NAJČASTEJŠIE TYPY MÄTY, ktoré rastú v našej krajine?

Vďaka svojim pozitívnym účinkom na ľudské zdravie patria medzi najobľúbenejšie liečivé rastliny, ale sú známe aj svojou nezameniteľnou, príjemne osviežujúcou vôňou. Máme samozrejme na mysli obľúbené druhy mäty, ktoré našli svoje využitie najmä v potravinárskom alebo kozmetickom priemysle. Povieme vám, aké druhy mäty existujú, ako vyzerajú a kde ich môžete nájsť.

Ako rozpoznať mätu?

Rod rastlín s názvom mäta (latinsky Mentha) zahŕňa viacročné aromatické byliny, ktoré sa vyznačujú chlpatými štvorhrannými stonkami a bodkovanými kvetenstvami. Patrí do čeľade Lamiaceae, ktorá je súčasťou radu Lamiales. Podobne ako šalvia, materina dúška, nádchovník či medunka lekárska sa radí do čeľade hluchavkovité (Lamiaceae), ktorá je súčasťou radu hluchavkotvarých (Lamiales).

Rôzne druhy mäty rastú z podzemných alebo nadzemných plazivých odnoží, ktoré majú chlpaté výbežky a zvyčajne dosahujú výšku 0,2 až 1,2 metra. Stonky sú buď holé, alebo častejšie pokryté chĺpkami, väčšinou sú rozvetvené a vyrastajú z nich chlpaté listy, ktoré môžu byť sediace alebo majú krátke stopky. Ich kopijovité až vajcovité čepele sú zvyčajne po obvode jemne zubaté.

V bunkách listov a stoniek mäty sa nachádzajú éterické oleje, ako napríklad mentol (hlavne na koncoch žľaznatých chĺpkov alebo v drobných papilách), ktoré dodávajú rastlinám ich špecifickú vôňu. Sú tiež dôvodom, prečo po rozdrvení listov medzi prstami cítiť silnú arómu, ktorá je obľúbená napríklad v kozmetickom a potravinárskom priemysle.

Ďalším charakteristickým znakom je kláskovité kvetenstvo, ktoré pozostáva z malých prilbicovitých alebo stopkatých kvetov. Najčastejšie sa objavujú na vrchole stonky v pazuchách listov, kde vytvárajú odlúčené alebo holé kališné lístky. Z hľadiska farby sú obojpohlavné kvety zvyčajne fialové alebo ružové, ale zriedkavo môžu byť biele. Plodom je tmavá, semenná kôstkovica.

Kde rastie mäta?

Jednotlivých zástupcov rodu mäta dnes nájdete prakticky po celom svete. Tieto bylinky sú rozšírené v Európe a Ázii, ale rastú aj v severozápadnej Afrike, darí sa im v Severnej a Južnej Amerike a dokonca ich nájdete aj v Austrálii a na Novom Zélande. Jedinou výnimkou sú tropické oblasti.

Rozmnožovanie mäty

Vo voľnej prírode sa mäta rozmnožuje prevažne nepohlavne (vegetatívne) a na niektorých stanovištiach môže vytvárať polykormy, čo sú rastové formy s niekoľkými samostatnými nadzemnými časťami, ktoré však v skutočnosti vyrastajú z jedného podzemného systému. Okrem toho sa mäta môže rozmnožovať aj pohlavne, prostredníctvom semien.

Pri veľkoplošnom pestovaní mäty (napr. v záhradníckych podnikoch) sa rozmnožuje len vegetatívnym spôsobom, a to podzemnými odnožami a ich výhonkami, nadzemnými výhonkami alebo odrezkami. Rozmnožovanie zo semien sa nepoužíva, pretože v dôsledku hybridizácie nie je možné zaručiť, že nové rastliny budú mať požadované vlastnosti.

Rôzne druhy mäty

Vzhľadom na nápadnú morfologickú variabilitu jednotlivých druhov sa odborníci zvyčajne nevedia zhodnúť na tom, ako rod mäta vnútorne rozdeliť. V súčasnosti však zvyčajne rozoznávajú približne 20 – 30 samostatných druhov, ktoré sa líšia vzhľadom a niektorými vlastnosťami. Okrem toho sa však jednotlivé druhy často krížia, v dôsledku čoho existuje široká škála hybridov.

Z cudzokrajných druhov sú dobre známe Mentha australis, Mentha canadensis, Mentha grandiflora, Mentha laxiflora a Mentha japonica. Tieto rastliny však na našom území nerastú voľne a objavujú sa len sporadicky ako druhy pestované v menších alebo väčších záhradách. V českej prírode dnes nájdeme len šesť zástupcov rodu mäta, ale aj množstvo hybridov.

Druhy mäty v Slovenskej republike:

• mäta poľná (Mentha arvensis),
• mäta vodná (Mentha aquatica),
• mäta pieporná (Mentha suaveolens),
• mäta pieporná (Mentha spicata),
• mäta dlholistá (Mentha longifolia),
• mäta obecná (Pulegium vulgare).

Hybridy:

• Mäta pieporná (Mentha piperita),
• mäta pieporná (Mentha x gracilis),
• mäta pieporná (Mentha x niliaca),
• mäta krovitá (Mentha x rotundifolia),
• mäta krovitá (Mentha x dumetorum),
• mäta pieporná (Mentha x verticillata),
• mäta dalmatínska (Mentha x dalmatica)

Mäta pieporná

Asi najznámejším druhom je samozrejme mäta pieporná, ktorá je prírodným krížencom mäty vodnej a mäty kopijovitej. Vďaka svojej typickej vôni a ďalším vlastnostiam je známa aj ako mäta pieporná, mäta vetrová alebo mäta pieporná. Zároveň je obľúbená pre svoje priaznivé účinky na ľudské zdravie, vďaka čomu si našla svoje miesto v ľudovom liečiteľstve.

Mäta pieporná dorastá do výšky približne 50 až 80 centimetrov, jej listy sú kopijovité až vajcovité a kvety usporiadané do nepárnych cípov sú ružové alebo svetlofialové. Zvyčajne kvitne od júla do septembra, pričom čerstvé listy sa trhajú počas celého leta a kvetenstvo sa odrezáva tesne pred kvitnutím. Existuje množstvo zaujímavých kultivarov, ako napr:

Citrónová mäta,
pomarančová mäta,
mandarínková mäta,
grapefruitová mäta,
čokoládová mäta,
bergamotová mäta,
švajčiarska mäta.

Pokiaľ ide o liečivé účinky mäty piepornej, medzi ľuďmi je táto bylina známa najmä vďaka svojmu pozitívnemu vplyvu na trávenie. Môže teda pomôcť pri problémoch, ako je nadúvanie, bolesť žalúdka, nevoľnosť, zvracanie alebo kolika. Používa sa však aj u pacientov trpiacich syndrómom dráždivého čreva, pomáha pri prechladnutí, zmierňuje nádchu, kašeľ, bolesti hrdla a hlavy, je vhodná pri nespavosti, astme, zápachu z úst a podráždení pokožky.

Mäta poľná

Je to trváca burinná bylina, ktorá je hojne rozšírená v Európe, ale jej areál siaha až po západnú Sibír a Strednú Áziu. Okrem toho bola zavlečená aj do Severnej Ameriky a v súčasnosti sa vyskytuje aj vo východnej Ázii. Keďže sa tento druh v angličtine nazýva wild mint (divoká mäta), môžete sa niekedy stretnúť s pojmom divoká mäta.

V Slovenskej republike sa mäta vyskytuje prakticky na celom území, od nížin až po podhorie. Obýva najmä vlhké alebo zamokrené stanovištia s hlbokou, kyprou, ílovitou pôdou, ktorá je mierne kyslá až zásaditá. Najčastejšie sa vyskytuje na poliach, pastvinách, v záhradách, okolo poľných a lesných ciest alebo aj na dnách vypustených rybníkov, kde vytvára súvislé porasty.

Stonka mäty, ktorá je vysoká asi 20 až 50 cm, vyrastá z podzemného odnože s tenkými výbežkami. Je štvorhranná, môže byť fialová a pokrytá porastom jemných chĺpkov. Z neho potom vyrastajú krátko stopkaté, krátko stopkaté listy, ktoré majú vajcovitý, kopijovitý alebo eliptický tvar. Symetrické fialové, modrofialové alebo riedke biele kvety sú usporiadané v hustých, okrúhlych, nepárnych strapcoch a kvitnú od júla do septembra.

Kvety obsahujú veľké množstvo éterických olejov (napríklad mentol je ešte bohatší ako mäta pieporná), ale ich nevhodné zloženie viedlo k zaradeniu mäty do kontrolovaného pestovania. Rastlina našla najmä priemyselné využitie, ale svoje miesto má aj v ľudovom liečiteľstve, kde pôsobí ako liek proti nadúvaniu, žalúdočným ťažkostiam alebo zažívacím kolikám.

Vodná mäta

Ako napovedá jej názov, vodná mäta rastie najmä na vlhkých miestach. Tento druh bol pôvodne rozšírený najmä v Európe, západnej a juhozápadnej Ázii a severnej Afrike, ale neskôr bol introdukovaný do Ameriky a Austrálie. U nás obýva najmä teplé oblasti stredných, východných a severozápadných území Slovenska.

Mäta vodná sa najčastejšie vyskytuje na vlhkých stanovištiach v okolí riek, rybníkov, potokov a jazier, v trstinách, v podmáčaných krovinách alebo na vlhkých lúkach. Niekedy sa jej však darí aj na suchých miestach v okolí polí a ciest. Okrem toho sa podobne ako mäta často kríži s inými druhmi, takže môžete nájsť množstvo hybridov.

Charakteristickým znakom vodnej mäty je rovná alebo vzpriamená stonka, ktorá je bohato rozvetvená a dorastá do výšky 45 až 130 cm. Listy majú dlhé stopky, pílovité čepele, krátke chĺpky a výraznú žilnatinu na rubovej strane. Drobné ružovofialové alebo svetlofialové kvety sa objavujú v lichoklasoch na konci stonky, kde vytvárajú guľovité kvetenstvo.

Pokiaľ ide o morfologické znaky, ide o veľmi variabilný druh. Jej éterický olej obsahuje viac mentolu ako mäta pieporná, ale charakteristická vôňa pripomína skôr bahno, preto sa mäta vodná priemyselne nepoužíva. V ľudovom liečiteľstve sa však odporúča na prípravu odvaru, ktorý podporuje tvorbu žlče, uvoľňuje kŕče, zlepšuje trávenie a pomáha proti hnačke.

Mäta vonná

Mäta voňavá je tiež známa svojou silnou vôňou a používa sa najmä v kuchyni. Je vhodná na dochucovanie jedál, ale aj na prípravu liečivých čajov. Tie sú obľúbené pre svoje antiseptické vlastnosti a údajne podporujú trávenie a zároveň pomáhajú znižovať horúčky. Okrem toho vôňa mäty piepornej odpudzuje myši a potkany a rastlina môže plniť aj okrasnú funkciu v záhrade.

Okrem severných oblastí rastie mäta pieporná v celej Európe, západnej Ázii a severozápadnej Afrike. Bola introdukovaná aj do Severnej a Južnej Ameriky, Austrálie, na Nový Zéland a do Číny. Vyskytuje sa najmä na otvorených, vlhkých miestach, kde je pôda bohatá na živiny. Sú to najmä lúky, priekopy okolo ciest, obrábané polia, brehy, skládky odpadu alebo železničné násypy.

Podzemný oddenok mäty piepornej, ktorý má chlpaté výbežky, vyrastá do rovnej, holej stonky, vysokej približne 30 až 50 centimetrov. Listy sú buď sediace, alebo majú krátky stopkový list, po obvode sú pílkovité až vrúbkované a chĺpky na spodnej strane sú dvakrát dlhšie ako na hornej strane.

Kvetenstvo je úzky, hustý alebo riedky valcovitý dáždnik pozostávajúci z bielych kvetov s jemným ružovým alebo fialovým nádychom. V závislosti od toho, o akú odrodu ide, môže mať mäta voňavá odlišnú arómu. Tým sa odlišuje napríklad mäta jablčná (Mentha suaveolens „Pomo“), citrónovo voňajúca odroda alebo mäta zázvorová.

Mäta kopijovitá

Mäta kopijovitá je hojne rozšírená aj v miernom podnebí a na mnohé miesta ju zaviedol človek. Zatiaľ čo do niektorých krajín bola prinesená ako okrasná bylina, v iných ju začali používať pre jej aromatické listy, čo viedlo k tomu, že tento druh postupne unikol do voľnej prírody, kde sa účinne rozšíril. V súčasnosti rastie najmä v aluviálnych oblastiach okolo vodných tokov, na brehoch rybníkov, močiarov a jazier alebo na vlhkých poliach, lúkach a v záhradách.

Je to trváca rastlina s rovnou alebo vzostupnou stonkou, ktorá sa na vrchole rozvetvuje a dorastá do výšky 110 cm. Hoci je niekedy zdanlivo holá, je pokrytá hustými chĺpkami. Listy sú sediace alebo majú krátke stopky a môžu byť eliptické, vajcovité, kopijovité alebo podlhovasté. Po obvode bývajú riedko vrúbkované a ich horná strana je husto pokrytá chĺpkami.

Drobné kvety s chlpatými stopkami tvoria riedke, na báze rozbité kališné lístky s bledoružovými alebo ružovofialovými okvetnými lístkami. vňať obsahuje pomerne veľké množstvo éterických olejov, ale ich celkové zloženie nie je vhodné na priemyselné využitie (takmer neobsahuje mentol). Listy sa však používajú na prípravu čajov alebo liečivých odvarov a ako prísada do kúpeľov.

Mäta dlholistá

Mäta dlholistá sa často pestuje ako okrasná rastlina a je obľúbená pre svoje zaujímavé klasy plné drobných kvetov, hoci neobsahuje veľké množstvo éterických olejov. Okrem najsevernejších oblastí rastie voľne takmer v celej Európe, zasahuje až po Himaláje a vyskytuje sa aj v južnej a východnej Afrike. Mäta dlholistá bola introdukovaná aj do Severnej Ameriky.

Pokiaľ ide o obľúbené stanovištia, táto rastlina miluje vlhkosť a často sa vyskytuje v okolí vodných tokov. Vyskytuje sa najmä na podmáčaných lúkach, na brehoch potokov, v blízkosti prameňov alebo v záplavových oblastiach. Dorastá do výšky 100 cm a jej stonka je v spodnej časti zvyčajne holá, zatiaľ čo horná polovica je rozvetvená a pokrytá krátkymi sivými chĺpkami.

Listy tejto mäty sú sediace alebo majú krátke stopky, s kopijovitými alebo zaoblenými čepeľami, ktoré sú po obvode vrúbkované a na konci zašpicatené. Vrchná strana je svetlozelená alebo sivozelená s riedkymi chĺpkami, kým spodná strana je husto pokrytá belavými alebo sivastými chĺpkami. Kvety sú krátko stopkaté, bledofialové až ružovkasté a sú zoskupené v hustých strapcoch.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!