SVÄTOJÁNSKA NOC 2023: Kedy je a aké sú zvyky a tradície?

Okrem letného slnovratu je letná noc neoddeliteľne spojená aj s koncom júna, ktorý má údajne magickú moc, a preto sa s ním spája množstvo zaujímavých tradícií a rituálov. Povieme vám, čo zahŕňajú zvyky svätojánskej noci, na čo sa zbierajú a používajú svätojánske prúty a čo znamenajú svätojánske ohne, ktoré sa v tomto období pravidelne zapaľujú.

Čo je svätojánska noc?

Svätojánska noc je v súčasnosti európsky ľudový sviatok, ktorý nadväzuje na predkresťanské oslavy letného slnovratu (ako napríklad slovanská Koupadla alebo anglosaská Lithia). Je to akási oslava príchodu leta, prírodných síl a, samozrejme, lásky a milostného života. Údajne ide aj o magickú noc, ktorá je opradená mnohými legendami.

Najdôležitejšiu úlohu v letnej noci zohráva voda, oheň a zeleň. K typickým prvkom tohto sviatku patria svätojánske ohne, ktoré symbolizujú slnko, ktoré je počas letného slnovratu na vrchole svojej sily, a teda aj svätojánsku noc. Okrem toho však ľudia odjakživa verili v magickú silu svätojánskych bylín a bol to aj čas milostných afér.

Kedy je svätojánska noc v roku 2023?

Svätojánska noc sa slávi v predvečer sviatku kresťanského svätca Jána Krstiteľa, ktorý podľa súčasného kalendára pripadá na 24. júna. Ide teda konkrétne o noc z 23. júna na 24. júna, ktorá v roku 2023 pripadá na piatok-sobotu. Podľa Jána Krstiteľa je pomenovaný aj tento ľudový sviatok.

Kto bol Ján Krstiteľ?

Sviatok svätého Jána Krstiteľa zaviedla kresťanská cirkev v 4. storočí nášho letopočtu, a to konkrétne na počesť narodenia tohto svätca, ktoré sa udialo šesť mesiacov pred narodením Ježiša Krista. Bol to prorok, ktorý sa stal kazateľom, aby pripravil ľudí na príchod Vykupiteľa. Prišlo k nemu mnoho ľudí, ktorí sa ním dali pokrstiť v rieke Jordán a Ježiš Kristus sa stal jedným z nich.

Hovorí sa, že kresťanská cirkev sa prostredníctvom osláv letného slnovratu snažila potlačiť divoké pohanské slávnosti, ktoré sa konali počas letného slnovratu. Preto sa konali rôzne omše a na niektorých miestach sa ľudia oddávali dramatickým inscenáciám zo života Jána Krstiteľa. To však sprevádzalo aj zapaľovanie letných ohňov na odohnanie čarodejníc a zlých duchov.

V minulosti bolo zvykom nosiť na svätojánsku noc zapálené pochodne, ktoré mali byť symbolom Jána Krstiteľa, ktorý bol horiacim a žiariacim svetlom, ktoré pripravilo cestu Ježišovi Kristovi. Na mnohých miestach sa však táto kresťanská tradícia silne spojila s oslavou letného slnovratu a ľudia začali počas svätojánskej noci vykonávať rôzne magické rituály.

Legendy svätojánskej noci

Podľa starých slovenských legiend ukrýva svätojánska noc mnoho tajomstiev. Je to vraj čas, keď sa mágia stáva silnejšou, a preto ľudia tento sviatok zasvätili vykonávaniu rôznych rituálov spojených s kultom ohňa, vody a zelene. Okrem toho sa v minulosti verilo, že reálny a nadprirodzený svet sú v tomto čase prepojené, a kolovali aj ďalšie povesti:

• zem sa otvára a odhaľuje svoje poklady,
• kvety a stromy majú magickú moc,
• v lese možno nájsť zlaté paprade,
• zo zeme prúdi silný prúd energie,
• otvára sa brána medzi svetmi a ožívajú nadprirodzené sily,
• objavujú sa poklady a ľudia môžu hovoriť s duchmi mŕtvych.

Svätojánska noc sa, samozrejme, objavuje aj v proroctvách, kde sa považuje za začiatok leta. Okolo letného slnovratu, ktorý zvyčajne pripadá na 20. alebo 21. júna, býva daždivé počasie, medzi ľuďmi niekedy označované ako jánske alebo svätojánske dažde. Po ňom však nasleduje relatívne suché obdobie nazývané Pavlovské leto.

Podľa starých povestí sa počas svätojánskej noci po lesoch, lúkach alebo blízkych močiaroch potulujú bludičky a lesné panny či lesné víly. Ak máte dobré srdce, môžete tieto bytosti pozorovať pri tanci a nemali by vám nijako ublížiť. Ak má však človek zlé úmysly, hrozí, že mu nadprirodzené bytosti spôsobia nejaké nepríjemnosti alebo ho dokonca zabijú.

Mladí muži by sa mali mať na pozore najmä pred lesnými ženami, ktoré lákajú hlbšie do lesa, utancujú ich k smrti a potom ich telá roztrhajú na kusy. Zaslúžene však budú potrestaní aj ľudia, ktorí sú závistliví a radi ubližujú iným. Okrem toho sa tradovalo aj to, že čarodejnice a ježibaby sa počas svätojánskej noci pozerali ľuďom do okien a vymieňali ľudské deti za svoje vlastné.

Tradície svätojánskej noci

Naši predkovia verili, že noc z 23. na 24. júna má magickú moc, a tak sa s týmto časom postupne začalo spájať množstvo zaujímavých tradícií. Kým niektoré sa zameriavajú najmä na milostný život, novú lásku alebo šťastné manželstvo, iné majú človeku zabezpečiť zdravie, šťastie a dostatok materiálnych vecí, po ktorých v živote túži.

K najobľúbenejším tradíciám vždy patrili svätojánske ohne, pričom dievčatá alebo staré mamy zbierali počas svätojánskej noci kytice z deviatich bylín. Ľudia sa potom vydávali hľadať svätojánske poklady, ktoré v tomto čase odkrýva zem, a hľadali zlatý kvet papradia. Okrem toho si deti zo svätojánskych byliniek pripravovali malé svätojánske záhony, za ktoré mohli byť odmenené.

Aby toho nebolo málo, ľudia si svätojánsku noc spájali aj s láskou a milovaním. V tomto období zamilované páry aj novomanželia mizli do lesov alebo na iné odľahlé miesta, aby hľadali poklady alebo povestné zlaté papradie. Často však išlo skôr o zámienku, ktorú ľudia využívali na to, aby boli spolu sami a oddávali sa tajným milostným hrám v prírode.

Počas svätojánskej noci sa na vernosť veľmi nehľadelo. Niektorí ľudia dokonca tvrdili, že v tomto období sa v oblasti lásky smú robiť veci, ktoré sú v inom období zakázané. Počas svätojánskej noci bola teda príroda plná milencov, a to nie vždy párov, ktoré boli zosobášené alebo v inom právnom vzťahu. Často išlo o romániky na jednu noc.

Svätojánske bylinky

Okrem toho sa počas svätojánskej noci oslavujú bylinky, ktoré vraj majú v tomto období najväčšiu liečivú a magickú silu. S ich pomocou sa vykonávali rôzne rituály, ktoré mali ľuďom poskytnúť to, po čom najviac túžili, ale používali sa aj na veštenie, ochranu či očistu. Okrem toho si ľudia týmito bylinami alebo vencami zdobili svoje príbytky v interiéri aj exteriéri.

Byliny sa tradične zbierali v predvečer svätojánskej noci, o polnoci alebo skoro ráno pred svitaním. Niektorí ľudia sa však na bylinky vydávali až vtedy, keď zvony odbíjali poludnie na deň svätého Jána Krstiteľa. Na túto udalosť sa tešili najmä babky koreninárov, ktoré potom bylinky používali ako liek na rôzne choroby (ľudí aj dobytka).

Okrem toho mladé dievčatá tiež často vyhľadávali stredajšie bylinky v snahe prilákať alebo si udržať lásku či zabezpečiť plodnosť. Vo všeobecnosti jedným z najdôležitejších prvkov svätojánskych slávností bola vždy svätojánska kytica, ktorá zvyčajne obsahovala deväť kvetov nazbieraných z deviatich lúk (prípadne sedem kvetov zo siedmich lúk).

Zloženie svätojánskej kytice sa mohlo na jednotlivých miestach (napríklad v rôznych regiónoch alebo oblastiach) líšiť. Preto neexistuje presný zoznam deviatich bylín, ktoré by bolo potrebné nazbierať. Výber je pomerne široký, ale zvyčajne sa v ňom objavuje ľubovník bodkovaný. Vo všeobecnosti to však mohla byť ktorákoľvek z nasledujúcich rastlín:

• Ľubovník bodkovaný – korenie alebo bylina svätého Jána,
• palina čiernooká – svätojánsky pás, bylina svätého Jána,
• palina – bylina svätého Jána,
• biela sedmokráska – kvet svätého Jána,
• chrpa poľná – modráčik alebo modráčik,
• komonica lekársky – svätojánska kadera,
• rozchodník prudký – svätojánska kapusta
• hvozdík kopernatý – slzy Panny Márie,
• sporýš lekársky – verbena,
• sedmokráska chudobná,
• rebríček obyčajný,
• chrpa lúčna,
• harmanček,
• materina dúška,
• ľubovník bodkovaný,
• ruta voňavá,
• džbánkovec obyčajný.

Slobodné dievčatá z týchto byliniek vyrábali vence, a aby kúzlo fungovalo, nesmeli pri trhaní rastlín hovoriť ani sa obzerať. Potom nechali vence z ružičkových bylín plávať po vode a sledovali, kde sa zastavia. Ak zostali zakliesnené pri brehu, dievča zostalo v chalúpke. Ak plával ďalej po vode, dievča sa malo v blízkej budúcnosti vydať za mládenca z miesta, kde veniec plával.

Na niektorých miestach sa však vence namiesto do vody hádzali do stromov, odkiaľ si ich potom zamilovaní mládenci odnášali. Na iných miestach sa vence používali na zabezpečenie dobrého vzťahu. Dievčatá preto hádzali vence cez oheň, a ak ich nápadník na druhej strane chytil, ich láska mala byť verná.

Svätojánska noc plná kúziel

Kúzla a mágia počas svätojánskej noci mali najmä očistný alebo milostný charakter. Ľudia používali rôzne rituály na privolanie lásky, šťastia, zdravia alebo dokonca hojnosti, pričom sa používali populárne výroky ako „Svätojánska noc má magickú moc“. Bylinky nazbierané počas svätojánskej noci mali chrániť pred chorobou, útokom alebo uhranutím.

Dievčatá napríklad verili, že kvety svätojánskej noci im pomôžu nájsť lásku alebo splnia ich najtajnejšie milostné želania. Preto sa zúčastňovali na mnohých magických rituáloch. Hovorilo sa, že ak slobodné dievča o polnoci natrhá deväť svätojánskych bylín, potom ich zvinie do venca a položí si ho pod vankúš, uvidí vo sne mládenca, za ktorého sa jedného dňa vydá.

Ak sa dievčaťu navyše podarilo zašiť poludňajšie bylinky do vankúša svojho milého, mágia mala zabezpečiť, že sa čoskoro dočká svadby. Ale ani nevesty si nemohli dovoliť svätojánske bylinky, a tak zašívali čarovné kvety do goliera ženíchovej košele. Takýmto spôsobom sa snažili zabezpečiť, aby ich manželstvo bolo šťastné a aby sa páru narodili deti.

Svätojánske jasličky

Ďalšou obľúbenou tradíciou dodržiavanou počas svätojánskej noci bola príprava svätojánskych jasličiek. Postarali sa o to deti, ktoré natrhali bylinky a potom nimi vystlali malú posteľ, napríklad v škatuli. Umiestňovali do nej sošku Jána Krstiteľa alebo sväté obrázky. Postieľka sa potom umiestnila pod stôl, kde rodina obedovala. Ráno, ak boli deti dobré a pomodlili sa, našli v postieľke drobné mince alebo sladkosti ako poďakovanie za noc, ktorú svätý Ján prespal v pripravenej posteli.

Svätojánske ohne

Svätojánska noc bola odjakživa neoddeliteľne spojená so svätojánskymi ohňami. Mali symbolizovať slnko, ktoré je v čase letného slnovratu na vrchole, dosahuje najvyšší bod na oblohe a má významný vplyv na kvalitu úrody. Ľudia si dobre uvedomovali, že po letnom slnovrate sa dni nepredlžujú a že sila slnka postupne začína slabnúť.

V našej oblasti sa počas svätojánskej noci odjakživa pálili ohne na svahoch kopcov, korunované májkou alebo ozdobeným smrekom (jankom), prípadne stromom ako základom s kvetinovými vencami umiestnenými na najvyšších konároch. Tieto slávnosti boli spojené aj s hostinami, tancom a športovými aktivitami, ale vykonávali sa aj rôzne rituály.

Ľudia (najmä mladí muži) napríklad skákali cez oheň, aby získali silu, zdravie a dlhý život, a niekedy tiež hádzali rozžeravené polená. Okrem toho sa v ohňoch zapaľovali metly, ktorými sa potom krúžilo, a na niektorých miestach Európy sa z kopcov dokonca spúšťali horiace kolesá alebo sudy, ktoré mali symbolizovať putovanie slnka po oblohe.

Niekedy cez plamene skákali aj snúbenci, ktorí si takýmto spôsobom overovali, či ich budúce manželstvo bude šťastné. Ak sa im počas skoku rozpojili ruky, bolo to zlé znamenie. Dievčatá potom cez oheň hádzali vence zo svätojánskych kvetov, a ak ich vyvolený chytil, ich vzťah mal byť verný a pevný.

Svätojánsky poklad

Ako sme už spomenuli, ľudia sa často vydávali na svätojánsku noc hľadať poklady, ktoré v tomto čase odkryla zem a ponúkla ich zaslúžilým osobám. Jednotlivci aj páry hľadali najmä zlatý kvet papradia, ktorý pomáhal otvoriť skalu alebo zem a odhaliť skrytý poklad. Svätojánska noc bola jedinou nocou v roku, keď papradie kvitne.

Ak sa však človek rozhodol hľadať zlaté papradie, musel dodržiavať mnohé pravidlá, takže aj keď svätojánska noc ponúkala poklady, určite to nebola ľahká úloha pre každého. Človek napríklad nesmel prehovoriť, nesmel sa zľaknúť hromu či blesku a hlavne sa nesmel nechať zlákať čarodejnicami, ježibabami či inými démonmi, ktorých mohol na ceste za pokladom stretnúť.

Hovorí sa, že čarovné papradie rozkvitne o polnoci na svätojánsku noc. Kto chcel získať zlatý kvet, musel pod papradie rozprestrieť bielu látku, ktorá potom zachytila padajúci kvet. Samozrejme, to sa mohlo stať len vyvolenej osobe, ktorá potom mohla objaviť poklad, ale zároveň nosením kvetu získala schopnosť rozumieť reči zvierat, vtákov a stromov alebo sa stať neviditeľnou.

Keď však niekto pomocou zlatého papradia poklad skutočne našiel, smel si vraj vziať len toľko, koľko sám odniesol. Ak by sa pokúsil vziať si viac alebo sa vrátiť po viac pokladu, bol by za svoju chamtivosť prísne potrestaný a nikdy by sa nevrátil domov. Tradovalo sa však aj to, že v noci svätojánskej môže semienko papradia priniesť lásku a kvet papradia zabezpečí človeku celoživotné šťastie.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!