Premýšľali ste niekedy o tom, prečo majú niektoré dni pred Veľkou nocou špeciálne názvy a odkiaľ sa vlastne vzali termíny Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota? A prečo nemajú pomenovanie tiež ostatné dni, ktoré predchádzajú oslavám jari? Alebo snáď majú? V našom článku vám priblížime, čo je to pašiový týždeň, odkiaľ sa toto zvláštne pomenovanie vzalo a aké tradície sa s jednotlivými dňami spája.
Čo je to pašiový týždeň?
Ako pašiový týždeň alebo tiež Svätý týždeň sa označuje veľmi významné obdobie kresťanského liturgického roka, kedy si väčšina kresťanov pripomína posledný týždeň pozemského života Spasiteľa Ježiša Krista, jeho smrť na kríži, ale aj jeho zmŕtvychvstanie. Pre veriacich sa jedná o dôležitú pripomienku toho, že jeden z členov svätej Trojice na seba vzal všetky hriechy sveta.
Svätý týždeň začína Kvetnou nedeľou a končí na Boží hod veľkonočný, ktorý sa označuje aj ako slávnosť Zmŕtvychvstania Pána alebo Vzkriesenie Krista. Okrem kresťanskej symboliky sa však s oslavami Veľkej noci samozrejme spájajú tiež rôzne pohanské zvyky a tradície. Práve preto sa medzi dňami veľkonočných osláv počíta tiež Veľkonočný pondelok, ktorému niekedy ľudia hovoria Červený pondelok.
Odkiaľ pochádza názov pašiový týždeň?
Za svoje pomenovanie vďačí toto obdobie pašiám, čo je tradičné biblické rozprávanie zaznamenané apoštolmi, ktoré vypovedá o živote a utrpenia Ježiša Krista. Najpodrobnejšie pritom líči práve udalosti Svätého týždňa, teda posledné dni Kristovho života. Niekedy sa potom používa aj označenie tichý týždeň, čo odkazuje k tomu, že kostolné zvony utíchajú a kresťania sa v túto dobu halia do smútku.
Pašiový týždeň: zvyky a tradície
Názov jednotlivých dní, ktoré sú súčasťou pašiového týždňa, zvyčajne odkazuje na udalosti, ktoré podľa kresťanských tradícií v danú dobu prebehli a viedli k ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Okrem toho však súvisí aj so zvykmi, ktoré sa v tieto dni už od nepamäti dodržiavajú. Najdôležitejšou časťou Svätého týždňa je pritom Veľkonočné triduum, teda trojdňové obdobie začínajúce večer na Zelený štvrtok a končiace v nedeľu na Boží hod veľkonočný.
Kvetná nedeľa: zvyky a tradície
Prvým dôležitým dňom celého pašiového týždňa je Kvetná nedeľa, ktorej pomenovanie je založené na kvitnúcich bahniatok, ktorými sa v tento deň pravidelne zdobia kostoly a chrámy. Tým si kresťania pripomínajú slávny príchod Ježiša Krista do Jeruzalema na somárovi, keď mu ľudia prestierali cestu svojimi rúchami a vítali ho palmovými ratolesťami či olivovými vetvičkami.
Kvetná nedeľa predstavuje šiestu (a zároveň aj poslednú) pôstnu nedeľu. Niekedy sa označuje aj ako palmar či nedeľa pašiová, čo vychádza z latinského označenia De Passione Domini (umučenia Pána). Veriaci si v tento deň prostredníctvom sprievodu s ratolesťami pripomínajú Kristov príchod do Jeruzalema a pri bohoslužbách sa tradične predčíta tiež správa o jeho smrti označovaná ako pašie.
Keďže v našich končinách žiadne palmy nerastú, došlo k zámene palmových ratolestí za bahniatka, teda vetvičky vŕby s čiastočne rozvinutými púčiky. Tie kňaz počas bohoslužby posvätí a veriaci si ich potom doma zastrkávajú za sväté obrázky, alebo ich v poliach hádžu do siatiny, aby bola priaznivá doba. Liturgickou farbou pre Kvetnú nedeľu je červená, čo pripomína krv Kristovu, a preto sa niekedy bahniatka zväzujú červenými stuhami.
Hoci je Kvetná nedeľa skôr kresťanským sviatkom, na tento deň pripadá i mnoho svetských zvykov a tradícií. Ľudia napríklad veria, že by sa nemalo nič piecť, pretože by sa potom zapiekli aj kvety na stromoch alebo lúkach a nebola by žiadna úroda. Domy by sa na Kvetnú nedeľu mali údajne vymetať zelenými ratolesťami, čo vyženie všetky neresti, a človek by si mal obliecť nové šaty. Pravdepodobne to je dôvodom povier, že si na Veľkú noc musíte kúpiť niečo nové na seba, „aby vás baránok nepokakal“.
Modrý pondelok (Žlté pondelok): zvyky a tradície
Z pohľadu kresťanstva nie sú s týmto dňom spojené žiadne zvláštne udalosti, a nie je preto tak významný ako tie, ktoré budú nasledovať. Počas posledného fašiangového pondelku, ktorý nasledovalo bezprostredne po oslavách Kvetnej nedele, sa tradične zdobili kostoly modrými látkami. Tiež sa mohla dostaviť pondelková kocovina a jednalo sa tak skôr o voľnejší deň. Názov Modrý pondelok potom údajne pochádza z nemčiny, kde je slovo blau (modrý) tiež slangovým označením pre opitého človeka.
Šedivý utorok: zvyky a tradície
Hoci ani Šedivý utorok nie je pre kresťanov príliš významný, jedná sa o deň, kedy gazdinky tradične vymetali pavučiny a upratovali celé obydlia. Kým v kostoloch bol väčšinou pokoj, doma sa skôr umývali okná, čistili sa podlahy a niektorí ľudia dokonca bielili steny. Vzhľadom k tomu, že tento deň vždy býval spojený s dôkladným upratovaním domácnosti, názov Šedivý (sivý) utorok pravdepodobne odkazoval na prach a pavučiny, ktorých sa ľudia zbavovali.
Pokiaľ ide o tradície východnej cirkvi, tu si ľudia pripomínajú prekliatie neplodného figovníka, ktorý symbolizuje židovský národ. Tento neplodný strom sa skôr pýšil bohatým lístím, ale Kristus ho údajne nechal uschnúť, aby svojim učeníkom ukázal, aká neodvratná je skaza Izraela. Stromu preto prisúdil ľudské vlastnosti a prirovnal ho k vykladačom Božej pravdy, pretože Židia uznávali Boha a tým sa líšili od všetkých ostatných národov.
Vzhľadom na to, že Pán Židom prejavoval svoju priazeň, začali si myslieť, že sú spravodlivejší než všetci ostatní. Láska k svetu a túžba po bohatstve ich pokazila, chválili sa svojím poznaním, ale pritom vôbec netušili, aké sú skutočné Božie požiadavky. Boli pokryteckí a rovnako ako figovník vystavovali na obdiv svoje na prvý pohľad bohaté vetvy, na ktorých však nebolo nič viac než len lístie. To znamená, že hoci sa vychvaľovali svojím veľkolepým chrámom a posvätnými oltármi, chýbala im pokora, láska a dobrota.
Ježiš prišiel k figovníku hladný a dúfal, že sa tu nasýti, rovnako ako prišiel do Izraela, kde chcel nájsť ovocie spravodlivosti. Požehnal Židom svojimi darmi, aby mohli niesť plody pre dobro sveta, dal im všetky prednosti a veril, že sa u nich za to stretne s obetavosťou, milosrdenstvom a horlivosťou pre Hospodina. Ich pýcha a nadutosť však udusila lásku k Bohu i ľuďom, odmietali slúžiť druhým a to spôsobilo, že na seba privolali skazu. Na príklade prekliateho figovníka potom mohli vidieť svoj hriech i trest, ktorý mal nasledovať.
Škaredá streda: zvyky a tradície
Premýšľate, prečo majú ostatné dni veľkonočného týždňa rôzne zaujímavé názvy, ktoré poväčšine vyjadrujú nejakú farbu, a jedine streda dostala takto nelichotivé pomenovanie? Dôvod je prostý. V tento deň mal podľa biblického rozprávania Judáš Iškariotský zradiť Ježiša Krista, ktorý bol následne uväznený, odsúdený a zomrel na kríži.
Práve kvôli tomu, že Judášovo žalovanie na Ježiša ľudia považujú za zlý čin, dnes nesie streda označenie Škaredá. Hovorí sa, že by sa nikto počas tohto dňa nemal mračiť, lebo mu to zostane po celý rok. Okrem toho sa pečú judáše, ktoré majú svojím tvarom pripomínať Judášov pokrútený charakter alebo povraz, na ktorom sa obesil, keď Ježiša predal za tridsať strieborných. Jedia sa však až vo štvrtok.
Aby toho nebolo málo, ľudia niekedy Škaredú stredu prezývajú tiež Sazometná streda, keďže sa touto dobou v minulosti vymetali všetky komíny. Vonku sa totiž už oteplilo natoľko, aby bolo možné komíny vyčistiť od sadzí, a ľudia tiež verili, že spolu so sadzami vymetajú z domu zlé sily, ktoré by im mohli uškodiť. Do kostola sa potom nosili polienka, ktoré sa nechávala opáliť, a následne sa z nich vyrábali krížiky, ktoré by spoločne s posvätenými bahniatkami mali chrániť úrodu pred krupobitím.
Zelený štvrtok: zvyky a tradície
Pôvodne sa malo jednať o Plačlivý štvrtok, pretože bol Ježiš Oplakávaný. Ľuďom sa ale podarilo skomoliť nemecký názov Greindonnerstag na Gründonnerstag a stal sa z neho tak štvrtok Zelený. V tento deň sa pri liturgii naposledy rozoznievajú kostolné zvony, načo utíchnu až do Veľkonočnej vigílie a nahradia ich rapkáče a klapačky. Hovorí sa totiž, že zvony „odlietajú do Ríma“ pre požehnanie od pápeža.
Podľa veľkonočných zvykov by na Zelený štvrtok ľudia mali jesť len zelenú stravu, aby boli po celý nasledujúci rok zdraví. Ideálnou voľbou je tak kapusta, špenát alebo napríklad šalát zo žihľavy a púpav. Ďalšia povera hovorí, že sa má dodržiavať prísny pôst a ľudia majú jesť iba zeleninu.
Kresťania si v tento deň pripomínajú poslednú večeru Pána a modlitbu v Getsemanskej záhrade. Zelený štvrtok však pre mnohých predstavuje tiež deň odpustenia. Rodiny sa preto skôr modlili a ľudia sa umývali rannou rosou, ktorá mala údajne zabrániť vzniku rôznych ochorení. Už za úsvitu potom jedli veľkonočné judáše pomazané medom.
Veľký piatok: zvyky a tradície
Veľký piatok je pre kresťanov dňom ukrižovania Ježiša Krista. Veriaci preto dodržiavajú pokoj a prísny pôst, pričom ani v piatok nie sú počuť žiadne zvony. Namiesto toho sa dajú započuť rapkáče a klapačky, ktorých zvuk má údajne z domu vyháňať všetko zlé. Tradíciu „klapotania“ dnes dodržiavajú predovšetkým ľudia na Orave a Liptove, ktorí chodia od domu k domu a oznamujú poludnie, ale aj ranné a večerné kľakania.
V katolíckych rodinách sa ľudia na Veľký piatok modlia pri kríži a konajú sa aj Veľké obrady, kde sa opätovne čítajú pašie. Počas tohto dňa by sa nemalo nikdy prať. Podľa povery by totiž také prádlo bolo namočené do Kristovej krvi. Pokiaľ ide o ľudové zvyky, nemali by ste nikomu nič darovať, predávať ani si nič požičiavať, pretože akákoľvek požičaná vec by potom bola očarená.
Veľký piatok je tradične opradený tiež celou radou povier, keďže sa údajne jedná o deň veľkej mágie a nadprirodzených síl. Údajne sa otvárajú hory a krajiny ukazuje skryté cennosti, takže je to ideálny čas pre všetkých, ktorí chcú nájsť poklad. Nesmie sa však žiadnym spôsobom hýbať so zemou, takže zabudnite na oranie, rytie alebo napríklad okopávanie záhradky.
Biela sobota: zvyky a tradície
Pre kresťanov predstavuje Biela sobota deň ticha, kedy Ježišovo telo ležalo v hrobe. Nekonajú sa preto žiadne bohoslužby, ale do kostola sa ľudia chodia modliť a prebiehajú prípravy na Boží hod veľkonočný. V podvečer sa potom zároveň vracajú zvony z Ríma, aby sa kostoly mohli v nedeľu znovu rozoznieť a zvestovali správu o Kristovom vzkriesení.
Vo východnej cirkvi veriaci slávia pomazanie Kristovho tela, uloženie do hrobu a zostup do ríše mŕtvych. Liturgicky potom Biela sobota končí západom slnka, pričom v noci potom prebieha Veľkonočná vigília. Jedná sa o slávnostnú bohoslužbu, kedy sa svätí oheň, od ktorého sa následne rozsvietia veľkonočnej sviece (paškál). Ľudia si od neho postupne zapaľujú aj vlastné sviečky, čo symbolizuje, že Kristovo svetlo premohlo temnotu hriechu a smrti. Začína sa tak oslavovať Ježišovo zmŕtvychvstanie.
Na Bielu sobotu tiež končí pôstne obdobie, takže sa tento deň väčšinou nesie v znamení hudby a radosti z ďalších potešení, ktoré bola v predchádzajúcich týždňoch zakázané. Medzi obľúbené ľudové tradície patrí farbenie vajíčok, ktoré sú symbolom nového života, pletenie korbáčov alebo napríklad pečenie mazancov a baránkov.
Okrem toho sa obydlia vymetali novou metlou, aby po celý budúci rok zostali pekne čisté. Ľudia by mali tiež obísť sád, zvoniť a pritom triasť ovocnými stromčekmi, aby si zaistili dobrú úrodu, a popolom z posväteného ohňa posypať lúku. Ak sa potom človek umyje v pramenitej vode, údajne bude po celý rok zdravý.
A prečo vlastne tento deň dostal názov Biela sobota? Ľudia tak pravdepodobne odkazovali na biele rúcha novokrstencov, ktorí sa celý deň intenzívne pripravovali na krst, ktorý následne prebehol počas Veľkonočnej vigílie. Niektorí ľudia potom tvrdia, že názov môže súvisieť aj s bielením pomocou vápna, ktoré sa vykonávalo po veľkom upratovaní domácnosti.
Veľkonočná nedeľa: zvyky a tradície
Boží hod veľkonočný predstavuje najväčšiu slávnosť kresťanského sveta. Veriaci v tento deň oslavujú Kristovo vzkriesenie, víťazstvo nad smrťou, nanebovstúpenie a vykúpenie ľudských hriechov. Samotný názov Veľká noc pritom vychádza z označenia „veľká noc“, ktoré sa užívalo pre noc zo soboty na nedeľu, kedy sa organizovala Veľkonočná vigília. Tými vždy začína oslava Zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Na Boží hod veľkonočný sa v kostole svätia veľkonočné pokrmy a každá návšteva, ktorá do domu v tento deň zavíta, by potom mala dostať kúsok tohto posväteného jedla. Do kostola ľudia vždy chodili v novom, sviatočnom oblečení, aby privítali nový život. Veľkonočná nedeľa je totiž dňom radosti z toho, že Ježiš všetkých oslobodil a že život smrťou nekončí.
Aby toho nebolo málo, Boží hod veľkonočný je tiež prvým dňom, kedy sa hoduje po štyridsiatich dňoch pôstu. Práve preto ľudia do kostola skôr nosili tiež košíky s masovými pokrmami (napríklad klobásy či jaternice), ktoré po skončení pôstu opäť mohli jesť. Okrem toho sa tiež farbili vajíčka a v niektorých krajoch sa usporadúvali veľkonočné jazdy na koňoch, ktoré mali požehnať poliam.
Veľkonočný pondelok: zvyky a tradície
Posledným (a pre mnohých najobľúbenejším) dňom, ktorý ľudia v súvislosti s veľkonočným obdobím oslavujú, je Veľkonočný pondelok niekedy tiež označované ako Červený pondelok. Z hľadiska kresťanskej liturgie nie je tento deň už ničím výnimočný, spája sa však s celým radom pohanských zvykov a tradícií. Ide tiež o deň pracovného voľna, čo je prisudzované tomu, že po bujarých oslavách na Veľkonočnú nedeľu ľudia potrebovali trochu pokoja.
Červený pondelok je dňom korbáče a koledovanie. Vyšľahanie vŕbovým prútikom má dievčatám zaistiť mladosti, sviežosť a plodnosť. Rozdávajú sa vajíčka, ktoré symbolizujú nový život, pečie sa tučné a sladké pečivo, ktoré má zabezpečiť budúcu hojnosť, a nešetrí sa ani alkoholom. Každý kraj potom má celý rad vlastných tradícií, ktoré tu ľudia dodnes praktizujú.
Čo je pašiový týždeň?
Ide o významné obdobie kresťanského liturgického roka, kedy si veriaci pripomínajú posledný týždeň pozemského života Spasiteľa Ježiša Krista, jeho smrť na kríži a následné zmŕtvychvstanie. Pašiový týždeň, ktorý sa niekedy označuje aj ako Svätý týždeň, začína Kvetnou nedeľou a končí na Boží hod veľkonočný, ktorý je pre kresťanov najväčším sviatkom.
Prečo dostalo veľkonočné obdobie názov pašiový týždeň?
Svoje pomenovanie získal pašiový týždeň podľa pašií, čo je označenie pre tradičné biblické rozprávanie, v ktorom apoštoli zachytili život a utrpenie Ježiša Krista. Pašie podrobne líčia udalosti pašiového týždňa a mapujú posledné dni Kristovho života. Okrem toho sa však užíva tiež označenie tichý týždeň, ktoré odkazuje na skutočnosť, že kostolné zvony utíchajú a veriaci sa halia do smútku.
Čo je Veľkonočné triduum?
Ako Veľkonočný triduum či veľkonočné trojdnie sa označuje vrchol kresťanského liturgického roka. Začiatok pripadá na večerné hodiny Zeleného štvrtku, nasleduje Veľký piatok a Biela sobota, potom prebieha Veľkonočná vigília a koniec prichádza na slávnosť Zmŕtvychvstania Pána, teda na Boží hod veľkonočný. V tejto dobe si kresťania pripomínajú uväznenie, umučenie, pochovanie a vzkriesenie Spasiteľa Ježiša Krista.
Aké sú zvyky a tradície Veľkonočná nedeľa?
Boží hod veľkonočný predstavuje najväčšiu slávnosť celého kresťanského sveta. V tento deň si totiž veriaci pripomínajú Kristovo vzkriesenie, víťazstvo nad smrťou a nanebovstúpenie. Do kostola, kde sa svätia veľkonočné pokrmy, preto ľudia chodia v novom, sviatočnom oblečení, aby privítali nový život. Tiež sa jedná o prvý deň, kedy ľudia mohli podľa tradície konečne hodovať po štyridsať dňovom pôste. Ďalej sa farbili vajíčka a organizovali sa veľkonočné jazdy na koňoch.