Chceli by ste si na záhradku zaobstarať rastlinu, ktorej plody obohatia váš nudný jedálniček? V tom prípade by pre vás mohol byť skvelou voľbou baklažán vajíčkoplodý, ktorý obsahuje iba malé množstvo kalórií a dá sa v kuchyni pripraviť na mnoho rôznych spôsobov. Prezradíme, ako zvláda baklažán pestovanie v našich podmienkach, ako pestovať baklažán na balkóne a ako sa pestuje baklažán v skleníku.
Čo je to baklažán?
Pod týmto záhadným názvom sa ukrýva baklažán vajíčkoplodý (Solanum melongena), čo je rastlina z čeľade ľuľkovitej, ktorá pochádza z východnej Indie, ale dnes je rozšírená prakticky po celom svete. Pestuje sa hlavne pre svoje plody, ktoré sa označujú jednoducho ako baklažány dorastajú do dĺžky od 25 do 30 centimetrov a majú vajcovitý alebo uhorkovitý tvar.
Farebne sa plody pohybujú na škále od tmavo fialovej cez svetlo zelenú či žltú až po rôzne dvojfarebné, žíhané a mramorované varianty. Svoje využitie si našli hlavne v kuchyni, kde sa dajú použiť na prípravu celého radu zaujímavých receptov. Navyše sú nízkokalorické, takže ich hojne vyhľadávajú osoby, ktoré sa snažia schudnúť, a obsahujú aj veľké množstvo zdraviu prospešných látok.
Aké sú odrody baklažánu?
Ak ste sa rozhodli, že by ste si pestovanie baklažánu radi vyskúšali, určite teraz premýšľate, aký konkrétny druh zvoliť, aby sa mu u vás dobre darilo. Nie všetky variety sa totiž dokážu s miestnym podnebím vyrovnať. Na pestovanie na slovenskom území teda boli špeciálne vyšľachtené odrody s kratšou vegetačnou dobou, ktoré sú dobre prispôsobené našim chladnejším klimatickým podmienkam.
Medzi najodolnejšie odrody, ktoré si záhradkári veľmi chvália, patrí predovšetkým baklažán „Český raný“. Vzhľadom na to, že nejde o hybridnú varietu, môžu rastliny dosahovať menšiu výťažnosť. Plody sú zároveň menšie, ale môžu sa pochváliť klasickým vajcovitým tvarom, lesklou šupkou tmavo fialovej farby a pevnou dužinou, ktorá obvykle máva smotanovo biely odtieň.
Ďalšie obľúbené odrody:
- Serena F1 – plody majú čiernu farbu,
- Beatrice – plody majú fialovú farbu,
- Clara – plody majú bielu farbu,
- Black Beauty – neskoršia odroda s veľkými, tmavo fialovými plodmi,
- Giotto F1 – hybridná odroda, ktorá je veľmi výnosná a má fialové plody,
- Violeta Lunga – plody sú podlhovasté a majú tmavo fialovú farbu,
- Snowy – plody majú bielu farbu,
- Long Green – plody majú svetlo zelenú farbu,
- Rosa Bianca – plody majú svetlo ružovú farbu,
- Pingtung – plody majú levanduľovo fialovú farbu.
Pestovateľské nároky baklažánu
Hoci sa v subtropických oblastiach baklažán vajíčkoplodý pestuje hlavne ako viacročná zelenina, v našich klimatických podmienkach ho záhradkári vysádzajú ako jednoročnú. Keďže je pestovanie tejto rastliny pomerne náročné, je nutné venovať jej dostatok starostlivosti a postarať sa, aby mala vždy dostatok vlahy a živín. Za to sa vám potom odmení bohatou úrodou chutných plodov.
Baklažány sa dajú úspešne vypestovať všade, kde sa dobre darí paprikám a paradajkám. Ideálne sú slnečné stanovištia s dennými teplotami v rozmedzí od 20 do 28 °C. Nočné teploty by sa potom mali pohybovať okolo 15 až 18 °C. Čo sa týka pôdy, najlepšia je ľahká, vzdušná a výhrevná zemina s vysokým obsahom humusu a neutrálnym pH. Dôležitý je ale samozrejme aj dostatok vlahy.
Keďže sa baklažán vajcoplodý radí medzi teplomilné rastliny, teploty nižšie ako 10 ° C mu nesvedčia, poškodzujú ho a obmedzujú jeho rast. V chladnejších oblastiach sa preto odporúča pestovanie baklažánu v skleníku alebo vo fóliovníku. Pestovanie vonku je možné iba na teplejších miestach (napríklad na juhu Moravy), ktoré sú dostatočne chránené pred vetrom.
Ako zasadiť baklažán?
Pred výsadbou baklažánu na finálne stanovište je nutné sadeničky predpestovať. Semená baklažánov, ktoré si udržia klíčivosť pokojne 4 až 5 rokov, sa obvykle vysievajú od polovice februára do polovice marca, a to ideálne do kvalitného, humózneho substrátu. Je vhodné ich uložiť zhruba 1 centimeter pod povrch a potom substrát jemne pritlačiť a podľa potreby zavlažovať. Výsev následne prikryte priehľadnou fóliou, aby sa voda neodparovala.
V dobrých podmienkach semienka vzídu za 10 až 20 dní. Akonáhle rastlinky vytvoria prvé pravé lístky, pikýrujú sa na vzdialenosť 8 až 10 centimetrov alebo sa presádzajú do kvetináčov s ľahkou, humóznou, piesočnatohlinitou pôdou, ktorých priemer sa pohybuje okolo 10 centimetrov. Po celú dobu predpestovávania by teplota nemala klesnúť pod 18 ° C a sadeničky vyžadujú tiež pomerne veľké množstvo svetla.
Pestovanie baklažánu v skleníku či fóliovníku
Do skleníka alebo do fóliovníka sa sadenice vysádzajú v závislosti od doby výsevu, zhruba od konca apríla do polovice mája. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami by mala byť aspoň 40 centimetrov, ale pokiaľ máte k dispozícii dostatok voľného priestoru, spôn môže byť samozrejme aj väčší. Dôležité je ponechať rastlinám iba štyri hlavné výhony a všetky postranné vyštipovať.
Nezabudnite tiež na to, že k baklažánom musia mať prístup včely, ktoré ich kvety opeľujú. Pokiaľ sa tak nestane, budete musieť nastúpiť so štetčekom a opeľovať rastliny vlastnoručne. Aby sa včely dostali dovnútra, odporúča sa priestor vetrať. To by ste však mali robiť iba mierne, pretože inak by mohol baklažány ofúknuť prievan.
Akonáhle sa na rastline začnú tvoriť plody, ponechajte ich iba 5 až 7 a zvyšok odstráňte. Väčšie množstvo baklažánov by totiž rastlina nestihla dostatočne vyživovať a nedočkali by ste sa tak uspokojivej úrody. Okrem toho potom môžete baklažány vrúbľovať na bujnejšie rastúce paradajkové podnože, čo často zaistí rastlinám vyššie výnosy. V takom prípade sa baklažány pestujú v skleníku alebo vo fóliovníku na opore.
Ako zvláda baklažán pestovanie vonku?
Pokiaľ chcete vyskúšať pestovanie baklažánu na vonkajšom stanovišti, majte na pamäti, že rastlina potrebuje slnečné miesto, ktoré by malo byť v ideálnom prípade orientované smerom na juh. Zároveň musia byť dobre chránené, takže sa oplatí zasadiť baklažán napríklad pri murovanej stene, ktorá cez deň akumuluje teplo a rastlinu čiastočne skryje pred poryvmi vetra.
Na vonkajšie záhony sa zdravá sadba vysádza v spone 50 x 50 centimetrov, a to najskôr v druhej polovici mája, kedy už nehrozia žiadne neskoré mrazíky. Výsadba sa robí hlbšie, vďaka čomu koreňový systém zmohutnie, pričom vhodnými predplodinami sú reďkovky, šalát, hlúbová a cibuľová zelenina, špenát, uhorky alebo fazuľa.
Baklažán vajcoplodý je možné vysádzať do pôdy pokrytej čiernou mulčovacou netkanou textíliou, ktorá potlačí rast buriny a zaistí rastlinám lepšie teplotné podmienky. Pri skoršej výsadbe navyše záhradkári založené porasty väčšinou dočasne chránia bielou netkanou textíliou, ktorá sa odstraňuje až vo chvíli, keď rastlinám už nehrozí riziko namrznutia.
Keďže sú baklažány veľmi náročné na živiny, záhony je dobré na jeseň pohnojiť kompostom alebo prostredníctvom organického hnojiva. Pri výsadbe sa navyše pridáva anorganické hnojivá, ktoré obsahuje potrebné stopové prvky. Na vonkajšom stanovišti potom baklažán dorastá zhruba do výšky 60 až 70 centimetrov.
Baklažán: pestovanie na balkóne
Keďže baklažány milujú teplo, svetlo aj kvalitný substrát a zároveň vyžadujú dostatočné množstvo živín, môžete vyskúšať aj pestovanie baklažánu na balkóne. K tomu sa obvykle používajú veľké, samozavlažovacie hrantíky, ktoré je vhodné umiestniť k stene na prehriatu južnú stranu. Majte tiež na pamäti, že v nádobách sa bude oveľa lepšie dariť odrodám s menšími plodmi (napríklad White Egg alebo Rotonda Bianca Sfumata di Rosa).
Predpestované sadenice sa v tomto prípade umiestňujú von až po polovici mája, pretože neznesú chladné počasie a mohli by im ublížiť nočné mrazíky. Dôležité je pritom myslieť na dostatočné zalievanie a hnojenie, bez ktorého by ste sa úrody nedočkali. Zároveň je nutné rastliny už od začiatku vyväzovať, pretože inak by sa pod ťarchou plodov mohli postupom času vylomiť.
Starostlivosť o baklažány počas vegetačného obdobia
Baklažány je nutné pravidelne a výdatne zalievať. Pamätajte tiež na to, že akonáhle sa objavia prvé plody, nároky na vlahu sa ešte zvýšia. V ideálnom prípade by ste mali rastliny zalievať večer, pretože baklažán rastie v noci, rovnako ako napríklad paradajka. Hodí sa k tomu dostatočne odstáta (najlepšie dažďová) voda. Nikdy nezalievajte príliš studenou ani príliš tvrdou vodou.
Baklažány sa pestujú podobne ako tyčkové paradajky. To znamená, že je nutné vyštipovať bočné výhony a vyviazať rastliny k opore, pretože ich plody bývajú ťažké a mohli by rastlinu ľahko polámať. Okolitú pôdu nezabudnite priebežne odburiňovať, okopávať a dostatočne prihnojovať viaczložkovým hnojivom (spočiatku zhruba raz za 14 dní, potom menej často). Môžete staviť aj na mulčovanie, čo udrží v pôde vlahu a potlačí rast buriny.
Choroby a škodcovia
Baklažány na choroby príliš netrpia, ale samozrejme sa aj v tomto prípade môže nejaký problém objaviť. Najčastejšie sa jedná o vírusovú bronzovitosť paradajky, ďalej potom rastliny môže napadnúť stolbur (parazitický organizmus) a výnimkou nie je ani alternatívna či septoriová škvrnitosť paradajky, múčnatka alebo fusariové vädnutie.
Pokiaľ ide o škodcov, najväčšiu neplechu má obvykle na svedomí pásavka zemiaková, proti ktorej sa dá bojovať pomocou prípravkov určených na ochranu paradajok. Ideálne by ste mali vyberať postreky, ktoré nie sú toxické a nespôsobia ujmu opeľujúcim včelám. Na listoch sa tiež môžu objaviť roztočce, ktoré rastline vysávajú šťavu, čo ju oslabí.
Úroda baklažánov
Baklažány sa zbierajú obvykle v čase od júla do októbra. Pokiaľ pestujete rastliny na vonkajších záhonoch, nezabudnite, že jesenný pokles teplôt má na svedomí skoré ukončenie plodnosti, takže nasadené plody zostanú malé a už nedorastú. V skleníku alebo fóliovníku môže byť zber o niekoľko týždňov dlhší.
Plody sa zbierajú priebežne, ale nečaká sa, kým úplne dozrejú. Mali by mať vysoký lesk a intenzívnu farbu, na dotyk budú pevné a ich chuť bude príjemne jemná. Prezreté plody spoznáte tak, že sú na povrchu už matné a mäkké, ich stopka vädne a semená hnednú. Tiež strácajú dobré chuťové vlastnosti.
Na konzumáciu sa najviac hodia baklažány zozbierané zhruba 30 dní po odkvitnutí. Niektoré odrody ale vyžadujú skoré odstránenie prvého baklažánu, a pokiaľ tak neurobíte, nebudú sa na rastline vyvíjať ďalšie. Jednotlivé baklažány, ktoré chcete zožať, je nutné odstrihnúť nožnicami, a to aj so stopkou. Krátkodobo ich potom môžete uskladniť na suchom a mierne chladnom mieste.
Aké má baklažán nároky na pestovanie?
V subtropických oblastiach sa síce baklažány pestujú ako viacročná zelenina, ale u nás ide o jednoročné rastliny. Dajú sa úspešne vysadiť na miestach, kde sa dobre darí paprikám a paradajkám, pričom ideálne je pestovanie baklažánu v skleníku či fóliovníku. Táto rastlina totiž preferuje slnečné stanovište s dennými teplotami v rozmedzí od 20 do 28 °C. Okrem toho je náročná na zálievku aj prihnojovanie.
Ako zasadiť baklažán?
Najprv je nutné si sadeničky predpestovať. Semená baklažánov sa vysievajú od polovice februára do polovice marca. Uložiť by ste ich mali zhruba 1 centimeter hlboko do kvalitného, humózneho substrátu, potom ich jemne pritlačiť a podľa potreby zavlažovať. Výsev sa navyše prikrýva priehľadnou fóliou, ktorá zabráni odparovaniu vody. Akonáhle rastlinky vytvoria prvé pravé lístky, pikýrujú sa na vzdialenosť od 8 do 10 centimetrov alebo sa presádzajú do kvetináčov s priemerom 10 centimetrov.
Ako pestovať baklažán v skleníku?
Do skleníka alebo do fóliovníka sa sadenice baklažánu vajíčkoplodého vysádzajú od konca apríla do polovice mája. Vzdialenosť medzi rastlinami by sa mala pohybovať zhruba okolo 40 centimetrov a mali by ste im ponechať iba štyri hlavné výhony, zatiaľ čo všetky ostatné sa vyštipujú. K baklažánom musí mať prístup včely, a preto nezabudnite vetrať. Akonáhle sa začnú tvoriť plody, na mieste sa necháva rásť iba 5 až 7 baklažánov a zvyšok je nutné odstrániť.
Ako zvláda baklažán pestovanie vonku?
Rastlina potrebuje slnečné stanovište, ktoré bude zároveň chránené pred poryvmi vetra. Sadba sa vysádza do sponu 50 x 50 centimetrov, a to najskôr v druhej polovici mája, kedy už nehrozia neskoré mrazíky. Výsadbu je nutné vykonať hlbšie, aby koreňový systém zmohutnel, a ideálne je baklažány umiestniť do pôdy pokrytej čiernou mulčovacou netkanou textíliou. Záhony sa na jeseň pred výsadbou prihnojujú kompostom alebo zotleným organickým hnojivom, pri výsadbe potom anorganickým hnojivom.