Tesne pred Vianocami, na ktoré sa ľudia každoročne tešia a pripravujú, nás čaká aj najdlhšia noc v roku. Túto udalosť, známu aj ako zimný slnovrat, oslavovali už v dávnych dobách predstavitelia rôznych európskych i mimoeurópskych kultúr. Prezradíme vám, kedy nastane zimný slnovrat v roku 2023, aká dlhá bude v tom čase noc a aké tradície sa na zimný slnovrat dodržiavajú.
Čo je slnovrat?
Slnovrat je okamih, keď má Slnko najväčšiu (počas letného slnovratu) alebo najmenšiu (počas zimného slnovratu) deklináciu voči rovníku. Táto veličina predstavuje uhlovú vzdialenosť rovnobežky, na ktorej sa nachádza vybrané nebeské teleso, od svetového rovníka. Na severnej pologuli je kladná a na južnej pologuli záporná.
Letný a zimný slnovrat teda nesúvisia s tým, ako ďaleko je Zem v danom čase od Slnka, hoci si to mnohí ľudia stále myslia. Tieto udalosti skôr súvisia so sklonom zemskej osi od roviny obehu našej planéty okolo Slnka. Konkrétne ide o časy, keď Slnko dosiahne najsevernejší alebo najjužnejší bod svojej dráhy, ktorým je obratník Raka (sever) a obratník Kozorožca (juh).
Kým latinsky sa slnovrat označuje ako solstitium, slovenský termín označuje ročný pohyb Slnka pri jeho východe nad obzor. Potom, keď v čase letného slnovratu dosiahne svoj najsevernejší bod, začne sa opäť postupne vracať smerom na juh. Keď dosiahne svoj najjužnejší bod, ktorý nazývame zimný slnovrat, opäť sa otočí a zamieri na sever.
Zimný slnovrat
Zimný slnovrat je okamih, keď sa na severnej pologuli začína astronomická zima (t. j. prvý deň zimy) a keď je deň najkratší a noc najdlhšia. V našej oblasti zvyčajne nastáva 21. alebo 22. decembra, ale výnimočne to môže byť aj iný deň. Na južnej pologuli je, samozrejme, všetko naopak, takže v tento deň nastáva letný slnovrat a začína sa astronomické leto.
Počas zimného slnovratu Slnko dosiahne obratník Kozorožca (presunie sa zo Strelca do Kozorožca), postupne sa dostane do zenitu (nad hlavu) a jeho lúče potom dopadajú kolmo na Zem práve na obratníku Kozorožca. V tomto bode sa pologuľa najviac odkláňa od Slnka, ktoré dosahuje najjužnejší bod svojej pomyselnej dráhy a zároveň najnižšiu poludňajšiu výšku nad horizontom.
Konkrétne zimný slnovrat v roku 2023 nastane 22. decembra o 3 hodiny 27 minút svetového času (UT). Pokiaľ ide o dĺžku dňa a noci v deň zimného slnovratu, noc trvá takmer 16 hodín, zatiaľ čo deň len niečo vyše 8 hodín. Od tohto momentu sa však dni začínajú pomaly predlžovať, až kým opäť nenastane letný slnovrat.
Na polárnom kruhu sa Slnko v deň zimného slnovratu dotkne ideálneho horizontu na poludnie, ale v dôsledku atmosférickej refrakcie nastáva východ Slnka približne hodinu pred poludním. Na južnom polárnom kruhu sa Slnko dotýka ideálneho horizontu o polnoci, ale z rovnakého dôvodu je obraz Slnka zvyčajne vyššie. Na severnom póle je v tomto čase polárna noc (Slnko je pod horizontom), zatiaľ čo na južnom póle je polárny deň (Slnko je nad horizontom).
Zimný slnovrat v nasledujúcich rokoch:
- 2024 – 21. december, 9:20 UT,
- 2025 – 21. december, 15:03 UT,
- 2026 – 21. decembra, 20:50 UT,
- 2027 – 22. decembra, 2:42 UT,
- 2028 – 21. decembra, 8:20 UT,
- 2029 – 21. decembra, 14:14 UT,
- 2030 – 21. decembra, 20:09 UT.
Prečo sa mení dátum zimného slnovratu?
Dátum zimného slnovratu (či už ide o zimný alebo letný slnovrat) sa v priebehu času mení. Hoci zimný slnovrat najčastejšie pripadá na 21. alebo 22. decembra, výnimočne môže byť aj 20. decembra (naposledy nastal v roku 1697, ďalší výskyt v roku 2080) alebo 23. decembra (naposledy nastal v roku 1903, ďalší výskyt v roku 2303).
Dôvodom, prečo sa dátum zimného slnovratu takto mení, je odchýlka medzi bežným a astronomickým kalendárom. Náš kalendárny rok trvá 365 dní a raz za štyri roky potom 366 dní. Zem však obehne okolo Slnka presne za 365 dní, 5 hodín a 49 minút. Z tohto dôvodu sa zimný slnovrat každý rok mierne oneskorí a situácia sa vždy vyrovná počas priestupného roka.
Veľmi pomalé zmeny možno pozorovať aj v súvislosti so zmenami dráhy Zeme. Preto je teraz leto najdlhším ročným obdobím a s pribúdajúcimi rokmi sa neustále predlžuje, hoci je to také pomalé, že si to človek sám nevšimne.
Aký význam má zimný slnovrat?
Slnovraty sa oslavovali na celom svete od nepamäti bez ohľadu na konkrétnu kultúru, ktorá v danom regióne prevládala. Naši predkovia považovali zimný slnovrat za dôvod na radosť, pretože ho považovali za deň znovuzrodenia slnka, ktoré im prinášalo teplo, svetlo a nový život.
Konkrétne sa oslava zimného slnovratu spájala s vítaním dlhšieho dňa, pretože až do letného slnovratu sa noc skracovala a slnko svietilo každý deň o niečo dlhšie. Okrem toho sa ľudia, samozrejme, tešili, že zima začne postupne ustupovať, prídu teplejšie dni a zlepšia sa podmienky na pestovanie rôznych plodín.
Zimný slnovrat odjakživa sprevádzali rôzne slávnosti a rituály. Niektoré staroveké pamiatky, ako napríklad Stonehenge v Anglicku, Newgrange v Írsku, Goseckov kruh v Nemecku, Tulum v Mexiku alebo Cahokia Woodhenge v Spojených štátoch, sú dokonca spojené s východom alebo západom slnka počas tejto významnej udalosti.
Zimný slnovrat a keltské oslavy
Na našom území v minulosti pravdepodobne najviac oslavovali zimný slnovrat Kelti, ktorí praktizovali napríklad podobnostnú mágiu. Aby podporili príchod slnečných lúčov, vytvárali rôzne slnečné symboly a zapaľovali veľké ohne, aby slnku dodali potrebnú energiu.
Na niektorých miestach sa z lesa prinieslo aj vianočné poleno, ktoré sa polialo pivom alebo medovinou, potom sa počas zimného slnovratu zapálilo a malo horieť až 12 dní, čím sa liečila najväčšia tma a domácnosť sa chránila pred pôsobením zlých síl.
Zimný slnovrat a slovanské oslavy
V minulosti sa zimný slnovrat na našom území stal významnou udalosťou aj pre Slovanov. Verili, že po súmraku, počas najkratšieho dňa v roku, zomrel boh Dažbog alebo Božič, syn boha ohňa Svaroga. Ako však cyklus pokračuje, v tú istú noc sa znovuzrodí mladý boh slnka, ktorý prichádza s úsvitom.
Keďže boh slnka je zatiaľ slabý, chvíľu bude chlad, ale postupne zosilnie a nakoniec sa mu podarí poraziť Morenu, vládkyňu chladu a smrti. Tento cyklus bol pre Slovanov veľmi dôležitý a považovali ho za prejav božej priazne. Zimný slnovrat preto spájali s rôznymi zvykmi, poverami a tradíciami.
V predvečer sviatku sa konali magické rituály zamerané na veštenie, ktoré sa v rôznych podobách zachovali dodnes. Ľudia chceli vedieť, aká bude a aká nebude budúcnosť, preto rozkrajovali jablká, aby našli hviezdy, liali olovo alebo vosk, aby vo výsledných tvaroch prečítali svoj osud, alebo hádzali papučou, ktorá vraj mohla prezradiť, či sa budúci rok odsťahujú.
Okrem toho ľudia verili aj tomu, že počas zimného slnovratu sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych, čo umožňuje dušiam mŕtvych voľne sa pohybovať v našom svete. Preto radšej podávali večeru zosnulým členom rodiny, na ktorých počesť si aj pripili. Keďže sa však predkovia mohli zjaviť aj v inej podobe, bolo potrebné náležite pohostiť aj každého pocestného, ktorý zaklopal na dvere.
V čase zimného slnovratu však mohli svet vidieť aj duchovia z podsvetia, ktorí už neboli ľuďom tak priaznivo naklonení ako duše ich blízkych. Keďže takíto zlí duchovia predstavovali veľké nebezpečenstvo, ľudia sa snažili chrániť pomocou posvätného ohňa, aby odohnali všetko zlo. Okrem toho niektorí verili aj v zázračnú ochrannú moc cesnaku a svoje stavby vykúrili očistnými bylinami alebo vetvičkami ihličnanov.
Zimný slnovrat a pôvod Vianoc
V starovekej Európe (najmä na severe) sa počas zimného slnovratu slávil sviatok známy ako Yule. V rámci jeho osláv si ľudia nosili domov živé stromy, aby pomohli ochrániť duchov dreva pred zamrznutím. Potom ich zdobili drobnými sladkosťami, aby duchovia neboli príliš hladní. Okrem toho na vrchol umiestňovali päťcípu hviezdu ako symbol piatich živlov (voda, oheň, zem, vzduch, kozmická energia). Okrem toho si svoje domovy zdobili aj imelom, aby si zabezpečili zdravie, šťastie a plodnosť.
Hoci to mnohí nevedia, sviatok Yule sa neskôr zmenil na kresťanské Vianoce. Postupom času sa pohanské sviatky dostali do úzadia a samotný zimný slnovrat zatienila oslava príchodu Ježiša Krista na svet. Aj on však predstavuje lásku, svetlo a novú nádej, takže tieto dve tradície majú vlastne veľmi podobnú symboliku.
Letný slnovrat
Letný slnovrat (alebo zimný slnovrat na južnej pologuli) je okamih, keď sa začína astronomické leto a na severnej pologuli nastáva najdlhší deň a najkratšia noc v roku. Slnko má najväčšiu deklináciu voči rovníku a na svojej pomyselnej ceste po oblohe dosahuje najsevernejší bod, obratník Raka.
Podobne ako v prípade zimného slnovratu je aj tento dátum pohyblivý. Letný slnovrat preto najčastejšie pripadá na 20. alebo 21. júna, ale zriedkavo môže byť aj 19. júna (naposledy 775., najbližšie 2487.) alebo 22. júna (naposledy 1975., najbližšie 2203.) Letný slnovrat 2024 nastane 20. júna o 20 hodine 51 minúte svetového času.
Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!
Čo je zimný slnovrat?
Je to okamih, keď na severnej pologuli nastáva astronomická zima. Môžeme tak pozorovať najdlhšiu noc v roku, ktorá trvá až 16 hodín, a najkratší deň. Slnko v tomto čase dosahuje najjužnejší bod svojej pomyselnej dráhy, obratník Kozorožca, a zároveň má najnižšiu poludňajšiu výšku nad obzorom.
Kedy je najkratší deň v roku?
Zimný slnovrat v roku 2023 pripadá konkrétne na 22. decembra o 3 hodiny a 27 minút svetového času. Tento dátum však nie je každý rok rovnaký, čo súvisí s odchýlkami medzi bežným a astronomickým kalendárom, ale aj so zmenami v obežnej dráhe Zeme. Zimný slnovrat teda zvyčajne nastáva 21. alebo 22. decembra, ale môže byť aj 20. alebo 23. decembra.
Aké boli zvyky počas zimného slnovratu?
Zimný slnovrat sa v minulosti slávil v rôznych kultúrach na celom svete. V našej oblasti to boli najmä Kelti, ktorí zapaľovali veľké ohne. Rôzne rituály vykonávali aj Slovania, ktorí verili, že počas zimného slnovratu sa znovuzrodí boh slnka Dažbog, čím sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych. Preto vykonávali rôzne veštby a prinášali obety za duše zosnulých členov rodiny. Okrem toho však pohania nosili domov aj živé stromčeky a imelo.
Čo robiť počas zimného slnovratu?
Ak si chcete pripomenúť tradície spojené so zimným slnovratom, môžete si doma možno zapáliť sviečku alebo si zaobstarať vetvičku imela. Odporúča sa tiež ísť niekam do prírody, kde si tento astronomický úkaz môžete skutočne vychutnať. Medzi obľúbené miesta patrí Stonehenge v Holasoviciach, menhir Kamenný pastier alebo hora Ríp, ale magické budú aj iné oblasti.