SLIVONE: Druhy, využitie a pestovanie

Premýšľate, ako sa nazýva ovocná drevina, ktorá voľne rastie u vás za domom a každoročne vám poskytuje chutné kôstkovice? Alebo snáď hľadáte pre svoju záhradu stromček či ker, ktorý vám bude robiť radosť bohatou úrodou ovocia vhodného na kuchynské spracovanie? V tom prípade by odpoveďou na vaše otázky mohol byť niektorý druh sliviek, ktoré sú medzi záhradkármi veľmi obľúbené.

Čo sú slivky?

Pod názvom slivka (latinsky Prunus) sa ukrýva rozsiahly rod drevín, ktorý sa radí do čeľade ružovitej (Rosaceae). Hoci to mnohí netušia, zahŕňa celý rad obľúbených ovocných stromov, ktoré sa hojne pestujú na záhradách okolo rodinných domov, ako je slivka, čerešňa, višňa, marhuľa alebo broskyňa, ale aj veľké množstvo divo rastúcich druhov, kam sa radí trnka, stremcha alebo turecká višňa.

Ako vyzerajú slivone?

Vzhľadom na to, že sa jedná o veľmi rozsiahly rastlinný rod, určite nie je prekvapením, že zahŕňa tak opadavé, ako aj vždyzelené dreviny. Môže sa pritom jednať o nízke, stredne vyrastené aj vysoké stromy dorastajúce do výšky 5-25 metrov, viackmenné, bohato vetvené stromčeky, kríky, klonálne porasty, ale aj kríky, ktorých výška nepresahuje 30 centimetrov.

Stromy a kríky patriace do rodu slivka sa dožívajú pomerne nízkeho veku (rádovo sa jedná o desiatky rokov). Výnimkou je napríklad marhuľa japonská alebo čerešňa vtáčia, ktoré môžu rásť pokojne aj niekoľko stoviek rokov. Koreňový systém je v prípade stromov kolovitý a bohato vetvený, siaha pomerne hlboko a vyznačuje sa arbuskulárnou mykorhizou.

Vďaka koreňovej výmladnosti, ktorá je pre niektoré druhy sliviek typická, môžu dané dreviny vytvárať polykormóny. Ide o rastovú formu, kedy z jediného podzemného systému vyrastá niekoľko oddelených nadzemných častí, ktoré pôsobia ako populácia väčšieho množstva rastlín. Príkladom je slivka trnka, ktorá je medzi záhradkármi známa aj ako trnka obyčajná.

Pokiaľ ide o charakteristický vzhľad sliviek, tieto stromy a kríky sa vyznačujú hlavne jednoduchými, striedavými listami, ktorých čepele majú obvykle kopijovitý alebo vajcovitý tvar a zubaté, pílkovité alebo skoro celokrajné okraje. Na stopke alebo na spodnej strane sa potom často nachádzajú nektáriové žľazy. Kôra slivoňa býva v mladosti hladká, v starobe sa však krúti, odlupuje alebo puká a mení sa na borku.

Typickým znakom slivky sú aj obojpohlavné kvety, ktoré často príjemne voňajú. V závislosti od konkrétneho druhu môžu vyrastať samostatne, alebo ako súčasť kvetenstva, ktorými sú okolíky, chocholíky či hrozno. Väčšinou rozkvitajú ešte pred vyrašením listov alebo spoločne s nimi, obsahujú päť kališných aj korunných lístkov a ich farba sa pohybuje od bielej cez ružovú až po červenú či fialovú.

Čo sa týka opeľovania, kvety môžu byť samosprašné aj cudzoopelivé, čo je nutné vziať do úvahy pri výsadbe konkrétneho druhu slivky. Plodom sú potom kôstkovice rôznych tvarov, veľkostí a farieb, ktoré si ľudia veľmi obľúbili nielen pre priamu konzumáciu, ale aj ako ovocie vhodné na prípravu radu rôznych pokrmov či zavarenín. U planých druhov sú drobnejšie, u pestovaných kultivarov naopak väčšie. Dužina je typicky jedlá, ale na niektoré druhy je nutné dávať pozor (bobkovišeň, stremcha).

Kde rastú slivone?

Slivone sú rozšírené kozmopolitne, ale za centrum ich výskytu môžeme označiť mierne a subtropické oblasti na severnej pologuli. Objavujú sa prakticky v celej Európe, v Ázii aj v Severnej Amerike, ale v menšom meradle sa s nimi môžete stretnúť aj v trópoch Indočíny, v juhovýchodnej Ázii, v Južnej Amerike, v Afrike (vrátane Madagaskaru) a dokonca aj v Austrálii či na Novom Zélande.

Stanoviská, ktoré zástupcovia rodu slivoň obývajú, sú pomerne rôznorodé. Stromové druhy rastú hlavne v nížinných dažďových lesoch trópov a v opadavých či poloopadavých lesoch mierneho pásma aj na ich svetlých okrajoch. Kríky potom môžu tvoriť lesné podrasty, ale objavujú sa aj na miestach, ktoré sú na plnom slnku či v polotieni (krovinaté lesostepi a stepi), alebo v horských oblastiach.

Čo sa týka pôdy, slivone zvládajú takmer akúkoľvek zeminu, až na tie ťažké ílovité a trvalo zamokrené. Niektoré druhy sú dokonca schopné znášať aj dlhodobejšie sucho. Kultúrne pestované slivky však vyžadujú skôr hlbšie a dostatočne humózne pôdy a mnohé z nich sú vápnomilné (teda okrem broskýň).

Najčastejšie druhy sliviek

Počet taxónov, ktoré podľa botanikov patria do rodu slivka, sa dnes pohybuje okolo 500. Toto číslo zahŕňa nielen samostatné druhy, ktorých je okolo dvoch stoviek, ale aj množstvo krížencov a rôznych poddruhov. Najčastejšie sa potom delia do troch samostatných podrodov (Padus, Cerasus a Prunus), ktoré sa navzájom v niektorých vlastnostiach líšia.

Podrod Padus

Táto bazálna vetva je hojne rozšírená na mnohých miestach po celom svete, a to vrátane trópov. Typickým znakom jej zástupcov sú pritom hroznové kvetenstvá s väčším množstvom drobných kvetov. Zároveň sa jedná o jediný podrod sliviek, ktorý zahŕňa vždyzelené dreviny s tuhými kožovitými listami. Zaraďujeme sem napríklad nasledujúce druhy:

• slivka africká (Prunus africana),
• bobkovišeň lekárska (Prunus laurocerasus),
• bobkovišeň portugalská (Prunus lusitanica),
• strmcha obyčajná (Prunus padus),
• strmcha neskoré (Prunus serotina),
• strmcha viržinska (Prunus virginiana).

Podrod Cerasus

V tomto prípade sa jedná o podrod sliviek, ktorý zahŕňa všetky čerešne, višne, sakury a príbuzné dreviny. Najväčšou druhovou rozmanitosťou sa vyznačuje východná Ázia, kde sú tieto stromy a kríky veľmi obľúbené. Konkrétne sem môžeme zaradiť napríklad tieto druhy:

• čerešňa vtáčia (Prunus avium),
• čerešňa krovitá (Prunus fruticosa),
• čerešňa chĺpkatá (Prunus subhirtella),
• čerešňa himalájska (Prunus cerasoides),
• višňa obyčajná (Prunus cerasus),
• višňa turecká (Prunus mahalieb),
• sakura ozdobná (Prunus serrulata),
• slivka vykrajovaná (Prunus emarginata)

Podrod Prunus

Posledný z troch rozlišovaných podrodov je veľmi obsiahly. Jednotlivé druhy, ktoré doň patria, sa tak delia ešte do niekoľkých sekcií, ako je napríklad sekcia Amygdalus (mandlóne), sekcia Persica (broskyne), sekcia Armeniaca (marhule) alebo sekcia Prunus („pravé“ slivky a slivky). Medzi obľúbené druhy patria:

• mandloň obyčajná (Prunus dulcis),
• broskyňa obyčajná (Prunus persica),
• marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca),
• marhuľa japonská (Prunus mume),
• marhuľa sibírska (Prunus sibirica),
• čerešňa japonská (Prunus japonica),
• višňa plstnatá (Prunus tomentosa),
• slivka slivka (Prunus domestica),
• slivka slivka (Prunus insititia),
• slivka bluma (Prunus domestica subsp. pomariorum),
• slivka renklóda (Prunus domestica subsp. italica),
• slivka mirabelka (Prunus domestica subsp. syriaca),
• slivka trnka (Prunus spinosa),
• slivka vŕbová (Prunus salicina),
• slivka myrobalán (Prunus cerasifera).

Na Slovensku je pôvodných iba šesť druhov sliviek. Sem patrí čerešňa vtáčia, trnka obyčajná, stremcha obyčajná, višňa mahalebka, čerešňa krovitá a mandľová nízka (tá je však na našom území kriticky ohrozená). Existuje však mnoho ďalších druhov, ktoré tu postupom času zdomácneli, kam sa radí slivka myrobalán a slivka slivka, alebo príležitostne splaňujú, čo je napríklad slivka slivka.

Aké majú slivky využitie?

Slivone dnes patria medzi veľmi obľúbené dreviny, ktoré si našli množstvo využití. Jednou z oblastí, kde zohrávajú dôležitú úlohu, je samozrejme gastronómia. Plody rôznych sliviek sa totiž radia medzi najobľúbenejšie ovocné druhy, a to nielen vďaka ich skvelej chuti, ale aj pre veľké množstvo dostupných odrôd a obsiahnuté látky, kam patria hlavne antioxidanty, vitamíny a minerály.

Ovocie vypestované na slivkách sa dá konzumovať v čerstvom stave, ale skvele sa hodí aj na výrobu kompótov, džemov, sirupov, omáčok alebo lekváru. Zrelé plody sa môžu rýchlo kaziť, a preto sa často sušia, mrazia alebo kandizujú. Okrem toho sa môžu stať základom chutných dezertov, pridávajú sa do ovocných knedlí a využívajú sa aj v cukrárčine (napríklad pri výrobe marcipánu).

Plody sliviek sa ďalej hojne používajú pri výrobe alkoholických nápojov. Veľké množstvo kôstkovín sa po prekvasení destiluje na ovocné pálenky, ako je napríklad slivovica či marhuľovica. Obľúbené sú potom aj destiláty z čerešní, višňovka alebo griotka, pálenka persico, likér Amaretto, ovocné víno z trniek alebo belgické pivo Kriek Lambik, kam sa pridávajú višne.

Okrem potravinárstva však majú slivone aj ďalšie využitie. V čase kvetu sú na pohľad veľmi atraktívne, a preto bolo vyšľachtených mnoho ozdobných kultivarov. Niektoré druhy môžu plniť okrasnú funkciu aj na jeseň, keď sa ich listy vyfarbia. Vybrané dreviny potom bývajú vysádzané ako parkové solitéry, súčasť alejí, predsadba pre vyššie stromy, živé ploty alebo porast skaliek. Pri väčších krajinárskych úpravách sa slivka vďaka bohatému koreňovému systému hodí na spevňovanie svahov a brehov.

Keďže je drevo mnohých druhov pevné, tvrdé a pekne sfarbené, je veľmi cenené v umeleckom rezbárstve a stolárstve. Vyrába sa z neho dyhovaný nábytok, hudobné nástroje, drevené šperky, fajky či dekoračné predmety. Je však aj vysoko výhrevné, takže sa hodí na grilovanie a údenie. Okrem iného majú niektoré druhy sliviek veľký kultúrny význam hlavne vo východnej Ázii. Z jadier mandľovej či sliviek sa navyše lisuje olej používaný vo farmácii, kozmetike a parfumérii.

Aby toho nebolo málo, slivka patrí tiež k významným medonosným rastlinám, ktoré včelám ponúkajú veľké množstvo nektáru a výživného peľu. Niekedy tiež hostia producentov medovice, čo sú predovšetkým niektoré vošky, a zároveň sa stávajú živnými rastlinami pre širokú škálu motýľov. Sem patrí hlavne babočka brestová, swallowtail ovocný alebo ostrúčik slivkový.

Pestovanie sliviek

V Mezopotámii a starovekej Číne sa slivone pestovali pravdepodobne už 2000 rokov pred naším letopočtom, čo znamená, že sa radí medzi veľmi staré kultúrne rastliny. Cielené pestovanie vybraných sliviek sa potom na európskom území presadilo vďaka Rimanom, ktorí tento zvyk pochytili pri výbojoch smerom na východ. So sebou si priviezli sadenice broskýň, marhúľ a sliviek

Pokiaľ ide o vhodné podmienky, slivky typicky vyžadujú ľahšiu, dobre priepustnú a humóznu pôdu av mnohých prípadoch aj teplejšie, chránené polohy. Rastú pomerne rýchlo, postupne začínajú vyžadovať prihnojovanie a záhradkári okolitú zeminu taktiež primerane vápnia.

Odrody určené na hospodárske účely sa množia hlavne vegetatívne vrúbľovaním, odrezkovaním a očkovaním, a to na rôzne podnože. K tým najpoužívanejším sa u nás radí slivka myrobalán, pretože sa dobre prispôsobuje pôdnym podmienkam a rýchlo rastie. Ďalej sa potom jedná o Wangenheimovu slivku a jej krížencov, St. Julien A alebo o podnože MY-BO-1 a MY-KL-A (z myrobalánu).

Choroby a škodcovia

Záhradkári sa často pýtajú na to, či existuje niečo, čo môže ich pestované slivky ohroziť. Medzi najčastejšie choroby sa radí napríklad monilióza, hubová škvrnitosť a kučeravosť alebo napríklad rôzne bakteriálne šarlach. Veľké nebezpečenstvo potom predstavuje šarka, čo je vírusové ochorenie prenášané hlavne voškami, a pri rýchlom striedaní teplôt v zime môžu slivone trpieť mrazovými trhlinami a klejotokom. Pokiaľ ide o škodcov, problém môžu predstavovať obaľovači, ale aj vrtuľa čerešňová.