VEĽKÁ NOC 2023: Prečo sa oslavuje a kedy nás čaká?

Rok sa s rokom zišiel a opäť sa priblížilo období Veľkej noci. Hoci sa jedná o jeden z najobľúbenejších sviatkov, ktoré sa slávi vo veľkej časti sveta, veľa ľudí netuší, aký je ich význam. Vysvetlíme vám, čím je toto obdobie špeciálne, ako sa každoročne počíta dátum, na ktoré veľkonočné sviatky pripadajú, a kedy oslávime Veľkú noc v roku 2022.

Čo je Veľká noc?

Pokiaľ ide o to, prečo sa oslavuje Veľká noc, je možné prikloniť sa ku dvom rôznym vysvetlením. Pre kresťanov predstavujú Veľká noc najvýznamnejší sviatok, kedy si každoročne pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Okrem toho sa však jedná aj o sviatok, ktorý je spojený s vítaním jari, precitnutím prírody zo zimného spánku a nepreberným množstvom ľudových tradícií.

Veľa ľudí tiež zaujíma, kedy začínajú Veľká noc a kedy tento sviatok oficiálne končí. To však nie je také jednoznačné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pokiaľ ide o Veľkú noc v kresťanskom zmysle, v užšom poňatí sa tak označuje iba Boží hod veľkonočný čiže slávnosť Vzkriesenia Krista (Zmŕtvychvstania Pána), k čomu podľa náboženských tradícií došlo tretieho dňa po jeho ukrižovaní.

V širšom náboženskom poňatí sa ako Veľká noc označuje celé Veľkonočné triduum, čo je obdobie troch dní, kedy postupne vrcholí celý kresťanský liturgický rok a kresťania si pripomínajú umučenie, pochovanie a zmŕtvychvstanie Krista. Začína sa večer na Zelený štvrtok, nasleduje Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná vigília (noc, kedy bol vzkriesený Ježiš Kristus) a všetko potom uzatvára nedela Zmŕtvychvstania.

V úplne najširšom slova zmysle si potom kresťania pod pojmom Veľká noc predstaví celú veľkonočnú dobu, teda obdobie päťdesiatich dní, ktoré sa počítajú od nedele Zmŕtvychvstanie a pokračujú až do Turíc, čo je slávnosť zoslania Ducha Svätého označovaná tiež ako svätodušné sviatky.

História veľkonočných osláv

Význam Veľkej noci sa pre ateistov a kresťanov samozrejme líši, čo dobre ilustrujú rôzne tradície, zvyky a symboly, s ktorými sa tieto sviatky spájajú. Veľká noc každoročne pripadá na dátum, ktorý je blízko termínu jarnej rovnodennosti. Podľa mnohých preto majú obľúbené ľudové zvyklosti svoj pôvod v pohanských oslavách príchodu jari a nadväzujú teda na čisto pohanské tradície.

Napríklad u Slovanov a Germánov splynuli ľudové oslavy Veľkej noci s pohanskými slávnosťami, pri ktorých ľudia uctievali jar a precitnutie prírody zo zimného spánku. Práve tak sa medzi tradičné veľkonočné oslavy na germánskom a slovanskom území dostali mnohé pohanské zvyky. Symboly Veľkej noci potom často vychádzajú z univerzálnych znakov jari a plodnosti. Ich pôvod možno pritom vystopovať až do starovekého Egypta.

Za najstaršiu zmienku o kresťanských veľkonočných oslavách ľudia považujú správu v listoch apoštola Pavla, ktorá pochádza z obdobia okolo roku 50. Ďalším svedectvom sú potom spory o dátum stanovenia „Veľkej noci“, kedy kresťania požadovali výraznejšie odlíšenie týchto osláv od židovského sviatku Pesach, a spis Meliton zo Sard s názvom Peri Pascha datovaný do 2. storočia nášho letopočtu.

Z vyššie uvedeného je jasne viditeľné, že už od začiatku sú oslavy Veľkej noci významovo previazané s židovskými slávnosťami sprevádzajúcimi sviatok Pesach, vďaka čomu dodnes majú spoločné prvky. Pokiaľ ide o konkrétny dátum veľkonočných osláv, to určil až prvý nicejský koncil v roku 325, kde bolo rozhodnuté, že o výpočet sa bude starať biskup alexandrijský a dátum bude vyhlasovať biskup rímsky. Až v 6. storočí potom úplne prevládol prvý variant.

Súčasná podoba veľkonočných sviatkov však nie je zďaleka tak duchovná, ako tomu bolo v minulosti. Veľká noc dnes predstavuje hlavne kultúrnu, spoločenskú a komerčnú udalosť, ktorá pre mnohých patrí medzi najobľúbenejšie dni v roku. Kresťania však stále oslavuje toto obdobie ako svoj najvýznamnejší sviatok, navštevujú na Veľkú noc kostol a dodržiavajú celý rad tradícií a zvykov.

Odkiaľ pochádza názov Veľká noc?

Ako už samotné meno obľúbených sviatkov napovedá, ľudia pri ich oslavách odkazujú na „veľkú noc“. Prvá časť tohto názvu vypovedá o tom, za aký dôležitý kresťania daný sviatok považujú, slovo noc potom súvisí s veľkonočnými vigíliami. Jedná sa o nočnú liturgiu, ktorú vždy začína nedeľné oslava Zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Názov Veľká noc predstavuje kalk z gréckeho výrazu MEGAL Hemer, vyskytuje sa však aj v celej rade ďalších slovanských jazykov. V slovenčine sa však hojne používa aj latinský výraz Pascha, ktorý pôvodne pochádza z hebrejského pesach (prechod, prejdení), čo je označenie pre židovský sviatok, na ktorý Veľká noc nadväzuje. Ten je pamiatkou na Mojžišovo vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva.

Kedy sa oslavuje Veľká noc?

Veľká noc sa radí medzi pohyblivé sviatky, čo znamená, že sa každý rok oslavuje inokedy a nemá teda pevne stanovený dátum. Konkrétny termín sa pritom mení v závislosti od termínu prvého splnu po jarnej rovnodennosti, ktorý úradne pripadá na 21. marca. Od výsledného dáta sú potom odvodené aj ďalšie pohyblivé sviatky, kam patrí Nanebovstúpenie Pána alebo napríklad už spomínané Turíce.

Ako sa teda počíta dátum Veľkej noci? V západnej kresťanskej tradícii sa tento sviatok oslavuje prvú nedeľu po prvom jarnom splne (teda splnu, ktorý nasleduje až po 21. marcu). K tomuto výpočtu je preto nutné poznať starobe Mesiaca (epakta) pre 21. marca vybraného roka a termíny, na ktoré počas tohto roka pripadajú nedele. Ak potom spln vychádza na nedeľu, oslavuje sa Veľká noc až počas nedele nasledujúce.

Jarná rovnodennosť je podľa gregoriánskeho kalendára stanovená na 21.marca bez ohľadu na astronomickú realitu, hoci v skutočnosti sa tento dátum môže až o dva dni líšiť. Dátum, na kedy vychádza Veľkú noc, je potom každoročne iný, pričom medzi jednotlivými rokmi môže byť viditeľný výrazný rozdiel, a to pokojne o viac ako jeden mesiac (od 22. marca do 25. apríla).

Pravoslávna Veľká noc, ktoré sa dodnes označuje ako Pascha, býva proti tej katolíckej často oneskorená. Hlavný rozdiel spočíva v používaní juliánskeho kalendára namiesto toho gregoriánskeho. Okrem toho sa navyše dodržiava aj ustanovenie Prvého nikajského koncilu, ktoré hovorí, že kresťanská Veľká noc nikdy nesmie byť pred židovským sviatkom Pesach, ani s ním nesmie kolidovať.

Kedy je Veľká noc 2023?

Či už slávite Veľkú noc v kostole, alebo si len chcete užiť oslavu teplých jarných dní, iste vás zaujíma, kedy je tento rok Veľká noc, aký má Veľká noc 2023 termín a na ktorý dátum tentoraz pripadajú školské prázdniny, ktoré týmto obľúbeným sviatkom predchádzajú. Pokiaľ ide o to, koľkého budú Veľká noc, Veľký piatok oslávime 7. apríla, Veľkonočná nedeľa prebehne 9. apríla a Veľkonočný pondelok 2023 bude nasledovať 10. apríla.

Pre deti však začiatok Veľkej noci nastáva ešte o niečo skôr, pretože majú každoročne prázdniny už od štvrtka. Na ktorý deň teda pripadajú pre Veľkú noc 2023 prázdniny? Jedná sa konkrétne o štvrtok 6. apríla, pričom nasledujú dva sviatky, a to Veľký piatok a Veľkonočný pondelok. Pokiaľ ide o pravoslávnu Veľkú noc, tá tento rok pripadá na nedeľu 16. apríla.

Kedy budú Veľká noc 2023?

Vzhľadom k tomu, že Veľká noc predstavujú pohyblivé sviatky, budúci rok nás čaká v úplne iný termín, než je tomu tento rok. Na aký dátum teda pripadá Veľká noc 2023 dátum? Kým Popolcová streda prebehne 14. februára, Veľký piatok oslávime 29. marca, Boží hod veľkonočný bude nasledovať v nedeľu 31. marca a všetko zakončí Veľkonočný pondelok, ktorý v roku 2023 vychádza na 1. apríla.