Jarabina oskorušová: Aké má využitie a liečivé účinky?

Začuli ste náhodou pomenovanie oskoruše, ale neviete, s akou rastlinou si tento tajomný názov spojiť? Potom vedzte, že sa jedná o druh jarabiny, ktorý sa pestuje predovšetkým kvôli pevnému drevu a bohatej úrode chutného ovocia. Prezradíme, aké má jarabina oskorušová využitie, aké sú liečivé účinky jej plodov a ako tento strom vlastne spoznáte.

Čo je oskoruša?

Jarabina oskorušová (Sorbus domestica), je opadavý, listnatý ovocný strom, ktorý ako solitér dorastá zhruba do výšky 15 metrov. Ak sa však s touto drevinou stretnete v lese, môže byť veľkosť oskoruše až dvojnásobná. Čo sa týka jej pomenovanie, je známa tiež ako oskoruša domáca alebo nárečové oskoruša. Tento názov je všeslovanský a má nejasný pôvod.

História

Podľa historických prameňov bola oskoruša v starovekej Európe najznámejším druhom jarabiny. Prvýkrát sa o tejto drevine zmieňuje Theophrasti, ktorý detailne zaznamenal jej plody, listy aj spôsob pestovania. Ovocie sa pritom v antike využívalo spoločne s hruškami, dúl alebo mišpule, a to predovšetkým na výrobu vína a chutných muštov.

Pokiaľ ide o rozšírenie oskoruší v strednej Európe, tieto stromy spomína už nemecká kresťanská mystička, prírodovedkyňa, lekárka a spisovateľka Hildegarda z Bingenu, ktorá opísala liečivé účinky plodov a ich vplyv na trávenie. Na našom území sa prvý záznamy o oskoruši datujú do 10. až 11. storočia, kedy ľudia používali ovocie ako prísadu do kaší a omáčok. Komplexné popis tohto druhu jarabiny však nájdete až v tlačených herbároch o niekoľko storočí neskôr.

Existuje veľa názorov na to, ako sa oskoruša na slovenské územie v skutočnosti dostala. Niektorí ľudia tvrdia, že sem túto drevinu zaniesli starí Rimania, ktorých vojská ju vysádzala v dobytých krajoch ako obdobu hraničných kameňov. Iní potom majú za to, že sa u nás jarabina oskorušová začal pestovať v stredoveku spoločne s vínnou révou a ďalšie dokonca tvrdia, že pôvodne sa do našej republiky rozšíril z Balkánu v čase tureckých vojen.

Ako vyzerá oskoruša?

Teplomilný ovocný strom oskoruša je známy hlavne vďaka svojmu mohutnému vzrastu, chutným plodom a tvrdému drevu. Kým stromy rastúce mimo lesné porasty sú skôr menšie a majú pravidelnú guľovitou korunu s veľkým množstvom vodorovne alebo ľahko nahor rastúcich konárov, v lesoch bývajú oskoruše oveľa vyššie, viac pretiahnuté a ich koruna nebýva zďaleka tak široká.

Na našom území, kde sú oskoruše dnes skôr vzácnosťou, sa tieto stromy dožívajú zhruba 300 rokov, v južnej Európe potom dokonca aj 600 rokov. Kôra mladých stromov pritom býva hladká, ale po siedmom roku sa mení v šupinatú a u starších oskoruší je potom skôr brázditá. Drevo je pritom veľmi pevné a má veľmi peknú farbu aj kresbu.

Pokiaľ ide o listy jarabiny oskoruše, tie sú striedavé, dosahujú dĺžku 13 až 25 centimetrov a skladajú sa dohromady z 13 až 21 drobných lístkov. Ich tvar je podlhovasto eliptický alebo oválny, pričom horná časť lístka je jednoducho pílovitá a spodná naopak celokrajná. U mladých drevín bývajú listy ochlpené, ale s pribúdajúcim vekom toto ochlpenie postupne mizne.

Oskoruša má lysé a lepkavé púčiky, ktoré sa vyznačujú hnedou či hnedozelenou farbou. Vykvitá v máji až v júni, pričom kvetenstvom je chocholík bielej farby (vzácne aj ružový), ktorý potom mizne približne počas 14 dní. Na jeseň v čase zberu (v priebehu septembra a októbra) potom býva táto drevina obsypaná chutným ovocím, ktoré si našlo využitie v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve.

Plody oskoruše

Hoci sa to môže zdať nepredstaviteľné, ak sa oskorušiam dobre darí, jeden urastený strom môže pestovateľom ponúknuť úrodu až niekoľkých stoviek kilogramov chutných plodov. Malvice rastúce na oskoruši pritom môžu byť rôzne veľké a ich farba sa pohybuje v žltozelených až oranžovočervených odtieňoch. Na povrchu sa potom môžu objaviť tiež hrdzavé bodky, ale nejedná sa o žiadnu chorobu.

Svojim tvarom sa plody oskoruše podobajú buď malým jabĺčkam, alebo hruškám. Podľa toho potom pestovatelia rozlišujú formu jabĺčkonosnú (Sorbus domestica f. Pomifera), ktorá je guľovitá, a formu hruškotvarú (Sorbus domestica f. Pyriformis), ktorá môže mať buď hruškovitý, alebo dokonca aj vajcovitý tvar. V malvici zvyčajne nájdete tiež jedno alebo dve semienka, ktorá pripomínajú tie jablčné. Majú hnedú farbu, bývajú ploché a ich veľkosť dosahuje maximálne 7 milimetrov.

Prvých plodov sa pestovatelia väčšinou dočkajú až po 8 až 12 rokoch. V priemere raz za tri roky však oskoruše nerodia, pretože má striedavú plodnosť rovnako ako staršie odrody jabloní. Počas plodných rokov zo stromu zrelej malvice samy opadávajú v priebehu septembra alebo októbra. U dospelého stromu, ktorému sa na záhrade dobre darí, pritom úroda môže presiahnuť aj 500 kilogramov chutného ovocia.

Váha plodov sa u stromov v otvorenej krajine pohybuje v rozmedzí od 10 do 30 gramov, pričom priemerne dosahujú až do veľkosti 4 centimetrov. Ovocie lesných stromov potom býva o niečo menšie a jeho váha zvyčajne nepresahuje 15 gramov. Hoci sa na českom území oskorušiam nedarí zle, v južnej Európe môžu byť ich plody ešte o niečo väčšie. Ich priemer sa pohybuje okolo 5 centimetrov a váha je často vyššia ako 30 gramov.

Liečivé účinky oskoruša

Premýšľate, či majú oskoruše nejaké liečivé účinky a prečo sú plody danej jarabiny medzi ľuďmi tak cenené? Na prvý pohľad vás síce drobné malvice nemusí nijako zvlášť zaujať, ale v skutočnosti v sebe ukrývajú veľké množstvo zdraviu prospešných látok. Plody oskoruše obsahujú predovšetkým:

• vitamín A,
• vitamín C,
• minerály,
• trieslovinu (tanín),
• bielkoviny,
• cukry,
• pektíny,
• organické kyseliny.

Už od pradávna bolo toto ovocie obľúbené ako liek na rôzne žalúdočné a črevné ťažkosti. Kým sušené plody sa používajú ako statikum (teda úľava pri hnačkách), v surovom stave má skôr laxatívne účinky. Okrem toho potom ľudia pomocou plodov oskoruše bojovali aj proti horúčke alebo rôznym reumatickým ochorením. Sú však vhodné aj pre diabetikov a v spojení s bylinkami a medom zmierňujú prejavy chorôb z prechladnutia.

Aké má oskorušovej využitie?

Hoci zrelé plody oskoruše svojim vzhľadom lákajú na okamžitú konzumáciu, v skutočnosti sú kvôli vysokému obsahu trieslovín spočiatku trpké. Už tri dni po opadnutí však strácajú svoje typické žltozelené či oranžovočervené vyfarbenie a postupne hnednú (hniličkování). Potom sa do nich môžete s kľudom pustiť a hodia sa aj na sušenie, zamrazenie alebo na prípravu chutných receptov.

Plody oskoruše môžu byť základom pre skvelý kompót, používajú sa na výrobu marmelády a dajú sa z nich pripraviť tiež skvelá lekvár. Okrem toho sa však hodí aj do rôznych ovocných štiav, likérov, muštov a čajov. Ak sa ich potom rozhodnete usušiť a zomlieť, vznikne vám prášok, ktorý chuťovo pripomína treba škoricu. Ten sa v kuchyni určite nestratí, pretože sa jedná o netradičné korenia.

Aby toho nebolo málo, plody oskoruše sa v posledných rokoch najčastejšie využívajú pri výrobe vynikajúce pálenky, ktorá je známa ako oskorušovica. Vzhľadom k tomu, že rodiacich stromov je pomerne málo a príprava kvasu je v tomto prípade veľmi prácna, jedná sa o drahý a cenený destilát. V Českej republike sa vyrába len v malom množstve, a to hlavne na juhovýchodnej Morave.

Keďže je oskorušové drevo veľmi pevné (údajne najpevnejší v celej Európe) a navyše sa vyznačuje aj krásnou žltkastou alebo červenkastou farbou a výraznou kresbou, našlo si v minulosti využitie hlavne v stolárstva a rezbárstvo. Používalo sa predovšetkým pre výrobu hudobných nástrojov a biliárových tág alebo ako materiál určený na ozdobné vykladanie nábytku (intarzie).

Vďaka svojej pevnosti sa oskorušové drevo stalo tiež základom pre výrobu vínnych lisov a ďalších mechanických nástrojov. Hoci je daný materiál veľmi kvalitný, v dnešnej dobe sa už tak často nepoužíva, čo je dané hlavne tým, že sú oskoruše oveľa vzácnejšie, než tomu bolo v minulosti. Ich spracovaniu sa tak venuje len málo podnikov v celej Európe.