Hoci sa veľa hovorí o tom, že by striedanie času malo skončiť, pretože má negatívny vplyv na ľudský organizmus a v súčasnej dobe nie je potrebné ani z hľadiska energetickej úspory, ľudia sa stále neboli schopní dohovoriť na tom, ktorý čas zachovať. Preto sa opäť môžeme tešiť na posunutie času z letného na zimný. Prezradíme, kedy začína zimný čas 2023, prečo sa vlastne letný a zimný čas strieda a kedy by sa malo striedanie času skončiť.
Zmena zimného času 2023
Striedanie času zo zimného na letné a zase späť je síce neoddeliteľnou súčasťou našich životov, ale veľa ľudí stále nevie, kedy sa hodiny posúvajú späť a kedy naopak ich ručička poskočí o hodinu dopredu. Zmena času na zimný alebo na letný tak pre nich môže byť nepríjemným prekvapením, čo ich rozhodí na niekoľko nasledujúcich dní alebo dokonca týždňov. Preto je dobré vedieť, kedy posun času nastáva.
Kedy sa mení čas v roku 2023?
- začiatok letného času – v noci 26. marca,
- začiatok zimného času – v noci 29. októbra.
Letný čas v roku 2023 začína tradične počas poslednej marcovej nedele, kedy si ľudia posúvajú hodinky dopredu, teda z 2:00 na 3:00. To znamená, že sa v tento deň vyspí o hodinu menej. Zimný čas na rok 2023 sa potom vracia poslednú októbrovú nedeľu. V noci zo soboty na nedeľu je potom nutné preriadiť si čas z 3:00 na 2:00, čo je pre mnohých dobrá správa, pretože si o hodinu dlhšie pospíte.
Prechod na zimný čas v nasledujúcich rokoch:
- v roku 2023 – v noci 29. októbra,
- v roku 2024 – v noci 27. októbra,
- v roku 2025 – v noci 26. októbra,
- v roku 2026 – v noci 25. októbra.
Striedanie času
Premýšľate, aký je vlastne rozdiel medzi zimným a letným časom a aký čas je správny? Aby ste mohli pochopiť, ako zmena času funguje, v prvom rade je potrebné poznať správnu terminológiu. Štandardným časom je pre nás ten, ktorý platí v zimnom období, teda čas, ktorý ľudia bežne označujú ako zimný. Letný čas je potom variant, ktorý je o hodinu posunutý dopredu.
Zimným časom teda rozumieme štandardný stredoeurópsky čas (SEČ alebo CET), ktorý v súčasnej dobe platí zhruba od konca októbra do konca marca. Hoci sa používa v zimnom období a označuje sa ako zimný čas, v skutočnosti nie je sezónne posunutý. Zmenou na zimný čas sa teda myslí návrat k pôvodnému času, ktorý by sme mali označovať ako štandardný alebo bežný.
Ako letný čas alebo stredoeurópsky letný čas (SELČ alebo CEST) sa potom označuje posunutie času o hodinu dopredu, ktoré na našom území platí vždy od konca marca do konca októbra. V krajinách Európskej únie nastáva tento prechod súčasne, bez ohľadu na časové pásmo. Na letný čas však prechádzajú aj ďalšie štáty sveta.
Skutočný zimný čas, ktorý bol v zime sezónne posunutý, si ľudia na našom území mohli vyskúšať iba raz. Začal platiť 1. decembra 1946 a skončil 23. februára 1947. Hoci sa to možno zdá neskutočné, v tom čase bol rozdiel medzi zimným a letným časom dve hodiny, pričom v ich strede bol čas štandardný (dnes nazývaný ako zimný). Vzhľadom na to, že sa táto metóda neosvedčila, bol pravý zimný čas čoskoro zrušený a toto striedanie sa už neopakovalo.
Zmena času vo svete
Prechod na letný čas sa v súčasnej dobe týka predovšetkým krajín, ktoré patria do mierneho klimatického pásma. V tropických oblastiach sa totiž dĺžka letného dňa od toho zimného príliš nelíši, takže by striedanie času na týchto miestach nedávalo zmysel. Rovnako sa posúvanie času nevykonáva ani v polárnych oblastiach, kde noc môže trvať až pol roka.
K striedaniu času dochádza v mnohých krajinách sveta, ako sú napríklad Spojené štáty americké alebo Kanada. Aj na európskom území sa posúvanie času vykonáva vo veľkej väčšine štátov (okrem iného samozrejme prechádza na letný čas aj Slovenská republika), ale existujú aj výnimky. K tým patrí napríklad Island, Bielorusko, časť Grónska, časť nórskych ostrovov alebo Špicbergy.
Na rozdiel od Európskej únie, kde sú sezónne zmeny času pre všetky štáty rovnaké, môže mať striedanie časov v niektorých krajinách odlišnú podobu. Napríklad v USA letný čas začína o niečo skôr a končí ešte neskôr ako na európskom kontinente. Dôležité je tiež podotknúť, že zmena času samozrejme prebieha aj na južnej pologuli, ale tento proces je tu opačný (počas nášho leta tam totiž majú zimu).
Existujú potom aj miesta, kde sa čas neposúva o celú hodinu, ale iba o jej časť. Napríklad v Indii dnes platí Indian Standard Time, ktorý sa oproti štandardnému času líši o 5 hodín a 30 minút. O pol hodiny sa čas posúva aj v Afganistane, na území Iránu alebo v Severnej Kórei. Ešte zložitejšia je ale situácia v Austrálii, kde sa čas na rôznych miestach od západu smerom k východu líši.
Zmena času: história
Pokiaľ ide o to, ako bol historicky zavedený letný čas v SR aj zvyšku sveta, spočiatku bola hlavným dôvodom k tomuto kroku úspora elektrickej energie. Ľudia sa snažili čo najviac využiť denné svetlo a znížiť potrebu svietiť v domovoch umelo za drahé peniaze, čo im prechod na letný čas umožnil. Okrem toho striedanie času na niektorých miestach čiastočne vyvážilo dĺžku dňa a noci.
Prvýkrát sa hromadná zmena času uskutočnila v roku 1916, teda v priebehu prvej svetovej vojny, ktorá spôsobila, že výdavky za palivo boli zvýšené. Pre vtedajších obyvateľov sa tak jednalo o významnú energetickú úsporu. Hneď o dva roky neskôr však bol letný čas zrušený a opäť začal platiť až počas druhej svetovej vojny. V rokoch 1940-1942 bol navyše na našom území zavedený celoročne.
K opätovnému zrušeniu striedania času došlo v roku 1949. Iba so štandardným časom si potom ľudia museli vystačiť až do roku 1979, kedy bolo finálne ustanovené, že na území Slovenskej republiky bude vždy pol roka platiť čas zimný a pol roka čas letný. Roku 1996 sa ale naša krajina pripojila k zvyklostiam Európskej únie, posunula koniec letného času na poslednú októbrovú nedeľu (namiesto poslednej nedele v septembri), a odvtedy letný čas trvá 7 mesiacov, zatiaľ čo štandardný čas platí iba 5 mesiacov.
Je striedanie času ešte potrebné?
Štúdie ukazujú, že hoci mala v minulosti zmena času zmysel, v súčasnej dobe už toľko výhod neprináša. Podľa energetikov je totiž energetická úspora z dnešného pohľadu zanedbateľná, pretože osvetlenie predstavuje iba malú časť energetickej spotreby. Prechod na letný čas domácnostiam žiadne veľké peniaze neušetrí a vyšlo by skoro narovnako, keby celý rok platil iba jeden čas.
Aby toho nebolo málo, ozýva sa aj množstvo hlasov, ktoré tvrdia, že posúvanie času môže mať výrazný škodlivý vplyv na ľudské zdravie. Samotné prispôsobenie sa prirodzenému svetlu a obmedzené využitie svetla umelého síce môže byť priaznivé pre ľudskú psychiku aj biologický rytmus, proces striedania času sa ale v konečnom dôsledku prejavuje skôr negatívne.
Mnohí ľudia sa napríklad sťažujú na poruchy spánku (nespavosť a ďalšie problémy), ktoré s posunom času súvisia, a medzi bežné symptómy po prechode z letného na zimný čas alebo naopak patrí aj zvýšená únava či nevoľnosť. Okrem toho môže striedanie času spôsobiť aj problémy s psychickou a fyzickou výkonnosťou a podľa štatistík krátko po zmene času pribúda dopravných nehôd.
Kedy striedanie času skončí?
Vyššie spomenuté argumenty sa stali predmetom diskusie aj v Európskej únii, ktorá sa na základe ankety v dotknutých krajinách rozhodla, že striedanie času bude zrušené. Roku 2018 totiž 84 % zo 4,6 milióna opýtaných uviedlo, že ich zmena času obťažuje. Preto vznikol návrh Európskej komisie, ktorý požaduje, aby celoročne platil iba jeden čas.
Problém však nastal vo chvíli, keď sa ľudia mali dohodnúť, ktorý čas zachovať. Ani roku 2022 nepadol jednotný verdikt, či bude lepší čas letný, alebo naopak čas zimný (štandardný). Až doteraz neboli členské štáty schopné tento problém vyriešiť, a preto si striedanie času ešte nejakú chvíľu užijeme. Posledná zmena času by však mala prebehnúť v roku 2026.
Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!
Kedy prebehne zmena času na zimný?
Zatiaľ čo letný čas v roku 2023 začína poslednú marcovú nedeľu, teda v noci 26. marca, prechod na zimný čas prebehne poslednú nedeľu v októbri, konkrétne v noci 29. októbra. Ľudia si budú musieť hodiny preriadiť z 3:00 na 2:00, čo znamená, že si o hodinu dlhšie pospia. V roku 2024 potom bude prechod na zimný čas v noci 27. októbra, roku 2025 v noci 26. októbra, roku 2026 v noci 26. októbra a roku 2026 v noci 25. októbra.
Aký čas je správny?
Ako štandardný stredoeurópsky čas (SEČ alebo CET) sa dnes označuje čas, ktorému ľudia bežne hovoria zimný. V skutočnosti ale nie je nijako sezónne posunutý, takže zmenou času na zimný sa myslí návrat k času štandardnému. Letný čas, ktorý je známy aj ako stredoeurópsky letný čas (SELČ alebo CEST) je variant, ktorý je posunutý o hodinu dopredu. Momentálne u nás platí od konca marca do konca októbra.
Ako funguje zmena času vo svete?
Striedanie času sa v súčasnosti týka mnohých krajín, ktoré spadajú do mierneho klimatického pásma. Dochádza k nemu napríklad v Spojených štátoch amerických alebo v Kanade, ale aj na území Európskej únie, kde je zmena času pre všetky štáty rovnaká. Zatiaľ čo vo väčšine krajín sa čas posúva vždy o celú hodinu, na niektorých miestach to môže byť iba o jej časť. Príkladom je India alebo Austrália.
Kedy bude striedanie času zrušené?
V roku 2018 sa Európska únia na základe ankety medzi obyvateľmi uzniesla na tom, že striedanie času bude ukončené. Ľudia sa však neboli schopní dohodnúť na tom, či ponechať iba letný čas, alebo iba zimný čas. Konečný verdikt by však mal padnúť do roku 2026, kedy by mali byť prechody medzi zimným a letným časom zrušené.