Čo je AGROLESNÍCTVO? DOTÁCIE (výhody / nevýhody)

V posledných rokoch sa v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou stalo veľmi populárnym agrolesníctvo, čo je typ poľnohospodárstva, ktorý kombinuje výsadbu stromov s pestovaním rôznych plodín alebo s chovom zvierat. Ukážeme vám, ako agrolesníctvo funguje, aké sú výhody a nevýhody agrolesníctva, kde nájdete realizované agrolesnícke projekty a ako získať dotácie na takýto systém v našej krajine.

Čo je to agrolesníctvo?

Agrolesníctvo je spôsob hospodárenia na poľnohospodárskej alebo lesnej pôde, ktorý účinne kombinuje pestovanie drevín s vybranou formou poľnohospodárskej výroby na jednom pozemku, a to priestorovo alebo časovo. Hlavnou podmienkou je, že zložky agrolesníckeho systému (stromy, plodiny, zvieratá) sa musia pestovať alebo chovať s hospodárskym a/alebo environmentálnym cieľom.

Princípy agrolesníctva využívajú ľudia prakticky od počiatku poľnohospodárstva. Samozrejme, aj ľudia zohrávajú úlohu pri kombinácii lesníctva a poľnohospodárstva, keďže sú aktívnymi poľnohospodármi, správcami krajiny a spotrebiteľmi výsledných produktov. Okrem toho je agrolesníctvo samozrejme spojené s určitým postojom človeka k prírode a okolitej krajine.

Takto sa vytvárajú špecifické agrolesnícke systémy (ALS) a rozoberajú sa aj rôzne agrolesnícke postupy. Kombinované pestovanie drevín a poľnohospodárska výroba je predmetom hlbšieho záujmu vedného odboru známeho aj ako agrolesníctvo. Skúma fungovanie agrolesníckych systémov a ich prínos pre ľudí a prírodu, ale zameriava sa aj na možnosti inovácií.

Prínosy agrolesníctva

Dreviny v agrolesníckych systémoch pomáhajú rozdeliť väčšie pôdne bloky na menšie samostatné plochy, tlmia silné vetry a pomáhajú zachytávať splavenú pôdu alebo sneh. Zlepšujú infiltráciu zrážok do pôdy a zachytávajú vlhkosť, čím úspešne zabraňujú vodnej a veternej erózii a pôsobia aj ako nárazník proti negatívnym účinkom prívalových dažďov.

Stromy majú vo všeobecnosti schopnosť zmierňovať lokálne klimatické výkyvy a ich hlboké korene zmierňujú znečistenie dusičnanmi a vyplavovanie živín z polí a pasienkov do vodných tokov alebo podzemných vôd. Ukladaním uhlíka v drevnej hmote (ale aj pod zemou) a pohlcovaním oxidu uhličitého prirodzene prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

Okrem toho stromy poskytujú vegetačný kryt, zlepšujú štruktúru pôdy a zvyšujú podiel organickej hmoty vo svojom okolí. Svojimi hlbokými koreňmi čerpajú živiny z väčších hĺbok a vyťahujú ich do svojich nadzemných častí, ale s opadávaním listov ich vracajú do povrchových vrstiev pôdy. Týmto spôsobom poskytujú pôdnym organizmom potrebné látky a podporujú kolobeh života v prírode.

Výsadba stromov v blízkosti poľnohospodárskych plodín alebo na pastvinách zároveň pomáha vytvárať vhodné prostredie pre sprievodnú flóru a faunu, takže sa zvyšuje miestna biodiverzita (podzemná aj nadzemná). Vytvárajú sa tak aj úkryty pre hospodárske zvieratá, ktoré sú užitočné najmä v prípade extrémnych horúčav alebo zlého počasia.

Okrem toho vysadené stromy slúžia ako úkryt alebo potrava pre iné zvieratá viazané na poľnohospodársku krajinu. Patria k nim opeľovače a drobné cicavce, ale môžu byť aj hniezdiskami pre vtáky, ktoré sa živia škodcami plodín. Nezoraná pôda pod stromami potom poskytuje priestor pre spoločenstvá organizmov žijúcich v pôde (edafóny), ktoré môžu po zoraní znovu osídliť poľné plochy.

Agrolesníctvo má tiež preukázateľný vplyv na druhovú rozmanitosť a okrem toho znižuje stres zvierat, ktoré majú väčší výber miest, kam sa môžu uchýliť pri pastve. Pre poľnohospodárov a pastierov sa pestované stromy môžu stať zdrojom ovocia, orechov alebo dokonca stavebného materiálu a paliva. Okrem toho prieskumy ukazujú, že ľuďom sa páči aj vizuálna príťažlivosť krajiny so stromovým porastom.

Nevýhody agrolesníctva

Najväčšími negatívami agrolesníckych systémov sú z dnešného pohľadu nižšie využívanie mechanizácie a vyššie nároky na ľudskú prácu. Interakcia medzi vysadenými stromami a pestovanými plodinami je podľa niektorých názorov sporná. Pokles produkcie však môžu kompenzovať iné ukazovatele súvisiace s udržateľnosťou a prispôsobivosťou systémov.

Je potrebné myslieť aj na starostlivosť o vysadené dreviny, ktorá sa týka nielen ich výsadby, ale aj následného orezávania, zberu plodov alebo výrubu. Na cieľových plodinách pestovaných na poľnohospodárskej pôde možno niekedy pozorovať škody spôsobené pádom konárov alebo celých stromov. Okrem toho sa v prípade výrazného zvýšenia vlhkosti môžu na stanovišti rozvinúť hubové ochorenia.

Agrolesnícke systémy sa však ťažko porovnávajú s tradičným poľnohospodárstvom alebo lesníctvom. Problémy spôsobujú napríklad rozdielne prírodné podmienky, hodnotenie produkcie rôznych produktov (pestované plodiny, drevo) alebo čas hodnotenia. Konkrétne výsledky preto stále chýbajú.

Typy agrolesníctva

Agrolesníctvo sa môže praktizovať rôznymi spôsobmi. Každý z nich sa v niečom líši a má, samozrejme, svoje výhody a nevýhody, preto je potrebné vopred zvážiť, aké má človek možnosti a čo vlastne od systému očakáva. V súčasnosti existuje v Európe niekoľko typov agrolesníckych systémov, z ktorých najdôležitejšie sú tieto:

• silvopastorálne agrolesníctvo (silvopastoral agroforestry) – kombinácia stromov a pastvy,
• silvopastierske agrolesníctvo – kombinácia stromov a poľných plodín,
• rôzne líniové výsadby – živé ploty, vetrolamy a brehové pásy.

Silvopastierske agrolesníctvo

O tejto metóde hovoríme, keď kombinujeme dreviny s pasienkami. Presnejšie ide o pestovanie drevín na trvalých trávnych porastoch, ktoré sa vhodne kombinuje s chovom hospodárskych zvierat. Tieto agrolesnícke systémy sa môžu zakladať v pôvodných lesoch, ale aj na pôvodnej poľnohospodárskej pôde. Konkrétne vyzerajú takto:

• vysadené pastvy – pravdepodobne najrozšírenejší variant,
• lesná pastva – v tomto prípade ide o chov hospodárskych zvierat v lese, ktorý zahŕňa najmä chov hovädzieho dobytka, ošípaných alebo oviec,
• pasenie na plochách s drevinami – sem patria agrolesnícke činnosti vykonávané na plochách, kde pasúci sa dobytok koexistuje s rozptýlenými stromami, niekedy označované aj ako pasenie parkového typu.

Stromy umiestnené na pastvinách a iných trávnatých plochách pre hospodárske zvieratá majú pozitívny vplyv na miestnu mikroklímu. Poskytujú zvieratám úkryt v prípade nepriaznivého počasia a zároveň vytvárajú tieň, kam sa môžu uchýliť počas horúčav. Znižujú však aj prúdenie vetra a môžu spestriť stravu zvierat.

Medzi odporúčané lesopastierske systémy patrí napríklad pestovanie cenných lesných drevín alebo vysokokmenných ovocných stromov na pastvinách. Z hľadiska produkcie dreva sú ideálne najmä bežné listnaté lesné dreviny, ako sú dub, jaseň, javor, lieska alebo čerešňa vtáčia, zatiaľ čo ovocné stromy poskytujú pestovateľom chutné plody.

Silvoorebné agrolesníctvo

Druhý typ agrolesníckeho systému kombinuje stromy s ornou pôdou. Na rozdiel od predchádzajúceho variantu sa silvo-orná pôda v Európe zvyčajne rozprestiera na menšej ploche. Ide najmä o líniové výsadby stromov v kombinácii s rastlinnou výrobou, ktorá zahŕňa obilniny alebo napríklad okopaniny. Plocha venovaná pestovaniu stromov potom predstavuje približne 5 – 25 % celkovej osiatej plochy.

Lesopestovné agrolesníctvo sa v súčasnosti realizuje napríklad vo forme líniovej výsadby lesných alebo ovocných drevín v rámci pôdnych blokov, čo sa odborne nazýva alley cropping. Z hľadiska vhodných podmienok pre agrolesníctvo by v tomto prípade mali byť rozostupy stromoradí približne 10 – 40 metrov a rozostupy medzi stromami v stromoradiach približne 4 – 10 metrov. Stromy sa potom využívajú na produkciu ovocia, kvalitného dreva alebo humusu.

Táto kategória sa niekedy rozširuje aj o pestovanie stromov v kombinácii so záhradnými plodinami (napríklad pásové pestovanie zeleniny) alebo prípadne o výmladkové pestovanie (historická lesnícka metóda, pri ktorej sa využíva schopnosť stromov rásť z pňov, čo znamená, že sa vytvára výmladok). V tomto prípade sa používajú najmä rýchlo rastúce stromy.

Agro-silvopastierske systémy

Tretia možnosť je kombináciou dvoch vyššie uvedených typov agrolesníctva, kde ľudia kombinujú pestovanie stromov a poľných plodín s chovom zvierat. Takýto systém možno pozorovať napríklad v Španielsku, kde sa veľké plochy ornej pôdy využívajú na pestovanie vhodných plodín, ale sú tam aj porasty dubov a pasú sa tam zvieratá.

Lineárna výsadba

V tomto prípade ide najmä o rôzne vetrolamy, výsadby stromov pozdĺž ciest, rady stromov lemujúce vodné toky alebo živé ploty. Dôvod, prečo sa táto možnosť označuje ako líniová, je ten, že stromy sa zvyčajne vysádzajú v pásoch pozdĺž hraníc pozemku.

Lesné hospodárstvo

Táto možnosť sa zameriava konkrétne na pestovanie plodín v lesoch, zvyčajne plodín, ktoré prirodzene rastú na danom mieste. Patria sem napríklad huby, rôzne druhy ovocia, bylinky a dekoratívne materiály.

Domáce záhrady

Okrem uvedených možností sa niekedy uvádzajú aj domáce záhrady, ktoré kombinujú pestovanie stromov a rastlinnú výrobu alebo chov zvierat v blízkosti ľudských obydlí. Cieľom je zásobovať domácnosť zeleninou, ovocím a inými potrebnými produktmi.

Aké dotácie sa poskytujú na agrolesníctvo?

Od roku 2023 môžu poľnohospodári čerpať finančné prostriedky z nového dotačného programu s názvom Agrolesníctvo, ktorý sprostredkúva Ministerstvo poľnohospodárstva SR. Bol vytvorený s pomocou rôznych organizácií v rámci Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023-2027:

• Nariadenie vlády SR č. 3/2023 Z.z. o stanovení podmienok vykonávania agrolesníckych opatrení.

Dotácie sa poskytujú na zriadenie agrolesníckeho systému (konkrétne lesopestovného systému alebo lesopestovného systému) alebo na následné udržiavanie takéhoto systému, a to na obdobie piatich kalendárnych rokov. Naopak, nie je určená na výsadbu plantáží rýchlorastúcich drevín alebo na výsadbu plantáží vianočných stromčekov.

Žiadateľom o dotáciu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá obhospodaruje najmenej pol hektára poľnohospodárskej pôdy s druhom poľnohospodárskej kultúry štandardná orná pôda, pasienok alebo trvalý trávny porast. V prvom roku sa podáva žiadosť o dotáciu na založenie agrolesníckeho systému a žiadosť o zaradenie do dotácie na starostlivosť. V ďalších rokoch potom môže osoba požiadať o dotáciu na starostlivosť o založený agrolesnícky systém na obdobie piatich rokov.

Každý žiadateľ, ktorý je užívateľom poľnohospodárskej pôdy evidovanej v LPIS, sa dobrovoľne zaväzuje plniť podmienky opatrenia. Oficiálnu metodiku na vykonávanie uvedeného nariadenia vlády nájdete na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva SR. V takomto prípade je potrebné najprv podať Vyhlásenie o záujme o agrolesnícke opatrenie a až následne podať samotnú žiadosť o dotáciu na Fond rozvoja vidieka a poľnohospodárstva (tomu predchádza aj výsadba agrolesníckeho systému).

Agrolesníctvo vo svete

V súčasnosti je agrolesníctvo najviac rozšírené v tropických a subtropických oblastiach, kde tieto systémy často predstavujú jedinú možnosť dlhodobo udržateľného poľnohospodárstva, ktoré zabraňuje degradácii pôdy a celého agroekologického systému. Aj v Európe sa tieto poľnohospodárske systémy v posledných rokoch stali alternatívou k existujúcemu veľkoplošnému poľnohospodárstvu.

V súčasnosti sa ľudia čoraz viac zaujímajú o tradičné a moderné agrolesníctvo, a to najmä z dôvodu zmierňovania negatívnych dôsledkov klimatických zmien (napr. sucho, prívalové dažde, problémy s výživou hospodárskych zvierat, zvýšené riziká v poľnohospodárskej výrobe). Cieľom je, samozrejme, vyhnúť sa negatívnym účinkom moderného priemyselného poľnohospodárstva.

Agrolesníctvo v Európe

Medzi konkrétne príklady agrolesníctva na európskom území patria multifunkčné agrolesnícke systémy Dehesa a Montado, ktoré sa rozprestierajú na ploche takmer troch miliónov hektárov v Španielsku a Portugalsku. Pravidelne sa tu pestujú rôzne druhy dubov, ktoré sa kombinujú s pastvou pre dobytok, kone alebo ošípané. Ide o systém, ktorý je overený generáciami a pomáha dosahovať dobrú poľnohospodársku produkciu v tejto suchej a málo úrodnej krajine, pričom sa zachovávajú prírodné zdroje.

V strednej Európe je to napríklad agrolesnícky systém pestovania tradičných ovocných stromov (jabloní, hrušiek a čerešní) v kombinácii s pasením dobytka. V nemčine sa nazýva Streuobst. V západnej Európe ide najmä o rôzne pásy stromov na poľnohospodárskej pôde, ktoré znižujú eróziu a často prinášajú aj ovocie. Môžeme sem však zaradiť aj líniové výsadby stromov na ornej pôde, ktoré zvyčajne slúžia ako vetrolamy.

Pokiaľ ide o moderné agrolesnícke systémy, ktoré v Európe získavajú na popularite, ide najmä o pestovanie stromov v pásoch na poľnohospodárskej pôde, ktoré sa kombinuje s rastlinnou alebo živočíšnou výrobou. Patrí sem napríklad takzvaná alley cropping, metóda, ktorá sa zameriava na pestovanie cenných druhov drevín v líniách na ornej pôde, ktoré sú vysadené v dostatočnej vzdialenosti, aby umožňovali bežnú mechanizovanú poľnohospodársku výrobu.

Agrolesníctvo v SR

Rôzne spôsoby agrolesníctva sa na našom území praktizovali približne do 19. storočia, kedy ich začalo postupne vytláčať používanie poľnohospodárskych strojov, ale aj pestovanie plodín a drevín v monokultúrach. V súčasnosti sa môžeme stretnúť aj s tradičnými poľnohospodárskymi a lesníckymi postupmi, ktoré by sme mohli definovať ako agrolesníctvo, medzi ktoré patrí tradičná pastva a spoločné pestovanie v sadoch a na poliach.

Hoci sa agrolesníctvo v tejto krajine dnes praktizuje len v obmedzenej miere, má významnú ekologickú a kultúrnu hodnotu. Tieto systémy sú u nás zastúpené najmä ako reliktné formy špecifického hospodárenia, ktoré zahŕňa poľnohospodársku pôdu (pastevné systémy v Bielych Karpatoch), líniovú výsadbu drevín a špecifické krajinné prvky na poľnohospodárskej pôde (vetrolamy, výmladky) alebo rôzne lesné pozemky s pridruženou výrobou.

Agrolesníctvo sa bežne praktizuje aj v záhradách, kde ľudia pestujú rôzne plodiny pod ovocnými stromami alebo kombinujú výsadbu stromov s chovom hospodárskych zvierat. Na poľnohospodárskej pôde sa rozvíja aj pestovanie rýchlorastúcich drevín na výrobu biomasy na energetické využitie, keďže tieto plodiny možno kombinovať s rôznymi postupmi rastlinnej a živočíšnej výroby.

Okrem toho sa na našom území môžu rozvíjať aj iné typy agrolesníckych systémov, v ktorých sa dreviny nepestujú v pásoch, ale na celých plochách. Patria k nim farmy pre chov zveri na trvalých trávnych porastoch alebo farmy pre chov zveri na miestach s prevahou lesa. Dreviny tu poskytujú zveri úkryt, ale aj potravu (plody, semená, listy, púčiky, kôra). V zahraničí sú rozšírené skôr lesné farmy, t. j. cielené pestovanie produktov (huby, lesné plody, liečivé byliny) v lesných porastoch.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!