JESENNÁ ROVNODENNOSŤ 2023: Kedy je a aký je jej význam?

Napriek tomu, že v septembri môže byť za oknami ešte pomerne teplé počasie, ktoré láka k výletom a rôznym športovým aktivitám, zároveň ide o mesiac, kedy nastáva jesenná rovnodennosť. Ľudia tak vítajú astronomickú jeseň, žnú úrodu a ďakujem za plody, ktoré im krajina poskytla. Prezradíme, na ktorý deň tento rok pripadá jesenná rovnodennosť a ako túto udalosť ľudia v minulosti oslavovali.

Čo je to rovnodennosť?

Ako rovnodennosť (latinsky aequinoctium) sa označuje okamih, kedy sa Slnko nachádza v rovine so zemským rovníkom a osvetľuje teda severnú aj južnú pologuľu pod rovnakým uhlom. Lúče dopadajú kolmo k zemskej osi, ktorá je súbežná s jednotlivými rovnobežkami. Navyše v deň rovnodennosti osvecuje oba zemské póly, kde dochádza k striedaniu polárneho dňa a noci.

Ak by ste mali ideálne podmienky (horizont pohľadu v nadmorskej výške 0 m nad Stredozemným morom), všimli by ste si, že Slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe. Na rovníku potom na poludnie prechádza cez nadhlavník, a pokiaľ sa na toto miesto v deň rovnodennosti postavíte, budete ho mať priamo nad hlavou.

Ako už názov napovedá, na všetkých miestach po celej zemeguli by mal byť počas rovnodennosti deň rovnako dlhý ako noc. Obe časti dňa by teda mali trvať 12 hodín. To však tak úplne neplatí. Slnečný kotúč totiž nie je samostatný bod a lúče sa navyše v atmosfére ohýbajú, takže bývajú viditeľné zhruba 12 hodín a 10 minút, zatiaľ čo noc trvá iba 11 hodín a 50 minút. Skutočný okamih, kedy je svetlo nad obzorom aj pod ním rovnako dlho, môže byť o niekoľko dní posunutý.

Kedy je rovnodennosť?

Ide o moment, ktorý nastáva dvakrát ročne, vždy so šesťmesačným odstupom. V závislosti na tom, ktoré ročné obdobie práve prichádza, pritom rozlišujeme jarnú a jesennú rovnodennosť. Prvá z týchto udalostí označuje okamih prechodu astronomickej zimy na astronomickú jar, zatiaľ čo druhá symbolizuje zmenu astronomického leta na astronomickú jeseň.

Podľa toho, na ktorej pologuli sa človek práve nachádza, pripadajú tieto udalosti buď na marec, alebo na september. Zatiaľ čo na severnej pologuli sa o marcovej rovnodennosti hovorí ako o tej jarnej a septembrovej je považovaná na tú jesennú, na južnej pologuli je to presne naopak. Konkrétne termíny sa môžu líšiť v ráde hodín aj dní, ale obvykle pripadajú na tieto dni:

• alebo 21. marca – jarná rovnodennosť na severnej pologuli,
• alebo 23. septembra – jesenná rovnodennosť na severnej pologuli.

Okrem týchto okamihov, keď slnečné lúče dopadajú kolmo k zemskej osi, existujú ešte dva dôležité astronomické javy. Ide o letný a zimný slnovrat, kedy má Slnko voči rovníku buď najväčšiu, alebo naopak najmenšiu deklináciu. Ľudia si tieto momenty pomerne často mýlia. Majte však na pamäti, že žiadny jesenný slnovrat ani letnú rovnodennosť rozhodne neexistuje.

Kedy je jesenná rovnodennosť?

Márne premýšľate, kedy nastáva jesenná rovnodennosť? V skutočnosti ide o termín variabilný. Na severnej pologuli však prichádza typicky 22. alebo 23. septembra, ale zriedkavo to môže byť aj 21. septembra alebo 24. septembra. Na severnom póle v tom čase Slnko zapadá a začína polárnu noc, zatiaľ čo na južnom póle Slnko vychádza a začína polárny deň. Slnko zároveň vstupuje do znamenia Váh.

Kedy začína jesenná rovnodennosť v nasledujúcich rokoch?

• jesenná rovnodennosť 2023 – 23. 9. v 8 hodín a 51 minút,
• jesenná rovnodennosť 2024 – 22. 9. o 14 hodine a 45 minúte,
• jesenná rovnodennosť 2025 – 22. 9. o 20. hodine a 21. minúte,
• jesenná rovnodennosť 2026 – 23. 9. o 2 hodine a 7 minúte,
• jesenná rovnodennosť 2027 – 23. 9. v 8 hodín a 2 minúty,
• jesenná rovnodennosť 2028 – 22. 9. o 13. hodine a 46. minúte,
• jesenná rovnodennosť 2029 – 22. 9. v 19 hodín a 39 minút,
• jesenná rovnodennosť 2030 – 23. 9. v 1 hodinu a 28 minút.

Prečo sa dátum rovnodennosti mení?

Hoci termín jesennej rovnodennosti typicky pripadá na 22. alebo 23. septembra, tento okamih môže nastať aj o deň skôr alebo o deň neskôr. Dôvodom sú pritom odchýlky medzi bežným a astronomickým kalendárom, pretože kalendárny rok síce trvá 365 dní, ale Zem obehne okolo Slnka za 365 dní 5 hodín a 49 minút.

Preto sa rovnodennosť každoročne posúva práve o týchto 5 hodín a 49 minút, čo sa priebežne dorovnáva pomocou priestupných rokov. Naposledy sa jesenná rovnodennosť objavila 21. septembra roku 643 a nabudúce to bude až roku 2092. Termín 24. septembra bol s jesennou rovnodennosťou naposledy spojený v roku 1931 a opäť tomu tak bude až v roku 2303.

Oslavy jesennej rovnodennosti

Určiť termín rovnodennosti je oveľa jednoduchšie ako správne vypočítať čas slnovratu. Keďže slnečné lúče dopadajú na zemský povrch tak, že sú kolmo k zemskej osi, môžete dátum rovnodennosti zistiť podľa vytváraného tieňa. Pri ľubovoľnom pevnom bode (napríklad vrchol do zeme zarazenej tyče) sa totiž tieň v priebehu dňa pohybuje po priamke, takže stačí zaznamenať a spojiť iba tri body.

Vzhľadom na to je veľmi pravdepodobné, že staré kultúry svoje kalendáre zakladali práve na termínoch rovnodenností. Tie potom určovali napríklad začiatok roka alebo dátum Veľkej noci. Ľudia tieto prírodné javy v minulosti hojne oslavovali, vydávali sa na rôzne významné a posvätné miesta, kde sa obracali k svojim bohom, a vykonávali tu obrady či rituály.

Jesenná rovnodennosť predstavuje čas vyrovnanosti a hojnosti, kedy ľudia žnú svoju úrodu a ďakujú za plody, ktoré im krajina poskytla. Ide o obdobie, kedy sa ľudia obracajú do svojho vnútra, ukončujú staré projekty, hodnotia svoje úspechy i neúspechy a premýšľajú o budúcnosti. Teplé dni rýchlo striedajú chladné noci, listy na stromoch postupne začínajú meniť farbu a svetlá ubúda.

Ako oslavovali jesennú rovnodennosť Kelti?

Na území obsadenom keltskými kmeňmi, ktoré ctili kolobeh roka, bol sviatok jesennej rovnodennosti známy ako Mabon, Alban Elfed alebo aj Meán Fómhair. Tento názov vychádza z waleského mena Mabon, čo odkazuje na boha svetla a syna Matky Zeme známej ako Modron. Ten však krátko po narodení zmizol zo sveta do podzemia, teda do lona svojej matky. Tam je síce v bezpečí, ale pol roka tu musia hromadiť sily, aby sa mohol znova zrodiť, prišla jar as ním aj nové svetlo.

Mabon nadväzuje na prvú oslavu zberu, ktorou je augustový sviatok Lughnasad. Ide teda o akési pokračovanie týchto osláv alebo druhý sviatok zberu, kedy sa žne orechy, jablká alebo vínna réva. Kelti si v tento deň pripomínali štedrosť Matky Zeme, ktorá im poskytla dobrú úrodu a chutné plody. Túto skutočnosť pritom oslavovali na hostinách dobrým jedlom, hudbou a tancom.

Okrem posledných teplých dní je Mabon tiež pripomienkou začiatku honov, takže okrem poľnohospodárskych božstiev ľudia uctievali aj bohov lovu a zveri. K typickým symbolom patrila vínna réva, orechy, tekvica, rohy hojnosti, ale hlavne jablká, ktoré boli znakom obnoveného života. Čo sa týka farieb, s Mabonom si ľudia spájali hlavne oranžovú, hnedú, zlatú a červenú.

Rastlinami charakteristickými pre Mabon sa v prípade Keltov stali bodliaky, paprade, mesiačiky, žalude, ruže alebo šalvia. A aké dodržiavali na jesennú rovnodennosť tradície? Keďže sa ľudia v tejto dobe pripravovali na zimu, keltské ženy obvykle na lúkach vyhľadávali prvé chvosty, ktorými si potom potierali viečka a prsty, vďaka čomu mali údajne v zime lepšie vidieť na práci. Zároveň ich nemali toľko bolieť prstami z pradenia.

Ako uctievali jesennú rovnodennosť Slovania?

Aj pre starých Slovanov bola jesenná rovnodennosť sviatkom, kedy ďakovali za úrodu a hojnosť. Zároveň sa lúčili s teplými dňami, užívali si babie leto a pozvoľna sa začínali pripravovať na chladnú zimu. Súčasťou rituálov bolo obetovanie chleba alebo napríklad kaša z obilia. Ukončenie hospodárskeho roka potom sprevádzala aj veľká hostina.

Jesennú rovnodennosť Slovania vnímali ako čas, kedy začínajú na svete prevládať temné sily. Zároveň verili tomu, že v tento deň nastáva rovnosť síl a je teda najlepšia príležitosť na to, aby si naklonili osud na svoju stranu. Preto komunikovali so Sudičkami. Okrem toho sa potom lúčili s Mokošou, čo je nositeľka plodnosti, a vítali Moranu, ktorá je symbolom zimy a smrti.

Oslavy jesennej rovnodennosti v antickom svete

Jesenná rovnodennosť bola v dobách antiky spájaná predovšetkým s bielym topolom alebo s osikou, ktorej listy sa chvejú. Z tohto dreva, ktoré do Grécka údajne priviezol Herkules, sa vyrábali štíty bojovníkov. Bájny hrdina podľa povesti ovenčil svoju hlavu ratolesťami bieleho topoľa po tom, čo zabil zlého obra Káka. Listy na jeho čele potom zbeleli sálavým žiarom, ktorý toto monštrum vydávalo.

Okrem toho jesenná rovnodennosť súvisí aj s príbehom o Persefone, ktorá bola dcérou bohyne rastu a úrody Démétér. Jedného dňa ju však do podsvetia uniesol Hádes a oženil sa s ňou. Pretože Démétér zúrila, začala doba sucha a ľudia aj zvieratá umierali. Zeus sa pokúsil všetko napraviť a vyjednal, že Persefona bude polovicu roka tráviť so svojím manželom a polovicu roka s matkou. Keď teda na jar Persefona opúšťa podsvetie, všetko kvitne, ale keď sa na jeseň vracia, príroda opäť chradne.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!