Čo je ŽABURINKA a ako ju pestovať?

Nachádza sa v akváriách alebo stojatých vodách, kde pôsobí ako bioindikátor zmien vo vode, používa sa ako krmivo pre hydinu, ale má aj množstvo liečivých účinkov. Samozrejme, hovoríme o rastline známej ako ochrehek, ktorá sa na Slovensku vyskytuje vo viacerých podobách. Povieme si o jej využití, ako ju pestovať a ako sa jej zbaviť, ak sa premnoží.

Čo je to žaburinka?

Rod Lemna je rod jednoklíčnolistových rastlín patriacich do čeľade Araceae, podobne ako monstera, zmijovec alebo filodendron. Zahŕňa množstvo rôznych druhov, napríklad najznámejší okúň menší, ktorý postupne našiel využitie vo farmaceutickom priemysle, poľnohospodárstve alebo akvakultúre.

Ako vyzerá žaburinka?

Ak si nie ste istí, čo si máte predstaviť pod pojmom žaburinka, pretože ste tento názov nikdy predtým nepočuli, nezúfajte. Určite nie ste prví ani poslední. Žaburinky sú mimoriadne redukované vodné rastliny, ktoré voľne plávajú na hladine vodných tokov alebo môžu byť ponorené. Sú jednoročné, jednodomé a majú jednopohlavné kvety.

Stonky žaburiniek majú stonkový tvar a „stonka“ (morfologicky redukovaná stonka a listy) je zvyčajne malá, podlhovastá, široko vajcovitá alebo vajcovitá a niekedy aj vypuklá. Každá z nich obsahuje aj jeden koreň zakončený čiapočkou. Niektorí autori však tieto „stonky“ považujú za listy. V každom prípade je farba rastliny svetlo až olivovo zelená, niekedy až červenkastá.

Pokiaľ ide o kvety, tie sa vyskytujú v redukovaných kvetenstvách, ktoré sú uzavreté v malom blanitom listene. Zvyčajne obsahujú tri kvety, pričom okvetie chýba. Samčie kvety sú zvyčajne dva a zvyčajne sú zredukované na jednu tyčinku, zatiaľ čo jediný samičí kvet je zvyčajne zredukovaný na gynoecium. Plodom je potom suchý, nepurpurový mechúrik obsahujúci semená.

Aké sú druhy žaburinky?

V súčasnosti botanici rozlišujú 13 rôznych druhov žaburiniek, ktoré sú rozšírené prakticky po celom svete (jedinou výnimkou je v tomto prípade Arktída a Antarktída). Do tohto rastlinného rodu patria konkrétne tieto vodné rastliny:

• Žaburinka menšia – Lemna minor,
• Žaburinka trojbrázda – Lemna trisulca,
• Žaburinka hrbatá – Lemna gibba,
• Žaburinka červená – Lemna turionifera
• Žaburinka najmenšia – Lemna minuta,
• Lemna aequinoctialis,
• Lemna disperma,
• Lemna japonica,
• Lemna obscura,
• Lemna perpusilla,
• Lemna tenera,
• Lemna valdiviana,
• Lemna yungensis.

Na území Slovenskej republiky sa v súčasnosti môžete stretnúť najmä so štyrmi druhmi žaburinky. Ide najmä o hojnú vodnú rastlinu nazývanú žaburinka menšia, ale v nižších polohách sa často vyskytuje aj žaburinka hrboľatá alebo žaburinka trojfarebná. Okrem toho bol v našej oblasti potvrdený aj výskyt žaburinky červenej a predpokladá sa, že by sme tu mohli nájsť aj žaburinku menšiu.

Žaburinka malá

Najznámejším zástupcom tohto rastlinného rodu je nepochybne žaburienka menšia (latinsky Lemna minor), ktorá je ľudovo nazývaná aj žabka. Je to mimoriadne redukovaná vodná rastlina plávajúca na hladine, ktorá vo vhodných podmienkach vytvára veľké zelené koberce. Niekedy sa označuje aj ako vodná šošovica alebo malá žaburinka, pričom v slovenčine sa používa termín Žaburinka menšia.

Keďže ide o redukovanú rastlinu, môže vyzerať ako list. Jej stonka má stonkový tvar a tieto stonky alebo jednoducho listy majú priemer asi 1,5 až 5 milimetrov. Sú typicky ploché (nie vypuklé na báze ako u hrbáča) a netvoria morfologicky špecializované turiony (prezimujúce púčiky, aké sa vyskytujú napríklad u žaburinky červenej).

Listy sú tenké, ploché a zvyčajne trojboké. Horná strana je svetlo až olivovo zelená a spodná strana je zelenkavá až svetlozelená. Len zriedka obsahujú červenú farbu, a ak áno, tak len na báze koreňa alebo ako sivoružové bodky na hornej strane v zime. Na každom liste je jeden koreň, čím sa rastlina odlišuje od podobných viackorenných metlín.

Žaburinka malá kvitne len veľmi zriedkavo. Zmenšené súkvetia zvyčajne obsahujú tri holé kvety a sú uzavreté v malom blanitom chvostoskoku. Kvety vyrastajú z bočných pošvy na báze okvetných lístkov, majú dve tyčinky a piestik s jedným vaječníkom. Plodom je potom mechúrik.

Z hľadiska rozšírenia ide o druh so širokým areálom, ktorý sa vyskytuje na vhodných lokalitách po celom svete. Rastie v Ázii, Afrike, Amerike a, samozrejme, v Európe (okrem Islandu a severnej Škandinávie). Vyskytuje sa len v Antarktíde a Arktíde a nie je pôvodný v Austrálii a na Novom Zélande. Bola však introdukovaná aj do Japonska, na ostrov Svätej Heleny a Havajské ostrovy.

V Slovenskej republike patrí žaburinka menšia medzi najhojnejšie vodné rastliny. Vyskytuje sa roztrúsene na hladine rôznych stojatých a pomaly tečúcich vôd, obýva oblasti od nížin až po horské oblasti. Vytvára monodominantné spoločenstvá, ktoré pokrývajú celú vodnú plochu. Bežne sa však vyskytuje aj v spoločenstvách iných vodných rastlín.

Žaburinka hrbatá

Ďalším známym druhom je žaburinka hrbatá, ktorá má na rozdiel od žaburinky menšej listy, ktoré sú na spodnej strane výrazne vypuklé (to je viditeľné najmä v letných mesiacoch). Majú priemer 2 až 5 milimetrov, zelenú farbu, ale môžu byť čiastočne červenkasté. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade takmer nekvitnú.

Pokiaľ ide o rozšírenie, žaburinka hrbatá sa vyskytuje takmer po celom svete. Vyskytuje sa v Ázii, Afrike, Európe, Severnej a Južnej Amerike, Austrálii a na Novom Zélande (niekedy len náhodne), ale predovšetkým na severnej pologuli. U nás je roztrúsený, často sa vyskytuje v nižších a stredných nadmorských výškach, zatiaľ čo vo vyšších polohách zvyčajne chýba.

Táto vodná rastlina uprednostňuje eutrofné vody, ktoré sú u nás v nižších nadmorských výškach hojné. Uprednostňuje teplejšie alebo čiastočne ohrievané stojaté vody a často sa vyskytuje v rybníkoch. Často indikuje aj znečistené hypertrofické vody a často vytvára monodominantné spoločenstvá.

Žaburinka trojbrázda

Na rozdiel od predchádzajúcich prípadov, je žaburinka trojbrázda ponorená pod hladinou. Stonka je opäť stvolová, jednotlivé „okvetné lístky“ sú v tomto prípade 3 až 15 milimetrov dlhé a úzko vajcovité. Zvyčajne sú tiež spojené do skupín po 3 až 50, takže rastlina vytvára reťazovitý útvar, ktorý je rozvetvený a rozvetvený. Tým sa odlišuje od ostatných periwinkles.

Na každom liste je jeden koreň, ale niekedy sa korene nemusia vyvinúť. Listy sú potom veľmi tenké, priesvitné a na vrchole majú vrúbkovaný okraj. Turiony chýbajú a kvety sú zriedkavé. Na vhodných lokalitách sa trojzubec vyskytuje takmer na celom svete, hoci chýba v Arktíde, Antarktíde a tiež v Južnej Amerike.

V Slovenskej republike rastie v nížinách. Zvyčajne sa vyskytuje v čistých, priezračných, mezotrofných vodách, najčastejšie na okrajoch malých rybníkov, tôní a mŕtvych riečnych tokov alebo v odvodňovacích kanáloch a zatopených lomoch. Často sa vyskytuje v trstinových porastoch a sedimentoch. Je zaradená aj do Červeného zoznamu, kde je klasifikovaná ako ohrozený druh.

Žaburinka červená

V tomto prípade ide o malú vodnú bylinu s rastlinným telom redukovaným na „stonku“, ktorá je vlastne akýmsi listom s jedným koreňom. Tieto jednotlivé listy sú veľké 1 až 4 milimetre, majú obkopinatý až eliptický tvar a zvyčajne sú spojené do skupín po dvoch až štyroch. Na vrchnej strane sú olivovo zelené s fialovými bodkami alebo úplne fialové, kým spodná strana je červenkastá až červená. Na jeseň a v nepriaznivých podmienkach vytvárajú špecializované turiony.

Z hľadiska rozšírenia je žaburinka červená pôvodná v Severnej Amerike a pravdepodobne aj v niektorých častiach Ázie. Neskôr bol zavlečený aj do Európy, kde sa rýchlo šíri a mohol by sa stať inváznym druhom. U nás bol zistený len na malom počte lokalít, ale má tendenciu sa šíriť. Rastie v rybníkoch, jazierkach alebo rôznych malých vodných nádržiach. Vyskytuje sa najmä v stojatých, slnečných, mezotrofných až prirodzene eutrofných vodách s bahnitým dnom.

Na čo žaburinka slúži?

Podľa botanikov je žaburinka rastlina, ktorá sa dá využiť mnohými rôznymi spôsobmi. Zatiaľ čo pre niektorých je to len otravná burina, ktorej by sa chceli čo najrýchlejšie zbaviť, iní sa jej nevedia nabažiť. Časom si našla miesto vo farmaceutickom priemysle, ľudovom liečiteľstve, bioremediácii, poľnohospodárstve a akvakultúre.

Vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom z dospelej rastliny vyrastú dve dcérske rastliny, vo všeobecnosti prevláda nad pohlavným rozmnožovaním. V dôsledku toho pomerne rýchlo vytvárajú veľké kolónie a kolonizujú nové vody. V priebehu 16 hodín dokážu zdvojnásobiť svoju biomasu, čo z nich robí jedny z najrýchlejšie rastúcich rastlín vôbec. To však zároveň naznačuje, že ostriež v sebe skrýva veľký potenciál.

Žaburinka v prírode

Na našom území sa dnes žaburinka vyskytuje najmä v rybníkoch, jazerách, kalužiach, odvodňovacích kanáloch a iných stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Keď sú vhodné podmienky, veľmi rýchlo sa rozmnožujú a vytvárajú na hladine zelené koberce. Tie sa potom stávajú úkrytom a potravou pre niektoré druhy vtákov alebo bylinožravé ryby (napr. amur si na tejto rastline pochutná). Okrem toho sú útočiskom pre malé kôrovce.

Vo všeobecnosti sa táto rastlina považuje za bioindikátor zmien vo vode. Okrem toho sa však žaburinka v jazierku alebo rybníku môže rýchlo zmeniť na nepríjemnú burinu, ktorej nie je ľahké sa zbaviť. Dobre znáša nízke teploty a rýchlo dokáže pokryť celú hladinu. Môže potom zatieniť ostatné rastliny, ktoré sú pod vodou, a tým zhoršiť jej kvalitu. Okrem toho môže spôsobovať zápach.

Žaburinka v akváriu

Okrem toho sa žaburinka niekedy vyskytuje aj v akváriách alebo paludáriách (kombinácia chovu v akváriu a teráriu). Na týchto miestach sa najčastejšie dodáva s novými rastlinami, ale možno ju získať aj od iných akvaristov alebo priamo zo škôlok. Následne tam upravuje svetelné spektrum, pomáha tieniť akvárium, zabraňuje tvorbe škodlivých rias a slúži ako potrava pre ryby.

Okrem toho má žaburinka vynikajúcu schopnosť absorbovať dusík, fosfor a ťažké kovy, takže pomáha čistiť vodu v nádržiach používaných na pestovanie rastlín alebo chov rýb a zabezpečuje, aby v nich prebiehali úspešné biologické zmeny. Niekedy sa pridáva do nádrží s axolotlami a zvyčajne sa používa na úkryt malých rýb a mláďat, ktoré sa zdržiavajú pri hladine, alebo na stavbu labyrintových hniezd.

Liečivé účinky žaburinky

Žaburinka obsahuje veľké množstvo vody, ale je aj prekvapivo dobrým zdrojom bielkovín. V sušine sa nachádza významný podiel farbív (xantofylov) a podiel minerálnych látok vždy závisí od ich prítomnosti vo vode, v ktorej žaburinka rastie. Môže teda obsahovať pomerne vysoký podiel vápnika a draslíka, ale aj jódové a brómové soli, kremík, železo, meď alebo mangán.

Obsahuje tiež flavonoidy, diterpény, nenasýtené mastné kyseliny, polysacharidy, triesloviny a niektoré vitamíny (B1, B2 alebo C). Vo všeobecnosti môže byť zdrojom bielkovín pre vegetariánov, kulturistov alebo dokonca astronautov. Tí sú vo vesmíre vystavení aj ionizujúcemu žiareniu, ktoré poškodzuje organizmus. Proti tomu však pomáhajú bojovať protizápalové antioxidanty zeaxantín a luteín, ktoré sa nachádzajú aj v žaburinke.

Konzumácia čerstve aj sušenej žaburinky môže mať veľmi pozitívny vplyv na ľudské zdravie. Má protizápalové a močopudné účinky, v ľudovom liečiteľstve sa používa na liečbu kožných vyrážok, ekzémov, opuchov alebo uštipnutí hmyzom a pôsobí aj ako prevencia zápalov horných dýchacích ciest. Zo žaburinky sa bežne pripravuje tinktúra na polypy v nose.

Okrem toho však žaburinka pôsobí aj ako detoxikačný prostriedok, ktorý sa odporúča pacientom s chronickými reumatickými ochoreniami, ako je reumatoidná artritída alebo osteoartróza. V ľudovom liečiteľstve si našla miesto aj pri liečbe alergií, astmy alebo chronickej nádchy, používala sa ako liek proti hnačke a údajne znižuje hladinu cukru v krvi alebo zastavuje krvácanie. Obklady s odvarom zo žaburinky sa vtedy aplikovali na hemoroidy a podporovali hojenie rán.

V homeopatii sa dnes používa extrakt z celej čerstvej rastliny (konkrétne macerát v alkohole). Ten sa podáva ľuďom trpiacim upchatým nosom, na ktorý nezaberajú žiadne iné lieky ani liečebné metódy. Údajne však potláča aj nepríjemnú pachuť v ústach a niektorí ho odporúčajú pacientom trpiacim stratou čuchu.

Pokiaľ ide o to, aké vedľajšie účinky táto bylina sa považuje za relatívne bezpečnú. Niekedy však môže obsahovať pomerne veľké množstvo šťavelanu vápenatého, čo môže prispieť k tvorbe obličkových kameňov. Dôležité je tiež pamätať na to, že žaburinka vyťahuje toxíny z vody, a preto by sa rastlina, ktorá rastie v kontaminovaných oblastiach, nikdy nemala používať.

Žaburinka ako krmivo

Okrem vyššie uvedených spôsobov využitia môže byť žaburinka aj potravou pre kačice, od čoho sa odvíja aj jej anglický názov (duckweed). Najčastejšie sa odporúča ako krmivo pre kačice a kurčatá, a to čerstvé aj sušené. Žaburinka sa však bežne používa aj pre dospelé kačice alebo napríklad pre sliepky, perličky a prepelice. Kŕmiť by ste však mali iba žaburinkou z čistého prostredia (pretože táto rastlina môže zhromažďovať znečisťujúce látky).

Žaburinka je dobrým zdrojom bielkovín a vápnika, ale obsahuje aj farbivá. Ak ním budete kŕmiť hydinu, žĺtky získajú oranžový odtieň. V prípade kačíc sa uvádzajú aj iné účinky, ako napríklad zvýšený rast a intenzívnejšie sfarbenie kože alebo tuku. U nosníc zvyšuje obsah omega-3 mastných kyselín a bielkovín vo vajciach. Mal by sa však vždy pridávať v menších pravidelných dávkach, ktoré sa postupne zvyšujú. Nikdy by však nemal byť jediným zdrojom potravy.

Ďalšie použitie

Hoci si to mnohí ľudia neuvedomujú a považujú žaburinku vo vode za signál znečistenia, v skutočnosti je žaburienka účinným čističom vody. Je totiž schopný akumulovať ťažko rozložiteľné látky, ktoré sa do prostredia dostávajú z chemicky ošetrovaných polí alebo komunálnych odpadových vôd. Preto sa používa na likvidáciu nečistôt a dokáže z vody odstrániť 99 % rozpustených látok (ako sú zvyšky pesticídov, liečivá, ťažké kovy a iné odpady).

Okrem toho sa žaburinka malá a žaburinka hrbatá v súčasnosti používajú ako testovacie organizmy, ktoré pomáhajú určiť ekotoxické účinky škodlivých látok na vodné ekosystémy alebo posúdiť toxicitu sedimentov a pôdy. To možno rozpoznať podľa obmedzenia rastu v závislosti od počtu a plochy prírastkov alebo množstva chlorofylu. Potom sa používa aj na štúdium rôznych fyziologických vlastností vodných rastlín.

Schopnosť rýchleho rastu a relatívne vysoký obsah bielkovín robí zo žaburinky rastlinu, ktorá je veľmi zaujímavá pre farmaceutický priemysel a génové inžinierstvo. Jeho účinky sa naďalej skúmajú, pretože sa preň ľudia snažia nájsť čo najlepšie využitie. Aby toho nebolo málo, ľudia často pridávajú tento rastlinný materiál do kompostu.

Zber žaburinky

Ak chcete zbierať žaburinku, zvyčajne sa to robí v období od apríla do júna, keď sa zbiera celá rastlina. Je však dôležité zbierať len žaburinky, ktoré rastú v čistých vodách. V oblastiach, kde sa rastlina špeciálne pestuje, sa potom zbiera denne, pričom je možné zozbierať od 10 do 35 %.

Ako pestovať žaburinku doma?

Žaburinky je pomerne nenáročná rastlina, ktorá pláva na vodnej hladine. Ľudia ju zvyčajne zbierajú vo voľnej prírode, ale dá sa samozrejme pestovať aj doma. Optimálna teplota na pestovanie žaburinky je 15 až 30 °C. Ak je nižšia, bylinky rastú pomalšie, zatiaľ čo vyššie teploty im veľmi neprospievajú. Pri teplotách nad 35 °C periwinkle postupne odumiera.

Vo všeobecnosti môže žaburinka prežiť pri pH od 5,0 do 9,0, ale najlepšie sa mu darí, keď je medzi 6,5 a 7,5. Keďže ide o plávajúcu rastlinu, nie sú uvedené žiadne špecifické požiadavky na substrát. Je však dôležité umiestniť rastlinu do nádrže s dostatočným množstvom základných živín potrebných na optimálny vývoj. Okrem toho je možné ostriež hnojiť.

Ako sa zbaviť žaburinky v akváriu?

Ak sa žaburinka na tomto mieste premnoží, môže úplne zarásť hladinu a zatieniť celé akvárium. V takom prípade ho bude potrebné odstrániť z vody pomocou sieťky, ale zvyčajne sa tým nezničia všetky prítomné rastliny. O zvyšky sa však môže postarať skimmer (zberač nečistôt z hladiny) a niektorí ľudia tiež zistili, že je užitočné zbaviť sa žaburinky pomocou vidličky alebo cedníka. Ak ju však chcete z akvária úplne odstrániť, musíte dôsledne pozbierať všetky rastliny.

Ako sa zbaviť žabinca v rybníku?

Mnoho ľudí si zaobstará žabince do svojich vonkajších jazierok alebo možno rybníkov, kde môžu byť na prvý pohľad účinné a zároveň pomáhajú čistiť vodu alebo slúžia ako úkryt pre prítomné živočíchy. Aj tu sa však môže nepríjemne premnožiť. V takom prípade pokrýva celú hladinu, zatieňuje ostatné vodné rastliny a kazí kvalitu vody.

Ak chcete žaburinku vyhubiť, existuje niekoľko rôznych spôsobov, ako to urobiť. Ak potrebujete odstrániť len malý počet týchto rastlín, môžete si vziať podberák a postupne sa rastliny zbaviť týmto spôsobom. Niektorí ľudia odporúčajú aj ich sťahovanie pomocou latiek alebo plávajúceho lana, ale táto metóda je pomerne prácna. Podobne môžete použiť prúd vody, aby ste žaburinky zahnali na jedno miesto a potom ich odstránili.

Ďalšou možnosťou likvidácie žaburinky v jazierku alebo rybníku je zarybnenie bylinožravými rybami. Najčastejšie je to amur, ale niektorí odporúčajú aj pleskáča alebo možno ostrieža. Touto rastlinou sa živia aj kačice. Okrem toho môžete, samozrejme, vyskúšať aj chemickú likvidáciu žaburinky, ale tu je dobré poradiť sa s odborníkom, aby ste nenarušili miestny ekosystém.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!