JASEŇ ŠTÍHLY: Možnosti použitia, pestovania a rozmnožovania!

Významnou zložkou lesných ekosystémov v Slovenskej republike je dnes jaseň, ktorý je obľúbený najmä medzi stolármi, pretože im poskytuje kvalitné a pružné drevo. Okrem toho ho ľudia odjakživa považovali za posvätný strom a jeho listy a kôru používali na liečbu rôznych zdravotných problémov. Povieme vám, ako rozpoznať jaseň, aké má využitie a kedy si môžete jaseň zasadiť do vlastnej záhrady.

Kde rastú jasene?

Jasan (latinsky Fraxinus) je rod rastlín z čeľade olivovníkovitých, ktorý zahŕňa množstvo opadavých alebo riedko vždyzelených stromov a kríkov. Zvyčajne sú to veľké dreviny s priateľskými, zvláštne zašpicatenými listami a malými kvetmi usporiadanými do latiek alebo strapcov. Plodom je samara, okrídlená nažka s jedným podlhovastým krídlom obsahujúcim podlhovasté semeno.

V súčasnosti je jaseň rozšírený v Eurázii, severnej Afrike a tiež v Severnej a Strednej Amerike. Celkovo tento rastlinný rod obsahuje 48 zástupcov, pričom centrum druhovej rozmanitosti sa nachádza v Číne, kde v súčasnosti nájdete 22 jaseňov, a potom v Severnej Amerike, kde rastie 12 rôznych druhov, z ktorých polovica zasahuje aj do Kanady.

Jaseň obyčajne rastie v oblastiach od mierneho pásma až po subtropy a trópy. Možno ich nájsť v pomerne rôznorodých biotopoch vrátane polopúští, ako aj vlhkých riečnych biotopov. V rámci výškového rozpätia sa pohybujú od nížin až po subalpínske úrovne. Vždy však samozrejme záleží na konkrétnom zástupcovi, o ktorého ide.

Známe druhy jaseňa:

• jaseň štíhly (Fraxinus excelsior),
• jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia),
• jaseň (Fraxinus ornus),
• jaseň americký (Fraxinus americana),
• jaseň pensylvánsky (Fraxinus pennsylvanica),
• balkánsky jaseň (Fraxinus pallisae),
• jaseň čierny (Fraxinus nigra),
• jaseň štvorkrídly (Fraxinus quadrangulata),
• jaseň (Fraxinus rotundifolia),
• jaseň oregonský (Fraxinus latifolia),
• jaseň (Fraxinus profunda),
• jaseň štíhly (Fraxinus velutina),
• jaseň (Fraxinus longicuspis),
• jaseň žltý (Fraxinus xanthoxyloides).

V Európe dnes rastú štyri rôzne druhy jaseňov, a to jaseň biely, jaseň úzkolistý, jaseň zimný a jaseň balkánsky. Prvé dva z nich sa prirodzene vyskytujú aj v Slovenskej republike, kým jaseň štíhly tu rastie druhotne. Všetky sú však živnými rastlinami pre húsenice alebo nočné a denné motýle, medzi ktoré patrí napr. jaseň červenooký, belorítka a rôzne motýle.

Z hľadiska využitia sú jaseňové stromy vo všeobecnosti zdrojom kvalitného a opracovateľného dreva. Má svetlohnedú až výrazne hnedú farbu, výrazné rastové kruhy a zaujímavú dekoratívnu štruktúru. Okrem toho je pružné a húževnaté, ale bohužiaľ nie veľmi odolné voči poveternostným vplyvom a pôsobeniu drevokazného hmyzu.

Okrem toho si jaseň našiel miesto aj v ľudovom liečiteľstve, najmä vďaka svojim močopudným a mierne preháňacím účinkom, ale aj ako liek proti artritíde, opuchom a reumatickým bolestiam. Na tieto účely sa najčastejšie používajú jaseň štíhly, jaseň americký, jaseň Bungeho alebo druh známy ako Fraxinus japonica. V minulosti sa vnútorná kôra jaseňa používala na výrobu modrého farbiva, zatiaľ čo jaseň poskytuje ľuďom sladkú šťavu s obsahom manitolu.

Ako vyzerá jaseň štíhly?

Jaseň štíhly (latinsky Fraxinus excelsior) je pomerne veľký listnatý strom, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 30 až 40 metrov. V prípade priaznivých podmienok však môže vyrásť aj o niečo vyšší, zatiaľ čo inak niekedy rastie ako ker. Medzi ľuďmi sa pre tento strom udomácnilo niekoľko ďalších názvov vrátane jaseň, jaseň, jaseňovec alebo bleskovec.

Typickým znakom jaseňa je jeho rovný kmeň so štíhlou korunou. Koreňový systém v tomto prípade býva panvový a jaseň zvyčajne prekopáva vrchné vrstvy pôdy, čím zabraňuje invázii iných stromov. Konáre sú potom sivozelené a púčiky čiernohnedé a vajcovitého tvaru. Na rozdiel od podobných púčikov liesky kráľovskej po rozdrvení výrazne nevonia.

V mladosti je kôra jaseňa hladká a sivohnedá, ale vekom sa mení na pozdĺžne popraskanú kôru. Listy sú holé a ich farba sa pohybuje od sivej cez olivovo zelenú až po žltú. Na konároch sú listy dlhé asi 20 až 25 cm, bývajú priateľské, nepárnolisté a viaclaločné, obsahujú približne 9 až 13 samostatných listov.

Jednotlivé listy sú vajcovitý tvar, sú kopijovité, dlhošpicaté a mierne zubaté. Na jar je jaseň jedným z posledných stromov, ktoré pučia, konkrétne v apríli alebo v máji. Pokiaľ ide o to, ako vyzerá jaseňový list na jeseň, v skutočnosti sa nijako nezafarbí a po opadnutí má svoj štandardný zelený odtieň.

Potom má jaseň, samozrejme, kvety, ktoré sú jednopohlavné (samčie s niekoľkými tyčinkami a zakrpateným piestikom, samičie s piestikom a tyčinkami) alebo dvojpohlavné (obsahujú 2 tyčinky a piestik). Vyrastajú v latách z bočných púčikov a majú mnoho farebných variácií. Plodom sú podlhovasté okrídlené nažky, ktoré majú hnedú farbu a rastú na dlhých previsnutých stopkách.

Kedy kvitne jaseň?

Prvé kvety jaseňa sa objavujú ešte pred objavením listov, od apríla do mája. Ak ste citliví na prítomnosť peľu jaseňa, mali by ste byť v tomto období mimoriadne opatrní a vyhýbať sa oblastiam, kde tieto stromy rastú. V opačnom prípade môže dôjsť k nepríjemnej alergickej reakcii.

Zatiaľ čo osamotené stromy potom začínajú plodiť okolo 20. roku života, prvé plody na stromoch rastúcich v skupinách môžete spozorovať až po dosiahnutí veku 30 až 40 rokov. Niektoré sú veľmi plodné a ich plody (spočiatku zelené, neskôr hnedé) zostávajú na strome až do jesene, iné však nemusia počas svojho života priniesť ovocie vôbec.

Ako rýchlo rastie jaseň?

V tomto ohľade je jaseň celkom výnimočný. Prvých približne 40 rokov rastie veľmi rýchlo (za predpokladu, že sa mu na vybranom mieste darí), ale potom sa jeho rast výrazne spomalí a približne vo veku 100 rokov sa úplne zastaví. Ak sú však podmienky pre rast priaznivé, tento strom sa môže dožiť aj niekoľko sto rokov.

Kde rastie jaseň štíhly?

Jasan zahŕňa tri rôzne ekotypy, a to lužný, horský a vápencový. V Slovenskej republike sú zastúpené všetky tri a samozrejme, každý z nich nájdete v inej oblasti. Lužný typ je rozšírený v nížinách v blízkosti tokov väčších riek. Najčastejšie sa vyskytuje v spoločnosti dubov, jelší, brestov alebo javorov.

Horský typ rastie najmä v bukových lesoch, na miestach s priaznivými vlhkostnými a pôdnymi podmienkami, t. j. v blízkosti vodných tokov a v spoločenstvách buka, javora, lipy alebo brestu. Vápencový typ sa vyskytuje najmä vo vrchovinových a lesných spoločenstvách. Sprevádza iné rastliny, napríklad dub, buk alebo žeruchu.

Na čo sa jaseň používa?

Mnohé kultúry považovali jaseň za posvätný strom. Ľudia verili, že pôsobí proti besnote alebo hadiemu jedu. Z jeho dreva sa vyrábali druidské palice, ktoré vraj mali nadprirodzenú moc, a to isté platilo aj o rôznych oštepoch, lukoch a veslách. Okrem toho sa jaseňová šťava používala aj na ochranu ľudí pred zraneniami a otravami.

Drevo jaseňa je tvrdé, ale zároveň veľmi pružné a ohybné. Preto si ho obľúbili stolári a remeselníci, ktorí z neho vyrábali nábytok, preglejky a športové náradie (niektoré z prvých lyží sa dokonca volali jaseňové). V minulosti sa jaseňové drevo používalo aj na výrobu kočov a bolo dokonca základom karosérií prvých automobilov.

Vďaka svojej vynikajúcej výnosnosti sa jaseň v minulosti používal aj ako strom na výrobu pozlátka. Jeho mladé konáre sa používali ako zimné krmivo pre dobytok a často sa vysádzal v blízkosti poľnohospodárskych domov ako ochrana pred rýchlym šírením požiarov. Neskôr si samozrejme našiel miesto aj v okrasnom záhradníctve, a to najmä vďaka veľkému množstvu zaujímavých kultivarov.

Hoci väčšinu ľudí zaujíma drevo jaseňa, v skutočnosti je známy aj pre svoje pozitívne účinky na ľudský organizmus, a preto sa od nepamäti využíva ako liečivý strom. Zvyčajne sa zbierajú jeho listy (počas letných mesiacov), ale aj kôra z mladých jaseňových vetvičiek (počas apríla).

Listy jaseňa obsahujú množstvo účinných látok, ako sú aromatické silice, triesloviny, flavónové glykozidy, taníny, živice, organické kyseliny, manitol, inozitol, cukry a kaučuk. V kôre je prítomný fraxín, ale aj triesloviny a horké látky. V ľudovom liečiteľstve sa zvyčajne používal na liečbu horúčky, v tomto prípade pôsobí ako náhrada chinínu.

Aj spomínané listy majú, samozrejme, pozitívne účinky na ľudský organizmus. Sú močopudné, mierne preháňavé a podporujú vylučovanie solí z tela. Z tohto dôvodu sa používajú pri dne, reumatizme a ochoreniach obličiek alebo keď pacient trpí zadržiavaním vody v tele. Zvonka sa môžu používať na umývanie bércových vredov a zle sa hojacich rán.

A čo sa vyrába z jaseňov z hľadiska ich liečivých vlastností? Pravdepodobne najobľúbenejší je nálev pripravený zo sparených listov. Stačí si pripraviť 1 čajovú lyžičku listov do hrnčeka, zaliať ich vriacou vodou, nechať 5 minút vylúhovať a potom precediť. Tento čaj sa potom odporúča piť najmä pri horúčke, ale rozhodne by ste to nemali preháňať (maximálne jedna šálka denne).

Môžete však vyskúšať aj čaj z jaseňových semien, ktorý je známy svojimi močopudnými a posilňujúcimi účinkami, alebo čaj z jaseňovej kôry, ktorý lieči depresie, horúčku a reumatizmus, ale pomáha aj vyháňať črevné parazity. Okrem toho existuje aj jaseňové víno, o ktorom mnoho ľudí nevie. Konzumácia jedného pohára pred jedlom posilňuje imunitu, reguluje slezinu a má ďalšie pozitívne účinky.

Ako pestovať jaseň?

Hoci sa jaseň najčastejšie vyskytuje vo vlhkých a močaristých lesoch alebo na sutinách (od nížin po nižšie polohy), nie je samozrejme problém pestovať túto rastlinu v parku alebo dokonca na vlastnom pozemku. Jasan v záhrade si však bude vyžadovať starostlivosť a správne zaobchádzanie. V takom prípade si môžete vybrať z množstva kultivarov, ktoré sa líšia vzrastom alebo tvarom a farbou listov. Patria medzi ne napr:

jaseň abionový,
jaseň Allgold,
Atlasov jaseň,
jaseň Aurea Pendula,
jaseň Coarctata,
jaseň Crispa,
Ash Pendula,
jaseň Nana,
Ash Spectabilis.

Výber správneho kultivaru závisí od toho, aká veľká je vaša záhrada a kde presne chcete strom umiestniť. Vždy by ste mali mať na pamäti, že ide o veľký strom, ktorý časom porastie. Ak teda nemáte v záhrade dostatok miesta, môžete uprednostniť trpasličí kultivar, ktorý je menších rozmerov. Existujú však aj previsnuté varianty alebo stromy s pyramídovou korunou.

Vhodné podmienky na pestovanie

Jasan si v mladosti vyžaduje tieň, ale v dospelosti má rád svetlo. Keďže na jar veľmi neskoro vylistuje, hrozí nebezpečenstvo, že náhly príval ostrého slnečného svetla spôsobí jazvu na korune. Pokiaľ ide o pôdne podmienky, tento strom uprednostňuje pôdy bohaté na dusík a, naopak, neznáša zasolené alebo rašelinové pôdy.

Potreba vody sa v jednotlivých ekotypoch líši. Lužný a horský jaseň vyžadujú dostatok vlahy počas celého roka, ale vápencový typ sa pomerne dobre vyrovnáva s nedostatkom vody a suchým substrátom. Vo všeobecnosti je jaseň citlivý na klimatické výkyvy, silné mrazy a stojatú vodu. Trvalý vietor by mu však nemal príliš uškodiť.

Ako správne zasadiť jaseň?

Ak chcete jaseň zasadiť vo vlastnej záhrade, vyberte si miesto s hlbšou, dobre zásobenou, humóznou pôdou, ktorá obsahuje dostatok dusíka. Znesie však aj ílovitú pôdu a nie je mimoriadne náročný na typ pôdy. Hoci je to svetlomilná drevina, platí to len pre dospelé stromy. Pri mladých exemplároch je preto najlepšie zabezpečiť vhodné zatienenie.

Špecifické nároky na vlhkosť sa potom líšia v závislosti od ekotypu jaseňa. Hoci sa často uvádza, že jaseň znáša nadmerné zamokrenie, určite to neplatí pre novovysadené stromy, ktorým zamokrená pôda neprospieva. Pozor by ste si mali dať najmä na stojacu vodu, ale aj na neskoré mrazy, ktoré škodia najmä vrchným konárom.

Rozširovanie jaseňa štíhleho

Jaseň sa rozmnožuje semenami, ktoré sa vysievajú hneď po dozretí (t. j. na jeseň) priamo na vybrané vonkajšie stanovište. Ak však chcete vo svojej záhrade pestovať konkrétny kultivar jaseňa, zvyčajne je lepšie kúpiť si dospelú sadenicu v škôlke špecializovanej na listnaté stromy. Pokiaľ ide o to, aká je cena za jaseň, vždy závisí od toho, aký veľký strom kupujete, a tiež od toho, o akú odrodu ide.

Ako orezávať jaseň?

Jaseň rastie pomerne rýchlo, má širokú korunu a má dobrú schopnosť hojiť rany po orezaní. Pre pestovateľov preto nie je príliš náročné pestovať a udržiavať korunu so súvislým kmeňom. Vo všeobecnosti jaseň nevyžaduje pravidelný rez, ale ak ho chcete orezať, môžete tak urobiť kedykoľvek počas roka. Zvyčajne najlepšie reagujú na prerezávanie koncom leta.

Na veterných a otvorených stanovištiach sa potom odporúča zrezať dlhé a ťažké konáre v spodnej časti koruny, ktoré sa môžu pri veľkom zaťažení zlomiť. Ak to však preženiete a príliš ich skrátite, spôsobíte masívne odumieranie, ktoré výrazne zahustí korunu. Tie sa potom budú musieť v nasledujúcich rokoch preriediť.

Choroby jaseňa

Mnohých pestovateľov dnes zaujíma, či existujú choroby, ktoré ohrozujú jaseň a na ktoré si musia dať pozor, ak sa rozhodnú umiestniť tento strom na svojom pozemku. Ak áno, je dobré vedieť, že tieto dreviny sú obzvlášť náchylné na nekrózu jaseňa, hubové ochorenie rastlín známe aj ako odumieranie jaseňa alebo voskovka jaseňová.

Huba zodpovedná za vznik tohto ochorenia je známa ako Chalara fraxinea (alebo Hymenoscyphus pseudoalbidus alebo Hymenoscyphus fraxineus). Táto huba prerastá do dreva a cievnych zväzkov svojho hostiteľa, čo sa prejavuje odumieraním letokruhov a kostrových konárov, ale aj vysychaním stromov. Jej belavé plodnice sa potom objavujú na opadaných stopkách listov.

Ďalšou hubou, ktorá napáda jaseň v našej oblasti, je plesnivec jaseňový (Phyllactinia fraxini). Okrem toho sa v niektorých častiach Európy a Severnej Ameriky vyskytuje aj škodca nazývaný jaseňovec, chrobák pôvodom z východnej Ázie, ktorého larvy sa zavŕtavajú pod kôru. Stromy sú potom oslabené a približne do troch rokov od napadnutia odumierajú. Našťastie sa u nás zatiaľ nezistil.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!