Medzi ostatnými druhmi zeleniny vyniká baklažán predovšetkým nápadnou farbou svojich plodov. Pestovať sa dá ako okrasná rastlina, ale svoje využitie si našiel aj v kuchyni, kde sú baklažány obľúbené hlavne vďaka nízkemu obsahu kalórií a pozitívnemu vplyvu na ľudské zdravie. Prezradíme, aká je baklažán rastlina, kde sa tento baklažán najčastejšie pestuje a aké má baklažán liečivé účinky.
Ako spoznať baklažán?
Baklažán (latinsky Solanum) je početný rod rastlín z čeľade ľuľkovitej, ktorý zahŕňa zhruba 1500 rôznych druhov bylín a drevín. Patria sem jednoročné, dvojročné aj vytrvalé byliny, ale aj kríky, liany alebo napríklad malé stromy. Tieto druhy sú dnes rozšírené prakticky po celom svete, ale najviac z nich rastie v tropických a subtropických oblastiach, predovšetkým v Strednej a Južnej Amerike.
Aké má baklažán druhy?
- Baklažán vajcoplodý (Solanum melongena),
- Baklažán zemiakový (Solanum tuberosum),
- Baklažán čierny (Solanum nigrum),
- Baklažán paradajkový alebo paradajka jedlé (Solanum lycopersicum),
- Baklažán rajčiakový (Solanum betaceum),
- Baklažán sodomský (Solanum linnaeanum),
- Baklažán quitský (Solanum quitoense),
- Baklažán americký (Solanum americanum),
- Baklažán karolínsky (Solanum carolinense),
- Baklažán potmechuť (Solanum dulcamara),
- Baklažán žltý (Solanum villosum),
- Baklažán čučoriedkový (Solanum ascabrum),
- Baklažán modrý alebo horcový stromček (Solanum rantonnetii).
Hospodársky najvýznamnejším druhom je samozrejme baklažán zemiakový, ale veľmi dôležitú úlohu hrá aj paradajka jedlá. V kuchyni sa potom ako zelenina používajú aj plody ďalších druhov baklažánu, ako je napríklad tamarilo (baklažán rajčina) alebo pepino (baklažán peruánsky). Niektoré druhy baklažánov sa navyše pestujú ako okrasné rastliny a iné zase našli využitie v medicíne.
V Slovenskej republike sa v dnešnej dobe vyskytuje celkom 19 druhov baklažánov. Pôvodný je iba baklažán potmechuť, ktorý rastie v teplejších oblastiach na celom našom území. Medzi zdomácnené archeofyty sa potom radí baklažán čierny, baklažán vlnatý alebo baklažán krídlatý. Niektoré ďalšie pestované druhy, ako je baklažán zemiakový, baklažán paradajkový alebo baklažán vajíčkoplodý, na Slovensku splaňujú.
Čo je to baklažán?
Pod týmto názvom sa ukrýva baklažán vajíčkoplodý (Solanum melongena), čo je rastlina, ktorá spoločne so zemiakmi, paradajkami a paprikami patrí do čeľade ľuľkovitej. Na našom území sa pestuje ako jednoročná zelenina, ktorá je náročná na teplo aj zálievku. V priaznivých podmienkach však baklažán dorastá až do výšky jedného metra a za dobrú starostlivosť sa odmení úrodou chutných plodov.
Baklažán vajcoplodý má bohatý koreňový systém a priamu lodyhu, ktorá je dole mierne drevnatá. Jeho listy bývajú krátko stopkaté, celokrajné a na rube plstnaté, majú svetlo až tmavo zelenú farbu a vyznačujú sa fialovým žilkovaním. Päťčlenné kvety baklažánu, ktoré môžu byť ružové až fialové, sa objavujú začiatkom leta.
Plodom sú potom bobule používané ako plodová zelenina, ktoré sa označujú jednoducho ako baklažány. Môžu dorastať do dĺžky 25 až 30 centimetrov, ich váha dosahuje až jeden kilogram a zvyčajne majú vajcovitý alebo uhorkovitý tvar. Hoci si mnohí ľudia myslia, že baklažán je zelenina, z botanického hľadiska sa jedná o ovocie, podobne ako je to potrebné v prípade paradajky alebo papriky.
Pestovateľa baklažán na prvý pohľad zaujme svojou lesklou šupkou, ktorá môže mať rôzne sfarbenie. Asi najznámejšie sú plody tmavo fialovej až čiernej farby, ale stretnúť sa môžete aj s odrodami, ktorých bobule majú šupku svetlo zelenú alebo žltú. Výnimkou potom nie je ani biely baklažán a okrem toho existujú aj dvojfarebné, žíhané alebo mramorované varianty. Dužina je však vždy žltkasto biela či krémová, má hubovitú konzistenciu a obsahuje drobné jadierka.
Odkiaľ baklažán pochádza?
Domovinou baklažánu vajcoplodého je východná časť Indie, odkiaľ sa neskôr rozšíril po celom svete. Na európskom území sa táto rastlina vyskytuje zhruba od 14. až 15. storočia, ale nie vždy bola medzi ľuďmi obľúbená. Niektorí vhodnosť konzumácie baklažánov spochybňovali a považovali tieto plody za nebezpečné, čo viedlo k tomu, že sa začal označovať ako „jablko bláznov“.
Zatiaľ čo v subtropických oblastiach sa dnes baklažán pestuje ako viacročná zelenina, v slovenských klimatických podmienkach ide predovšetkým o jednoročnú rastlinu, ktorej najobľúbenejšie odrody majú klasický vajcovitý tvar. Šupka potom býva sfarbená do tmavo fialových až čiernych odtieňov a dužina má vo vnútri krémovú farbu, ale na okrajoch je skôr ľahko zelenkavá.
V slovenskom prostredí sa najviac používa označenie baklažán, ale v zahraničí má táto rastlina celý rad rôznych pomenovaní. Pokiaľ vás teda zaujíma, ako sa povie baklažán po anglicky, je možné, že narazíte hneď na niekoľko výrazov. Na území Veľkej Británie alebo Írska sa používa slovo aubergine, ale v USA, Austrálii, anglofónnej časti Kanady a na Novom Zélande poznajú baklažán ako eggplant. Na juhu Ázie, v Singapure či v Malajzii potom zdomácnelo meno brinjal.
Aké látky baklažán obsahuje?
Baklažán vajcoplodý je nízkokalorická potravina, ktorá je až z 90% tvorená vodou. Plody obsahujú aj flavonoidy, čo sú prírodné farbivá s mnohými zdraviu prospešnými účinkami, ktoré sa radia k sekundárnym metabolitom rastlín. Ďalej je potom baklažán dobrým zdrojom pektínu, ktorý pôsobí ako rozpustná vláknina a môže mať priaznivý vplyv na zloženie črevnej mikroflóry.
Minerálne látky:
- draslík,
- horčík,
- železo,
- zinok,
- mangán.
Pokiaľ ide o to, aké obsahuje baklažán vitamíny, nájdete v ňom hlavne vitamín A, vitamíny skupiny B (B1, B2, B3, B6) a vitamín C. Okrem toho je tu obsiahnuté pomerne veľké množstvo kyseliny listovej a kyseliny pantotenovej, v šupke sa nachádza rutín a medzi dôležité zložky patrí aj už spomínaný pektín, ktorého množstvo je údajne vyššie ako vo všetkých ostatných druhoch zeleniny.
Väčšina prospešných látok, ktoré v sebe baklažán ukrýva, sa pritom nachádza v šupke. Práve preto sa baklažán konzumuje aj so šupkou, pretože inak by sa človek pripravil o väčšinu cenných živín. Pred spracovaním ale nikdy nezabudnite baklažán dôkladne umyť pod tečúcou vodou, aby ste ho zbavili všetkých nečistôt.
Má baklažán liečivé účinky?
Keďže baklažán obsahuje veľké množstvo vody a iba minimum kalórií, dokáže skvele obohatiť zdravý jedálniček. Okrem toho ale dobre poslúži aj pri detoxikácii a chvália si ho aj ľudia, ktorí sa snažia zhodiť nejaké to kilo. Aby toho nebolo málo, baklažán údajne znižuje obsah cholesterolu v krvi a bráni lámaniu drobných krvných kapilár.
Vďaka obsiahnutému rutinu baklažán spevňuje cievy a môže sa pochváliť aj protisklerotickými účinkami. Dôležité je potom aj jeho antioxidačné pôsobenie, čo znamená, že konzumácia týchto plodov pomáha chrániť organizmus pred škodlivinami a bráni vzniku voľných radikálov. Okrem toho priaznivo ovplyvňuje aj krvný tlak a črevnú mikroflóru.
Pokiaľ zaradíte baklažán do svojho jedálnička, rozhodne nebudete ľutovať. Údajne totiž zlepšuje zažívanie, čistí črevá, pozitívne ovplyvňuje činnosť žlčníka či pečene, má antibiotické účinky a podporuje imunitný systém. Ďalej by potom jeho konzumácia mala čiastočne zvyšovať fyzickú aj psychickú kondíciu a niektorí dokonca považujú baklažán za prírodné afrodiziakum.
Baklažán: nežiaduce účinky
Pokiaľ vás baklažán v obchode zaujal a premýšľate, že by ste ho sami radi vyskúšali, iste vás tiež zaujíma, či je baklažán jedovatý, pokiaľ sa tepelne nespracuje, alebo napríklad ako ovplyvňuje baklažán zdravie nastávajúcich mamičiek a dojčiacich žien. Majte teda na pamäti, že baklažán by ste nikdy nemali jesť surový.
Obsahuje totiž alkaloidy, ako je napríklad solanín, ktoré by človeku mohli spôsobiť nevoľnosť a zažívacie problémy. Tieto škodlivé látky sa však tepelnou úpravou rozložia a baklažán sa premení na zdravú pochúťku. Z toho dôvodu sa nemusíte báť konzumovať baklažán v tehotenstve, a pokiaľ ho dobre pripravíte, žiadnym negatívnym spôsobom by nemal ovplyvniť ani dojčenie.
Aké má baklažán využitie?
Baklažán sa konzumuje vždy tepelne upravený, teda pečený, varený, dusený, restovaný alebo napríklad grilovaný. Dá sa marinovať aj zavárať do rôznych čalamád, často sa opeká na rozpálenom kameni a môžete ho samozrejme obalený v cestíčku tiež vyprážať na oleji. Fantázii sa tu rozhodne medze nekladú, takže sa nebojte s baklažánom experimentovať.
Svoje miesto si baklažán našiel v rôznych svetových kuchyniach. Zatiaľ čo v Grécku sa baklažán používa ako súčasť tradičného pokrmu označovaného ako musaka, vo Francúzsku zase obohacuje klasické ratatouille. V Srbsku je baklažán zastúpený v čalamáde, ktorú miestni poznajú ako ajvar, a v arabskej kuchyni sa pripravuje okrem iného aj pasta zo zapečených baklažánov, ktorá sa nazýva baba ganuš.
Pred akoukoľvek úpravou sa baklažán obvykle necháva vypotiť, aby sa zbavil prebytočnej vody a horkosti. To znamená, že by ste ho mali zľahka osoliť, a akonáhle sa orosí, dosucha ho utrieť. Keďže je štruktúra baklažánu pórovitá, pomôže to tiež zabrániť prílišnému nasiaknutiu olejom. Chuť baklažánu je potom veľmi decentná, a preto sa dá dobre kombinovať aj s výraznejšími ingredienciami, ako sú rôzne druhy exotického korenia, bylinky, cesnak alebo cibuľa.
Čo je to baklažán?
Ako baklažán alebo baklažán vajíčkoplodý (Solanum melongena) sa označuje rastlina, ktorá patrí do čeľade ľuľkovitých. Pôvodne pochádza z východnej časti Indie, ale dnes sa pestuje prakticky na celom svete. U nás ju záhradkári poznajú ako jednoročnú zeleninu, ktorá je pomerne náročná na teplo aj zálievku. V tropických oblastiach sa však pestuje ako viacročná rastlina.
Čo baklažán obsahuje?
Plody baklažánu, ktoré si našli svoje využitie hlavne v kuchyni, sú z 90% tvorené vodou. Obsahujú iba malé množstvo kalórií, pektín, ktorý pôsobí ako rozpustná vláknina, ale aj flavonoidy, čo sú prírodné farbivá s mnohými zdraviu prospešnými účinkami. Okrem toho sú baklažány dobrým zdrojom draslíka, horčíka, železa, zinku, mangánu, ale aj celého radu vitamínov zo skupiny B, vitamínu A alebo vitamínu C.
Aké má baklažán liečivé účinky?
Vďaka nízkemu obsahu kalórií dokáže baklažán skvele obohatiť zdravý jedálniček a používa sa aj pri detoxikácii organizmu. Okrem toho údajne znižuje obsah cholesterolu v krvi, spevňuje cievy, bráni lámaniu drobných krvných kapilár a má aj antioxidačné účinky. Ďalej potom priaznivo ovplyvňuje krvný tlak a črevnú mikroflóru, zlepšuje zažívanie, čistí črevá, podporuje imunitný systém a dokonca je považovaný za prírodné afrodiziakum.
Aké má baklažán využitie?
Baklažán vajcoplodý si našiel využitie hlavne v kuchyni, kde sa dá pripraviť na celý rad rôznych spôsobov. Obvykle sa konzumuje pečený, varený, dusený, restovaný alebo grilovaný, pričom v mnohých kuchyniach sa stal súčasťou tradičných pokrmov. Človek by však nikdy nemal jesť baklažán surový, pretože obsahuje solanín, čo by mohlo neskôr spôsobiť nevoľnosť a zažívacie ťažkosti.