné vyzdvihnúť ešte dva ďalšie veľmi dôležité astronomické javy, a to konkrétne letný slnovrat a zimný slnovrat. Počas týchto okamihov má Slnko voči rovníku buď najväčšiu, alebo naopak najmenšiu deklináciu. Zároveň pritom nastáva aj najdlhší deň, alebo najdlhšia noc celého roka. Ľudia si však jednotlivé udalosti často pletú, a preto sa môžete stretnúť s otázkami na jarný slnovrat alebo zimnú rovnodennosť, ale nič také neexistuje.

Čo znamená jarná rovnodennosť?

Rovnodennosť označuje okamih, kedy sa Slnko nachádza v rovine so zemským rovníkom a osvetľuje severnú i južnú pologuľu pod rovnakým uhlom. Lúče dopadajú kolmo k zemskej osi, Slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe a deň trvá rovnako dlho ako noc. Tento astronomický jav pritom nastáva dvakrát ročne, čo sa označuje ako jarná rovnodennosť a jesenná rovnodennosť.

Kedy nastáva jarná rovnodennosť?

Jarná rovnodennosť predstavuje premenu astronomickej zimy na astronomickú jar. Na severnej pologuli k tomu dochádza v marci, zatiaľ čo na južnej pologuli sa to deje v septembri (u nás však septembrovú rovnodennosť považujeme za jesennú). Konkrétny termín sa potom môže meniť, pričom ide typicky o 20. alebo 21. marca, ale môže sa jednať aj o 19. marec.

Kedy bude jarná rovnodennosť 2024?

Tento rok oslávime jarnú rovnodennosť 20. marca, konkrétne o 04:06 SEČ. Táto udalosť pripadne na rovnaký dátum aj v nasledujúcich rokoch, keďže jarná rovnodennosť nastane až v roku 2048, 19. marca, a opäť nastane až v roku 2102, 21. marca.

Aké sa oslavuje príchod astronomickej jari?

Keďže sa jedná o udalosť, kedy si ľudia pripomínajú príchod astronomickej jari, v minulosti sa jarná rovnodennosť spájala hlavne s rôznymi rituálmi, obradmi a návštevami posvätných miest. Pohania označovali daný sviatok termínom Ostara a vyzdvihovali nový život a nové začiatky. Dnes je jarná rovnodennosť na niektorých miestach začiatkom nového roka. Najznámejšie sú potom slávnosti pri kamennom kruhu Stonehenge.