Tešíte sa na najdlhší deň roka, ktorý oficiálne odštartuje astronomické leto? Tento moment, ktorý signalizuje návrat životadárneho tepla, už odpradávna oslavovali zástupcovia všetkých európskych kultúr, ale aj ľudia vo zvyšku sveta. Prezradíme, kedy je letný slnovrat 2023, prečo sa jeho termín z času na čas mení a aké tradície počas letného slnovratu dodržiavali Slovania alebo napríklad Kelti.
Čo je to slnovrat?
Astronomický termín slnovrat (latinsky solstitium) sa používa ako označenie pre okamih, kedy má Slnko voči rovníku buď najväčší (pri letnom slnovrate), alebo naopak najmenšiu deklináciu (pri zimnom slnovrate). Tá udáva uhlovú vzdialenosť rovnobežky, na ktorej sa nachádza určité nebeské teleso, práve od svetového rovníka. Na severnej pologuli je kladná, na južnej potom záporná.
Letný a zimný slnovrat teda súvisí s náklonom zemskej osi od roviny obehu Zeme okolo Slnka a nie s tým, ako ďaleko sa Zem od Slnka nachádza (hoci si to mnohí ľudia myslia). Ide o momenty, kedy Slnko dosahuje buď najsevernejší, alebo naopak najjužnejší bod svojej pomyselnej dráhy, ktorými sú obratník Raka (na severe) a obratník Kozorožca (na juhu).
Slovenské slovo slnovrat je odvodené od ročného pohybu Slnka vychádzajúceho nad obzorom. Potom, čo počas letného slnovratu dospeje k najsevernejšiemu bodu, sa začína po obzore postupne vracať smerom na juh. K tomu najjužnejšiemu bodu potom dospeje počas zimného slnovratu, čo je moment, kedy sa opäť obracia smerom k severu.
Letný slnovrat
Ako letný slnovrat sa označuje okamih, kedy na severnej pologuli začína astronomické leto (teda prvý letný deň) a kedy je najdlhší deň a najkratšia noc. Na severnej pologuli obvykle nastáva 20. alebo 21. júna, ale výnimočne môže pripadnúť aj na iný dátum. Na južnej pologuli je to potom samozrejme úplne obrátene a v tomto termíne nastáva zimný slnovrat.
Počas letného slnovratu dosahuje Slnko obratníka Raka (prechádza zo súhvezdia Blížencov do súhvezdia Raka), na poludnie vystupuje najvyššie a jeho lúče dopadajú kolmo na zemi práve na obratníku Raka. Krajina sa pohybuje v takmer najvzdialenejšom bode obežnej dráhy okolo Slnka, ktoré v tento deň dosahuje najsevernejší bod svojej pomyselnej dráhy.
Pokiaľ ide o to, aká je na letný slnovrat dĺžka dňa a noci, deň trvá viac ako 16 hodín, zatiaľ čo noc iba niečo cez 7 hodín. Noci v tomto období sú na našom území veľmi svetlé. Nikdy sa totiž úplne nezotmie a objavuje sa iba tzv. astronomický súmrak, kedy je síce na prvý pohľad noc, ale obloha nie je taká tmavá ako inokedy a hviezdy sú vidieť zle.
Na severnom polárnom kruhu sa v deň letného slnovratu o polnoci Slnko dotýka horizontu bez toho, aby zapadlo, zatiaľ čo na južnom polárnom kruhu sa na poludnie dotýka horizontu bez toho, aby vyšlo. Na severnom póle touto dobou vrcholí polárny deň a na južnom zase polárna noc. Konkrétne potom letný slnovrat 2023 nastáva 21. júna o 14 hodine 58 minút svetového času (UT).
Letný slnovrat v nasledujúcich rokoch:
- 2024 – 20. júna, 20:51 UT,
- 2025 – 21. júna, 2:42 UT,
- 2026 – 21. júna, 8:24 UT,
- 2027 – 21. júna, 14:11 UT,
- 2028 – 20. júna, 20:02 UT,
- 2029 – 21. júna, 1:48 UT,
- 2030 – 21. júna, 7:31 UT.
Prečo sa termín letného slnovratu mení?
Dátum, kedy je slnovrat (či už ten zimný, alebo letný), sa môže v priebehu času meniť. Letný slnovrat najčastejšie nastáva 20. alebo 21. júna, ale zriedkavo k tomu dochádza aj 22. júna (naposledy v roku 1975, nabudúce roku 2203) alebo dokonca 19. júna (podľa Juliánskeho kalendára naposledy roku 775, ďalší výskyt potom v roku 2487) .
Dôvodom, prečo termín letného slnovratu nie je každoročne rovnaký, sú odchýlky medzi bežným a astronomickým kalendárom. Kalendárny rok totiž trvá 365 dní (a raz za 4 roky potom 366 dní), ale Zem obehne okolo Slnka za 365 dní, 5 hodín a 49 minút. Preto sa letný slnovrat každý rok o niečo oneskoruje a celé sa to potom dorovnáva prestupnými rokmi, pričom môže dôjsť k zmene dátumu.
K veľmi pomalým zmenám navyše dochádza aj kvôli zmenám zemskej dráhy. Tie sú tiež dôvodom, prečo je leto najdlhším z ročných období a postupne sa ešte o niečo predlžuje (hoci naozaj veľmi pomalým tempom). Napríklad do roku 3000 by sa malo leto predĺžiť až o 6 hodín a 29 minút a v roku 4000 bude dokonca o 6 hodín a 43 minút dlhšie, než sa začne opäť skracovať.
Aký má letný slnovrat význam a históriu?
Slnovraty boli už od nepamäti predmetom osláv po celom svete, a to úplne nezávisle na kultúrach, ktoré v jednotlivých oblastiach dominovali. Cykly plynúce od zimného do letného slnovratu a zase naopak si potom ľudia často spájali s priazňou bohov.
Dôvodom, prečo vítali zimný slnovrat, bol príchod dlhšieho dňa, ústup chladných dní a lepšie podmienky na pestovanie plodín. Letný slnovrat si zase spájali s príchodom životodarného tepla, so začiatkom zberu čerstvých plodín, s odchodom snehu a ľadu, ale všeobecne aj s plodením a príchodom mláďat. Ako teda oslavovali letný slnovrat Slovania alebo napríklad Kelti?
Keltský slnovrat
Pokiaľ ide o to, aké dodržiavali na letný slnovrat tradície Keltovej, v ich kultúre išlo o sviatok označovaný ako Alban Hefin, Midsummer, Meán Samhraidh či Litha. Ľudia si potom pripomínali triumf slnečného boha Mabona, ktorý sa zrodil počas zimného slnovratu, pri jarnej rovnodennosti porazil temnotu a v dobe letného slnovratu neobmedzene vládol.
Bohu Mabonovi a bohyni Matke Keltovej obetovali na ich počesť a zároveň zapaľovali posvätné hranice, okolo ktorých spoločne tancovali. Chceli tak dosiahnuť to, aby moc svetla vydržala čo najdlhšiu dobu. Z kopcov sa potom spúšťali horiace kolesá a s horiacimi vetvičkami ľudia divoko točili, čím chceli napodobniť Slnko a jeho pohyb na nebi.
Ďalej potom do kytíc Kelti zväzovali vonné byliny, ktoré zapaľovali a žehnali nimi svojmu dobytku. Uhlíky z ohňov neskôr rozhadzovali na pole, čo malo zaistiť dobrú úrodu, a organizovali aj čarodejné svadby, teda neviazané radovánky, ktoré mali podporiť silu rodu. Okrem Slnka vzývali počas slnovratu aj vodu. Oltáre zasvätené Slnku sa preto veľmi často nachádzali blízko rôznych prameňov či studní a vodným zdrojom sa vzdávala česť „odievaním“ do kvetín a vetviček.
Slovanský slnovrat
Slovania oslavovali letný slnovrat ešte dávno pred príchodom do strednej Európy, teda v starej vlasti (Rusko, Poľsko, Ukrajina), skôr než mnohí z nich prešli na kresťanskú vieru. Jednalo sa o takzvané kupadelné sviatky, kedy uctievali oheň aj vodu. Prvý kúpeľ v studenej vode mal privolať vlahu a dobrú úrodu, zatiaľ čo oheň zaháňal zimu a neviazanosť mala zaistiť pokračovanie rodu.
V kupadelných piesňach sa potom často objavuje motív spojenia ohňa a vody (teda sobáša brata a sestry), čo sú dva hlavné živly tohto sviatku. Ľudia preto zapaľovali hranice, plietli vence a posielali ich po vode. Okrem toho hľadali bájny papradinový kvet a jedli sviatočný pokrm, ktorým bolo pražmo. Symbolom letného slnovratu sa potom stal modrožltý kvet černýša hájnika.
Svätojánske sviatky
V Európe postupom času letný slnovrat splynul so svätojánskymi sviatkami oslavovanými v predvečer sviatku Jána Krstiteľa, ktorého narodenie si pripomíname 24. júna. Na Slovensku sa však slnovrat podľa pohanského spôsobu slávil ešte dlho po prechode ku kresťanstvu. Postupom času potom došlo k zvláštnej situácii, keď ľudia oslavovali slnovrat po svojom, ale zároveň uctievali Jána Krstiteľa.
Základ osláv ale zostal prakticky rovnaký, pretože ľudia oslavovali predovšetkým narodenie, život, vieru a túžbu. Hlavným prvkom, ktorý sa s týmto momentom spojil, sa stali svätojánske ohne. Tie sa pálili na kopcoch, čo symbolizovalo slnko v nadhlavníku, preskakovali sa a zapaľovali sa v nich metly. Dole sa potom zhadzovali horiace sudy alebo horiace kolesá.
K ďalším tradíciám spojeným so svätojánskymi sviatkami sa potom radil aj zber liečivých a posilňujúcich bylín, ktoré v čase letného slnovratu údajne majú najväčšie účinky. Ľudia okrem iného užívali halucinogénnu mandragoru, robili milostné kúzla, pili veľké množstvo alkoholu a hľadali zlaté papradie. Zároveň verili, že sa otvárajú brány medzi svetom živých a svetom mŕtvych.
Počas svätojánskej noci sa potom niektorí rozhodli skúsiť šťastie a nájsť poklad. Mohli ale pritom naraziť na bludičky, ktoré lákali do močarísk, alebo prekročiť bludný koreň a úplne zablúdiť. Divožienky a bosorky údajne vymieňali ľudské deti za vlastné a svojim spevom či tancom lákali mládenca do lesa, kde ich utancovali a roztrhali. Svetlušky potom predstavovali duše nekrsteniatok (detí, ktoré zomreli bez toho, aby ich rodičia stačili nechať pokrstiť).
Zimný slnovrat
Ako zimný slnovrat (na južnej pologuli letný slnovrat) sa označuje moment, kedy nastáva astronomická zima a na severnej pologuli je najkratší deň a najdlhšia noc. Slnko voči svetovému rovníku zaujíma najmenšiu deklináciu a na svojej pomyselnej púti oblohou dosahuje najjužnejší bod, teda obratník Kozorožca.
Rovnako ako v prípade letného slnovratu je termín toho zimného pohyblivý. Najčastejšie sa jedná o 21. alebo 22. decembra, ale zriedkavo to môže byť aj 20. decembra (naposledy roku 1697, nabudúce v roku 2080) alebo 23. decembra (posledne v roku 1903, následne až roku 2303). Zimný slnovrat 2023 pritom prebehne 22. decembra o 04:27 UT.
Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!
Čo je slnovrat?
Slnovrat (latinsky solstitium) je astronomický termín, ktorý označuje okamih, kedy má Slnko voči rovníku najväčšiu, alebo naopak najmenšiu deklináciu. Počas letného slnovratu Slnko dosahuje najsevernejší bod svojej pomyselnej dráhy (obratník Raka), zatiaľ čo pri zimnom slnovrate dosahuje najjužnejší bod (obratník Kozorožca).
Kedy je letný slnovrat?
Letný slnovrat je okamih, keď na severnej pologuli začína astronomické leto. Ide teda o moment, kedy je najdlhší deň a najkratšia noc, zatiaľ čo na južnej pologuli je to obrátene. Slnko dosahuje obratník Raka, na poludnie vystupuje najviac a deň trvá viac ako 16 hodín. Letný slnovrat 2023 pripadá na 21. júna o 14. hodine 58 minút svetového času (UT).
Prečo sa dátum letného slnovratu mení?
Letný slnovrat obvykle nastáva 20. alebo 21. júna, ale zriedkavo to môže byť aj 22. júna alebo 19. júna. Dôvodom sú odchýlky medzi bežným a astronomickým kalendárom, kedy kalendárny rok trvá 365 či 366 dní, ale Slnko obehne Zem za 365 dní, 5 hodín a 49 minút, čo sa neskôr dorovnáva práve prestupnými rokmi. Okrem toho pozvoľna dochádza aj k zmenám zemskej dráhy.
Ako oslavovali letný slnovrat naši predkovia?
Letný slnovrat si ľudia v minulosti spájali hlavne s príchodom životodarného tepla, so začiatkom zberu, s odchodom snehu a ľadu, ale aj s plodením a mláďatami. Kelti oslavovali slnečného boha Mabona, ktorý porazil temnotu, a zapaľovali posvätné hranice. Slovania zase uctievali oheň i vodu a ich spojenie. V Európe postupom času oslava slnovratu splynula so svätojánskymi sviatkami.