VEĽKÁ NOC: Zvyky a tradície spojené s veľkonočnou dobou

Farbenie veľkonočných vajíčok, pečenie mazancov a judášov, šľahanie dievčat upleteným korbáčom, polievanie vodou alebo napríklad vysievanie obilia. To všetko sú obľúbené veľkonočné zvyky a tradície, pomocou ktorých ľudia každoročne oslavujú sviatky jari. Prezradíme vám, prečo sa tieto obyčaje praktizujú, ktoré z nich súvisia s kresťanskou vierou a aké povery sa s ich dodržiavaním spájajú.

Veľká noc – zvyky a obyčaje

Veľkonočné tradície, ktoré poväčšine majú náboženský či inak symbolický význam, sa na našom území dodržiavajú už oddávna. Hoci niektoré dnes nie sú už tak obľúbené ako v minulosti, mnoho z nich si našlo cestu aj do moderných domácností. Predovšetkým na dedinách sa potom stále dodržujú staré ľudové obyčaje, ktoré i dnes dodávajú sviatkom jari tú pravú atmosféru.

Veľkonočné oslavy však aj v mestách patria medzi najdôležitejšie kultúrne a spoločenské udalosti, ktoré majú nielen náboženský význam, ale zároveň predstavujú aj oslavu jarných dní, prebúdzajúcej sa prírody a nového života. Okrem toho je však moderná Veľká noc dôležitá aj z komerčného hľadiska. Väčšina ľudí si totiž tento sviatok už nedokáže predstaviť bez všemožných dekorácií alebo čokoládových vajíčok či zajačikov a svoju úlohu hrajú tiež rôzne veľkonočné obrázky a pohľadnice.

Pašiový týždeň

Medzi najdôležitejšie kresťanské tradície, ktoré sa spájajú s dobou Veľkej noci, patria zvyky dodržiavané v súvislosti s pašiovým týždňom. Ten získal svoje označenie podľa pašií, čo je tradičné biblické rozprávanie, ktoré vypovedá o živote a utrpenia Ježiša Krista. Veriaci si vďaka tomu pripomínajú posledný týždeň jeho pozemského života, smrť na kríži a následné zmŕtvychvstanie.

Svätý týždeň, ako sa pašiovému týždni niekedy medzi kresťanmi tiež hovorí, začína vo Kvetnú nedeľu a končí na Boží hod veľkonočný. Okrem náboženských tradícií sa však s týmto obdobím spája tiež celá rada pohanských zvykov a ľudových obyčajov. Práve preto dnes mnohí ľudia za najdôležitejší sviatok považujú Veľkonočný pondelok. Aké tradície sa v jednotlivých dňoch pašiového týždňa predtým dodržiavali alebo stále dodržiavajú?

  • Kvetná nedeľa – pripomienka Ježišovho príchodu do Jeruzalema, kedy ho ľudia vítali palmovými ratolesťami, svätenie bahniatok, vymetanie domácností zelenými ratolesťami, obliekanie do nových šiat,
  • Modrý pondelok – zdobenie kostolov modrými látkami, deň odpočinku,
  • Šedivý utorok – vymetanie pavučín a upratovanie celého obydlia, pre východné cirkvi deň, kedy si ľudia pripomínajú príbeh o prekliatí neplodného figovníka,
  • Škaredá streda – pripomienka toho, že Judáš Iškariotský zradil Ježiša Krista, pečenie Judášov, ktoré sa jedia ďalší deň ráno, čistenie komínov a zlých síl, opaľovanie polienok, z ktorých sa vyrába krížiky,
  • Zelený štvrtok – pripomienka poslednej večere Pána, posledný deň, kedy zvonia kostolné zvony, než „odletia do Ríma“, konzumácia zelenej stravy alebo len zeleniny,
  • Veľký piatok – pripomienka ukrižovania Ježiša Krista, prísny pôst, Veľká omša a obrady, deň otvárania hôr a hľadanie pokladov, kedy sa nesmie prať bielizeň, nikomu nič darovať, predávať ani požičiavať,
  • Biela sobota – návrat zvonov z Ríma, Veľkonočná vigília, svätenie ohňa, rozsvecovanie veľkonočnej sviece (paškál), koniec pôstu, vymetanie domu novou metlou a zvyky spojené so zabezpečením dobrej úrody,
  • Boží hod veľkonočný – oslava Kristovho vzkriesenia a nanebovstúpenia, svätenie veľkonočných pokrmov, prvý deň hodovania po štyridsať dňovom pôste, veľkonočné jazdy na koňoch,
  • Veľkonočný pondelok (Červené pondelok) – deň korbáča a koledovania.

Rapkáče a klapačky

Medzi obľúbené veľkonočné zvyky v Slovenskej republike patrilo už oddávna tiež rapkanie či klepotanie. Používanie malých rapkáčov do ruky, ale aj veľkých nástrojov vozených na traktoroch pritom malo nahradiť zvony, ktoré naposledy zazneli pri omši na Zelený štvrtok, následne „odletí do Ríma“ pre požehnanie od pápeža a vracia sa až na Bielu sobotu.

Na mnohých miestach ľudia pomocou rapkania a klepania symbolicky vyháňali Judáša Iškariotského, ktorý Spasiteľa Ježiša Krista za tridsať strieborných zradil. Na Zelený štvrtok preto chlapci vybiehali s rapkáčmi a klapačkami po omši z kostola a zároveň volali: „Judáša naháňame, klekánie zvoníme, pritom sa modlíme.“ V niektorých oblastiach dokonca mávali ľudia tiež slamenú postavu Judáša.

V minulosti s rapkáčmi a klapačkami obchádzali po dedine hlavne chlapci školopovinní, pričom prvýkrát sa chodilo po škole na Zelený štvrtok, naposledy potom na Bielu sobotu ráno. Bolo pritom potrebné prejsť celú dedinu a pomodliť sa u každého kríža. V podvečer na Veľký piatok potom chlapci obchádzali dom od domu a všade si vykoledovali nejaké drobné sladkosti alebo napríklad vajíčka.

S pomocou rapkáčov sa tiež zvolávali veriacich k bohoslužbám a ich zvuk mal z domu údajne vyhnať všetko zlo. Práve preto s nimi ľudia chodili od domu k domu bez prerušenia. Zároveň sa tak namiesto kostolných zvonov ohlasovalo poludnie, ale aj ranné a večerné klekanie. Túto tradíciu síce mnohí ľudia už zabudli, alebo ju dokonca vôbec nepoznajú, ale zostáva typická pre Veľkú noc na Orave, Liptove a ďalších častiach Slovenska.

Veľkonočné pečenie

Tradičné veľkonočné aktivity, ktoré sú medzi ľuďmi veľmi populárne aj v dnešnej dobe, samozrejme zahŕňajú pečenie veľkonočných baránkov, judášov a mazancov. Kým niekto preferuje pôvodné recepty, iný dáva prednosť moderným variáciám týchto sladkostí, ako je napríklad tvarohový mazanec, citrónový veľkonočný baránok či baránok s kokosom. Dôležité je však vedieť, že každý druh sladkého pečiva sa pripravuje z iného dôvodu a má inú symboliku.

Judáše

Judáše sa od pradávna piekli hlavne na Škaredú stredu (aby si ich ľudia mohli vychutnať už ďalší deň skoro ráno) alebo na Zelený štvrtok. Mali by mať tvar zamotaného valčeka, čím podľa kresťanského výkladu pripomínajú povraz, na ktorom sa obesil Judáš Iškariotský, ktorý zradil Ježiša Krista. Môžu byť však aj symbolom pokriveného charakteru muža, podľa ktorého je toto pečivo dnes pomenované.

Ľudové vysvetlenie, prečo túto sladkú pochúťku gazdinky na Veľkú noc vždy piekli, je o niečo praktickejšie. Údajne sa jednalo o skvelý spôsob, ako spotrebovať zvyšky cesta, ktoré by inak nevyužili. Deťom tak pre potešenie pripravovali nielen pečivo v tvare povrazu, ale aj malé figúrky a zvieratká. Pokiaľ ide o tradičné cesto, z ktorého sa judáše pečú, hlavnými surovinami vždy bývali biela múka a med.

Mazanec

Ďalšou obľúbenou veľkonočné pochúťkou sú mazance, ktoré majú byť symbolom slnka. Dnes sa toto pečivo väčšinou pričiňuje na Bielu sobotu, pripravuje sa z rovnakého cesta ako vianočka a ľudia si ho doprajú na Boží hod veľkonočný. V minulosti však mazanec zďaleka nemal rovnakú chuť ako dnes. Pôvodne totiž vôbec nebol sladký.

Predtým sa mazance pripravovali zo strúhaného syra a veľkého množstva vajec, pretože žiaduce bolo, aby boli krásne žlté. Kým niekde potom mazancom hovorili „syrek k veľkej noci“, inde sa pre nesladkú variantu ujala označenie, ako je baba, babovka, plecovník, sveceník alebo šoldr.

Pokiaľ ide o sladké mazance, dnes sa síce pečú z vianočkového cesta, ale každý ich pripravuje trochu iným spôsobom, podľa vlastnej chuti. Niekto pridáva hrozienka, iný mandle alebo kandizované ovocie a pre niektorých je pravým mazancom jedine ten, ktorý neobsahuje žiadne nadbytočné suroviny. Dôležité však je, že si mazanec uchoval svoj guľatý tvar a znak kríža uprostred.

Veľkonočný baránok

Jedným z najobľúbenejších pokrmov veľkonočného obdobia je samozrejme baránok, ktorý sa stal symbolom Ježiša Krista, ale pre mnohých predstavuje tiež nový život alebo mláďatá, ktoré sa na jar rodia. Kde sa však tento zvyk vzal? V židovskej tradícii predstavoval baránok jednotlivých členov izraelského ľudu, ktorí boli súčasťou Božieho stáda. Židia potom baránky obetovali a jedli pri pesachovém sviatku, čím si pripomínali vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva.

Predtým sa teda v období Veľkej noci hojne konzumovalo baranie mäso. Keď však nastali chudobnejšie časy a ľudia mali hlbšie do vrecka, mäsitý pokrm bol postupne nahradený sladkým pečivom v tvare baránka. Dnes sa tento múčnik pripravuje hlavne z bábovkového cesta, pričom klasická forma na pečenie veľkonočného baránka sa zvyčajne v rodine dedí z generácie na generáciu.

Okrem tradičných baránkov ale ľudia často dávajú prednosť aj modernejším variantom, ako je tvarohový baránok, kokosový baránok, citrónový baránok alebo napríklad veľkonočné baránok s čokoládou. Veriaci si nechávajú toto chutné pečivo obvykle posvätiť pri omši na Boží hod veľkonočný, slúži však aj ako skvelá veľkonočná dekorácia. Na krk sa pritom baránkom viaže farebná stuha alebo napríklad rolnička.

Farbenie kraslíc

Už od nepamäti boli vajcia považované za symbol zrodenia, plodnosti, úrody a nového života. Zdobenie škrupín sa údajne vykonávalo už v praveku, vajcia sa tiež predtým vkladali do hrobov zomrelých a v starovekom Egypte či Perzii sa potom počas sviatkov jari farbila vajíčka na červeno. Tento zvyk neskôr prebrali aj ďalšie národy, a preto dnes medzi najobľúbenejšie veľkonočné tradície patrí práve maľovanie kraslíc.

K farbeniu ľudia používajú vajíčka uvarené, ale aj vyfukované, pričom existuje celý rad rôznych výtvarných techník a spôsobov zdobenia. Predtým sa tiež verilo v čarovnú moc vajec, a preto sa maľovali magickými ornamentmi a symboly. Názov kraslice, ktorý údajne vychádza zo staroslovanského výrazu Krasnyj či krasniti, sa u nás však začal používať až koncom 19. storočia.

Vzhľad vajíčok často vychádza z rôznych regionálnych alebo miestnych zvyklostí a svoj význam často hrajú aj používané farby a odtiene. Medzi obľúbené dekorácie patrí hlavne kvetinové, zvieracie alebo abstraktné motívy, ku ktorých tvorbe sa v minulosti používal napríklad vosk alebo slama, ale vajcia sa tiež často vyškrabávali alebo drátovali.

Dnes ľudia radi farbia vajíčka na krikľavé odtiene modrej, žltej, červenej a zelenej, polepujú ich rôznymi obtlačkami či samolepkami a deti na ne kreslia rôzne obrázky. Niektorí preferujú farbenie vajec prírodnými metódami, napríklad pomocou cibuľových šupiek. Tradičné metódy zdobenia kraslíc však stále pretrvávajú a okrem toho je dnes obľúbené tiež leptanie, batikovanie, prerezávanie alebo napríklad vŕtanie.

Chlapcom sa pri koledování síce rozdávajú vajíčka plné, na ozdobu svojich domácností však ľudia používajú hlavne tie vyfukované. Tie sa ujali predovšetkým z toho dôvodu, že je zvyčajne potrebné v rámci príprav na Veľkú noc nachystať veľké množstvo veľkonočných dekorácií, a keby sa k maľovaniu používali vajíčka plné, tak by sa v priebehu roka pokazili.

Pletenie korbáčov a koledování

Medzi obľúbené veľkonočné zvyky, ktoré sa na našom území praktizujú už veľmi dlho, patrí pletenie korbáčov, s ktorými chlapcami na Veľkonočný pondelok chodia na koledu a šľahajú dievčatá. Korbáč by mal byť ručne vyrobený z vŕbového prútia, pričom na výrobu tých najjednoduchších sa zvyčajne používa 6 až 12 vetvičiek, ale tie zložitejšie môžu obsahovať pokojne aj 24 prútikov.

Spôsob splietanie korbáčov sa dedinu od dediny môže líšiť. Niekto pletie od hrubších koncov k slabším, iný obrátene. Veľa ľudí preferuje spôsob, kedy sa korbáče splietajú podobne ako ukončovanie okrajov košíkov. Niektorí potom korbáče ozdobne opletajú, čo im dodáva na objeme, a iní po dokončení korbáču pridávajú ešte držadlo, ktoré je tvorené z dodatočného prútika.

Na Veľkonočný pondelok (od rozvidnenia do pravého poludnia) potom chlapci tradične vyrážajú na koledu, obchádzajú jednotlivé domy a šibú dievčatá, aby boli zdravé, usilovné a veselé po celý budúci rok. Pomocou korbáčov im pritom odovzdávajú mladosť a sviežosť vŕbových prútikov, pričom niekde sa dokonca hovorí, že dievčatá potom opeknejú. S touto tradíciou údajne súvisí aj názov korbáč, ktorý je odvodený od slova omladenie.

Pri šľahaní chlapci väčšinou odriekavajú rôzne koledy a často platí, že môžu šľahať iba po dobu spievania. Niekde sa potom dodržiava tiež zvyk, že ak chcú muži koledovať v jednej domácnosti znova, musia prísť s inou riekankou. Dievčatá chlapcom na oplátku za šibačku vešajú na korbáče farebné stuhy, obdarúvajú ich maľovanými vajíčkami alebo inými dobrotami a často im tiež nalievajú pálenku.

V minulosti chlapci šibali dievčatá predovšetkým na znamenie náklonnosti, a ženy toto omladenie často považovali za česť. Pomocou naviazaných stužiek potom chlapcom odpovedali, pričom červená stuha samozrejme znamenala, že má dievča daného koledníka rada. Modrá farba bola symbolom nádeje a zelená sa uväzovala na znamenie, že chlapec patrí medzi obľúbencov. Žltá naopak svedčila o nezáujme dievčaťa.

Svoj význam samozrejme v minulosti mala aj farba kraslíc, ktoré dievčatá po vyšibaní chlapcom rozdávali. Červené vajíčko si šetrili pre tých, na ktorých tajne mysleli, pričom vajce darované z lásky muselo byť samozrejme plné. Prázdne maľované kraslice, ktorým ľudia hovoria tiež výdumky sú skôr modernejšou záležitosťou a slúži hlavne ako dekorácia.

Polievanie vodou

V niektorých oblastiach muži okrem šibania ešte polievajú dievčatá a ženy studenou vodou, čo mládenci berú ako súčasť jarného osviežovania žien. Tento zvyk pritom dokladajú už záznamy zo 14. storočia, ktoré vysvetľujú, že ospalcov a lenivcov ľudia zavčas rána hádzali do vody, aby sa poriadne prebrali. Okrem vody ale dnes muži na niektorých miestach používajú aj lacné, nie príliš lichotivo voňajúce parfumy.

Kým niekde polievajú chlapci dievčatá, inde je táto tradícia obranou žien, ktoré naopak v utorok na oplátku polievajú vodou chlapcov. Aby toho nebolo málo, vodou sa predtým polievali tiež hospodárske zvieratá, pretože ľudia verili, že im to dodá silu a podľa povier ich voda omladí.

Vysievanie obilia

Pretože Veľká noc nie je spojená len s náboženskými tradíciami, ale zároveň predstavuje aj sviatok jari a nového života, oddávna sa s týmto obdobím spájali tiež poľnohospodárske práce a hlavne vysievanie obilia. V súčasnosti si ľudia túto tradíciu pripomínajú v rámci zdobenia svojich obydlí, a to predovšetkým vysievaním trávy či obilia do kvetináčov alebo misiek s hlinou. Akonáhle pred veľkonočnými sviatkami vyklíčia, zdobia sa potom kraslicami, zajačikmi alebo napríklad veľkonočnými stužkami.

Hľadanie pokladov

Okrem toho, že Veľký piatok predstavuje deň veľkého pôstu, kedy si kresťania pripomínajú ukrižovanie Spasiteľa Ježiša Krista, podľa ľudových obyčajov sa jedná aj o deň mágie a nadprirodzených síl. Staré povesti tvrdia, že sa otvárajú hory a krajina ukazuje svoje skryté cennosti. Práve z toho dôvodu vznikol zvyk veľkonočného hľadanie pokladov, ktorý sa na niektorých miestach traduje dodnes.

Hovorí sa, že ľudia, ktorí niečo stratili, to na Veľký piatok zaručene nájdu. A to nie je všetko, údajne so svojou stratenou vecou objavia aj niečo navyše. Poklad by potom mal mať podobu niečoho drahého, čo slúži k potešeniu ducha i mysle, ale môže sa pokojne jednať aj o nejakú drobnosť, ktorá bude človeku milá alebo mu skrátka urobí radosť.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!

Aké zvyky na Veľkú noc ľudia dodržiavajú?

Medzi najdôležitejšie náboženské tradície samozrejme patrí obyčaje, ktoré sa spájajú s jednotlivými dňami pašijového týždňa, ktorý začína vo Kvetnú nedeľu a končí na Boží hod veľkonočný. Okrem toho sa na niektorých miestach stále dodržiava rapkanie a klepotanie, ktoré po dobu troch dní nahrádza zvony, a gazdinky na Veľkú noc hojne pripravujú sladké pečivo. Chlapci si pletú korbáče a vyrážajú s nimi na koledu. Dievčatá im potom za vyšibanie darujú maľované vajíčka a farebné stuhy.

Ktoré druhy sladkého pečiva sa na Veľkú noc pripravujú?

Pravdepodobne najobľúbenejším veľkonočným pokrmom je veľkonočný baránok, ktorý sa väčšinou pripravuje z bábovkového cesta. Je symbolom Ježiša Krista, ale aj nového života. Okrem toho sa pečú tiež mazance ktoré v minulosti obsahovali veľké množstvo vajec a strúhaného syra, ale dnes chutia ako vianočka. Posledným druhom sladkého pečiva, ktoré nesmú na Veľkú noc chýbať, sú potom judáše.

Z akého dôvodu chlapci chodia s korbáčom na koledu?

Ráno na Veľkonočný pondelok obchádzajú chlapci s korbáčom z vŕbového prútia po dedine a počas odriekavanie tradičných kolied šibú dievčatá, aby boli celý budúci rok zdravé, usilovné a veselé. Odovzdávajú im tak údajne mladosť a sviežosť prútikov. Dievčatá potom chlapca obdarúvajú maľovanými vajíčkami, sladkosťami a pálenkou. V minulosti predstavovalo šibanie často znamenie náklonnosti a dievčatá chlapcom odpovedali farbou stuhy, ktorú im vešali na korbáče.

Je farbenie kraslíc moderná veľkonočná tradícia?

Vajcia sú už oddávna považované za symbol plodnosti, zrodenie, úrody, vzkriesenia a nového života. Ich zdobenie rozhodne nie je modernou záležitosťou, keďže na škrupiny sa maľovalo už v praveku. Obyvatelia starovekého Egypta a Perzie farbili vajcia na červeno a tento zvyk neskôr prevzali aj ostatné národy. Dnes sa vajíčka (varené alebo vyfukované) zdobia rôznymi technikami, napríklad voskom, slamou, vyškrabávaním, maľovaním alebo napríklad samolepkami a obtlačkami.