DOŽINKY 2023: Prečo sa oslavujú a aké sú tradície?

Keďže v minulosti nebolo pre ľudí ľahké nájsť si obživu, boli nesmierne vďační za každú úspešnú úrodu. Preto sa konali dožinkové slávnosti, ktoré boli slávnostným ukončením žatvy a zároveň symbolizovali poďakovanie za úrodu. V nasledujúcich riadkoch vám prezradíme, kde tento sviatok vznikol, prečo bol taký obľúbený a aké slovenské zvyky a tradície sa s touto udalosťou zvyčajne spájali.

Čo sú dožinky?

Dožinky, obžínky alebo dožatá sa vzťahujú na slávnostné ukončenie žatvy a poďakovanie za vypestovanú úrodu. V minulosti táto ľudová slávnosť predstavovala vyvrcholenie poľnohospodárskeho roka, ktorým ľudia ukončili celoročnú ťažkú prácu na poliach. Zároveň sa tešili, že úroda bola úspešne zozbieraná a uskladnená, čím si zabezpečili živobytie na celý nasledujúci rok.

Dožinky sú, samozrejme, podobné iným oslavám ukončenia žatvy, ako sú vinobranie, Dočesná (slávnosť zberu chmeľu), Konopnická (slávnosť zberu konope) alebo Dokopná (slávnosť zberu zemiakov). Vždy boli spojené s rôznymi slávnosťami, keď sa rodina radovala na úkor poľnohospodára.

Mnohé národy v minulosti považovali dožinky nielen za čas radosti, ale aj za začiatok nového roka, keďže toto obdobie sa spájalo s hojnosťou potravín. Táto tradícia sa čiastočne zachováva dodnes, keďže poľnohospodári začínajú začiatkom októbra (po dožinkových slávnostiach) siať oziminy, čo znamená, že sa začala nová poľnohospodárska sezóna.

Ako vyzerala žatva v minulosti?

Pred príchodom mechanizácie, ktorá tento proces výrazne uľahčila, sa na žatve vždy zúčastňovala celá dedina, takže na poliach popri mužoch pracovali aj ženy a deti. Bolo prakticky nemysliteľné, aby sa niekto tejto povinnosti vyhol. Každý človek mal pri žatve dôležitú funkciu, či už to bol prvý kosec, ktorý viedol zástup žatcov, kosec alebo šafár, ktorý celý proces koordinoval.

Keď bolo obilie pokosené a prevezené z polí do stodôl, muselo sa vymlátiť a potom uskladniť na určenom mieste, aby bolo pripravené na ďalšie použitie. Všetky tieto úlohy boli, samozrejme, veľmi namáhavé, a preto si ľudia navzájom pomáhali rôznymi spôsobmi, napríklad spievaním piesní s tematikou žatvy, ktoré sa zachovali dodnes.

To, či bude úroda úspešná, vždy záviselo od počasia. Preto bolo dôležité správne načasovať zber úrody, čo platí dodnes. Hoci ľudia v minulosti nemali nad týmto faktorom kontrolu, pozorne sledovali meteorologické javy a v prípade potreby sa snažili zabrániť katastrofám trúbením na trúby a zvonením na zvony proti mrakom.

Prečo sa oslavujú dožinky?

Žatva bývala významnou udalosťou roka, najmä v miestach, kde hlavným zdrojom obživy bolo pestované obilie. Keď sa všetko pozbieralo a uskladnilo, čím sa zabezpečili potraviny na nasledujúce mesiace, bolo samozrejme potrebné túto udalosť osláviť. Sviatok úrody bol teda akousi odmenou za všetku prácu a poďakovaním za úrodu.

Na slovenskom vidieku sa slávili dožinky od nepamäti, pričom pôvodné rituály siahajú až do pohanských čias. Ich pôvod sa často spája s predkresťanskými sviatkami vďaky za úrodu a obetami pohanským bohom. O predkresťanských oslavách dožinkových slávností existujú dokonca písomné záznamy (najmä z prostredia Polabských Slovanov), ktoré pochádzajú z 12. storočia.

Dožinkové slávnosti boli pôvodne záležitosťou jednej rodiny, jedného statku, jedného panstva alebo jedného panstva. V priebehu 19. storočia sa však začali sláviť obecné dožinkové slávnosti, ktoré sprevádzali ľudové zábavy, tance, divadlá a iné aktivity. V tom čase sa dožinky konali prakticky na celom území našej krajiny a vďaka fascinácii šľachty vidiekom sa dožinky sedliakov organizovali aj v rámci korunovácií niektorých českých kráľov.

Napriek ich veľkej obľube medzi ľudom sa však v priebehu rokov z menších poľnohospodárskych podnikov začali postupne vytrácať osobitné tradície spojené s dožinkovými slávnosťami a organizovali sa rôzne spoločenské oslavy, ktoré boli priamo inscenované (t. j. mali konkrétny program). Táto zmena však samozrejme súvisela aj s príchodom poľnohospodárskych družstiev, kombajnov a iných strojov.

Začiatkom 20. storočia organizovala oslavy najmä agrárna strana, pričom podujatia mali okresný, krajský alebo dokonca celoštátny rozsah. Ich súčasťou boli najmä tanečné zábavy alebo roľnícke sprievody. Dožinky sa potom stali skôr spoločenskou udalosťou, pričom pôvodná koncepcia dožiniek zanikla.

Hoci je dnes iná doba a potravín je v našich supermarketoch po celý rok dostatok, ľudia na oslavy dožiniek nezabudli. V posledných desaťročiach sa preto vrátili niektoré rituály a obrady z minulosti, ako napríklad dožinkové sprievody, pletenie vencov alebo alegorické sprievody zdobené stuhami a kukuričnými klasmi. Konajú sa aj tanečné zábavy, rôzne súťaže a detské hry.

Ako osláviť dožinky?

V pohanských časoch počas dožiniek nechýbali veštice, ktoré predpovedali, aká bohatá bude úroda v nasledujúcom roku. Zároveň v predkresťanských časoch to bola zvyčajne príležitosť, keď si ľudia mohli dopriať veľké množstvo jedla alebo alkoholu, takže dožinky boli časom bezuzdného obžerstva a opilstva. Rituály a tradície spojené s dožinkovými slávnosťami sa však mohli v jednotlivých regiónoch líšiť.

Posledný snop obilia

Oslavy úrody sa zvyčajne začínali odobratím posledného snopu z celej úrody. Preto bolo vo všeobecnosti zvykom ponechať v posledný deň žatvy len toľko obilia, koľko sa zmestilo na rebrík, ktorý sa potom vyzdobil stuhami, kvetmi alebo kyticami obilia. Dievčatá potom zviazali posledné obilie do snopu klasmi hore a slávnostne ho vyzdobili farebnými kvetmi alebo ho dokonca obliekli.

Tento snop sa v slovenskom prostredí zvyčajne označoval ako baba, stará alebo nevesta (niekedy aj dedo alebo žobrák), pretože mal často podobu ženskej postavy alebo ho ľudia jednoducho obliekli do ženských alebo mužských šiat. Stal sa potom zdrojom veselosti, všetci s ním tancovali a nakoniec ho slávnostne odviezli na poslednom žobráku do dediny, aby ho odovzdali hospodárovi alebo náčelníkovi.

Po žatve sa posledný snop obilia nechával v hospodárstve do ďalšej žatvy alebo sa mlátil ako posledný. V stodole mal čestné miesto, pretože mal zaručiť bohatú úrodu v nasledujúcom roku, a niekde sa okolo neho dokonca tancovalo alebo sa s ním tancovalo. Okrem toho sa obilie nechávalo aj na poli, zviazané do ihly s kláskom klasov na vrchu. Ľudia tento výtvor nazývali stodola alebo sibilia.

Dožinkový veniec

Prípravy na dožinky sa však začali už niekoľko dní vopred. Vtedy dievčatá plietli špeciálny dožinkový veniec z obilných klasov, do ktorého pridávali aj lúčne kvety (napríklad červené maky alebo modré chrpy), ako aj makovice a jarabiny. Na niektorých miestach sa tieto vence zdobili aj stužkami, slamenými ozdobami a rôznymi sladkosťami alebo koláčmi.

Základným typom venca bolo takzvané dožinkové slnko, na ktorom boli kukuričné klasy upletené lúčovito od stredu tak, aby tvorili hustý kruh. Stred takéhoto venca sa potom zvyčajne spevnil ešte menším vencom z obilia. Samozrejme však existovali aj iné typy vencov, ktoré sa plietli v rámci dožinkových slávností.

Dožinkový sprievod

Radosť z dožiniek sa naplno rozvinula, keď ľudia v posledný deň žatvy opustili polia a spoločne sa vrátili do dediny. Zvyčajne boli oblečení v slávnostných krojoch, ktoré sa mohli v jednotlivých regiónoch veľmi líšiť, a vyzdobené boli aj nástroje, ktoré používali na poliach. Na kosy, kosáky, srpy a cepy sa napríklad vešali farebné stuhy a vence z kvetov.

Pokiaľ ide o to, aké tradície sa na dožinky dodržiavali, často sa oslava a pitie na poliach začínali už ráno, a keď sa potom ľudia vracali v slávnostnom sprievode, kráčali veselo a s hudbou. Mohli ich sprevádzať aj živé snopy, teda stádo, ktoré sa od hlavy po päty zahalilo do obilných klasov a na hlave sa ozdobilo kvetmi alebo vencami.

Veselý dožinkový sprievod, ktorý tvorili ženci a žnice a ďalší pomocníci, sa zastavil hneď za bránou statku. Tam zvyčajne vystúpil najpracovitejší mládenec spolu s najkrajšou a najvýrečnejšou dievčinou, ktorá niesla dožinkový veniec a zvolala známe príslovie: „Pani zlatá, otvorte bránu, prinášame vám zlatý veniec!“

Keď gazdiná a hospodár vyšli zo stavania, vzali si od nich dožinkový veniec a prípadne aj vyzdobený posledný snop obilia. Zároveň si vypočuli želania dožiniek a správu, že všetci počas žatvy usilovne pracovali, obilie bolo pozbierané a uskladnené a teraz nastal čas odmeny za prácu a oddychu pri tanci a hudbe.

Dožinková hostina

Odovzdaním dožinkového venca sa oficiálne skončila žatva a mohla sa začať skutočná oslava. Hostiteľ odovzdal stádu finančný dar a pani ich ponúkla občerstvením. Nasledovala hostina a tanec. Na stoloch nechýbali rôzne buchty, koláče a buchty, ale pieklo sa aj mäso a pil sa alkohol alebo pivo. Okrem toho sa varil silný hovädzí vývar, ktorý ľudia jedli po bujarých oslavách.

Dožinkové slávnosti mohli mať rôzne podoby v závislosti od príslušného regiónu. V každom prípade boli pripomienkou starých zvykov a tradícií z pohanských čias, keď ľudia obetovali prvý a posledný snop bohom úrody. Zároveň boli vždy spojené s hudbou, tancom, dobrou náladou a bohato prestretými stolmi.

Po žatve a dožinkových slávnostiach nasledovalo mlátenie obilia cepmi. Ľudia si potom počas celej zimy nechávali vrece vymláteného obilia na ďalšiu sejbu, pretože verili, že posledné plody majú magickú moc, ktorá sa prejaví pri ďalšej sejbe. Na niektorých miestach, kde boli dožinkové slávnosti náboženské, sa toto obdobie končilo aj ďakovnou omšou za úrodu.

Dožinkový veniec sa potom zavesil do stodoly a stal sa súčasťou slávnostného stola na Štedrý deň. Mal vyjadrovať vďačnosť za potraviny, ktoré mali ľudia k dispozícii, a zároveň zabezpečoval, že domácnosť bude aj naďalej bohatá a úrodná. Potom sa roztrhal, slama sa dala dobytku a zrno sa uchovávalo až do jari, keď sa pridalo k novému osivu na požehnanie ďalšej úrody.

Čím väčší bol veniec z jaslí, tým viac obilia obsahoval a tým lepšia mala byť ďalšia úroda. Niekde sa zrná navyše pridávali do múky, z ktorej sa pieklo vianočné pečivo, alebo sa nimi posypali kurčatá, aby dobre znášali, a kravy či kozy, aby dobre dojili.

Kedy sa oslavujú dožinky?

Obdobie zberu úrody a dožinkových slávností je veľmi premenlivé a závisí najmä od prírodných podmienok v danej oblasti. Samozrejme, kosenie obilia sa začalo, keď začalo dozrievať. Kým na niektorých miestach to bolo už na sviatok svätej Margaréty (13. júla), inde začiatok žatvy ohlasoval sviatok svätej Magdalény (22. júla) a na iných miestach mohli ľudia začať pracovať až v auguste.

Na niektorých miestach sa teda žatva končila v polovici augusta, ale inde sa ľudia dočkali začiatku osláv úrody až v septembri. Práve z tohto dôvodu nie je možné stanoviť dátum dožiniek, ktorý by bol jednotný pre všetkých. Sú miesta, kde bol oficiálny dátum dožiniek stanovený na 28. augusta (Rusko), ale inde nebol tomuto sviatku pridelený žiadny osobitný dátum.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!