Druhy kopřiv

Keď sa povie žihľava, väčšina ľudí si vybaví druh s názvom žihľava dvojdomá, o ktorom sa deti učia už na základnej škole a ktorý mnohí ľudia považujú za nepríjemný burinu. Málokto však pozná aj príbuzné druhy tejto rastliny, ako je napríklad žihľava žahavka a žihľava lužná. Prezradíme vám, s akými žihľavami sa v Slovenskej republike môžete stretnúť, ako ich spoznáte a na čo sa dajú použiť.

Druhy žihľavy

Zaujíma vás, aké má žihľava druhy a ktoré z nich sa na našom území dajú zberať na účely sušenia alebo prípravy rôznych odvarov a tinktúr? Potom by ste mali najprv vedieť, že žihľava (Urtica) je rastlinný rod z čeľade prhľavovité (Urticaceae), ktorý je známy pre svoje ústretové listy s pílovitými (alebo zriedkavo celými) okrajmi, ktoré pokrývajú pichľavé chĺpky. Zahŕňa celý rad rôznych druhov a má nepreberné využitie.

Veľké množstvo druhových mien, ktoré sa v staršej literatúre týkajúcej sa žihľavy objavovali, však dnes z botanického hľadiska predstavujú synonymá žihľavy dvojdomej. Tá sa u nás vyskytuje prakticky všade, snáď len s výnimkou najvyšších polôh Krkonäš, Jeseníkov a Králického Sněžníku. Jedná sa teda o zďaleka najrozšírenejší druh žihľavy, s ktorým sa v Slovenskej republike môžete stretnúť.

Medzi ďalšie druhy žihľavy, s ktorými sa na našom území môžete stretnúť, sa radí žihľava žahavka či žihľava lužná. Pokiaľ ide o nepôvodné druhy, zriedkavo sa tu môžu objaviť tiež zdivočené stredomorské žihľavy, ako je napríklad žihľava kulkonosná alebo žihľava Dodartova. K hojne sa vyskytujúcim druhom vo svete ďalej patria:

  • Urtica angustifolia – Japonsko, Čína a Kórea,
  • Urtica laetivirens – Japonsko a Mandžuska,
  • Urtica platyphylla – Japonsko a Čína,
  • Urtica thunbergiana – Japonsko,
  • Urtica parviflora – nižšej nadmorskej výšky pohoria Himaláje,
  • Urtica Hyperborea – vyššej nadmorskej výšky pohoria Himaláje,
  • Urtica cannabina – západnej Ázie,
  • Urtica Incisa – Austrália,
  • Urtica ferox – Nový Zéland.

Hoci o tom mnohí ľudia nevie, žihľavy nachádzajú široké využitie v priemysle. Najčastejšie sa používajú ako niekoľkoročná kultúra na spracovanie v krmivárstve, ale výborne slúžia tiež pri produkcii biomasy, v textilnom priemysle, v potravinárstve, v kozmetickom odvetví alebo vo farmácii.

Žihľava dvojdomá

Najznámejším druhom žihľavy, s ktorým sa na našom území môžete stretnúť prakticky na každom rohu, je žihľava dvojdomá čiže Urtica dioica. Ide o rastlinu, ktorá je momentálne v strednej Európe stále vnímaná ako expandujúci druh. Zatiaľ čo niektorí záhradkári sa jej snaží za každú cenu zbaviť, iní oceňujú jej liečivé vlastnosti alebo ju používajú ako krmivo pre sliepky, kačice a húsatá.

Pokiaľ ide o presnejší opis žihľavy dvojdomej, je nutné mať na pamäti, že sa jedná o veľmi premenlivý druh, ktorý existuje v mnohých rôznych formách. Dá sa preto hovoriť o celej rade poddruhov, ktoré sa navzájom môžu v niektorých ohľadoch viac či menej líšiť.

Žihľava dvojdomá popis

Ide o statnú vytrvalú bylinu, ktorá obvykle rastie do výšky 50 až 150 centimetrov. Prídomok dvojdomá odkazuje na skutočnosť, že každá jednotlivá rastlina vytvára iba samčie, alebo naopak iba samičie kvety. K oplodneniu je teda potrebné, aby sa peľ zo samčie žihľavy, ktorej kvety obsahujú tyčinky, preniesol na samičiu žihľavu, v ktorej kvetenstvo sú obsiahnuté piestiky.

Čo sa týka vzhľadu, žihľava dvojdomá sa vyznačuje štvorhrannou stonkou, ktorá je priama a väčšinou sa už ďalej nevetví (okrem rastlín dorastajúcich do veľkej výšky). Ďalším typickým znakom tejto rastliny je vetvový plazivý podzemok žltkasté farby, pričom najviac si ľudia žihľavu spájajú s jej široko vajcovitými až kopijovitými listy, ktoré sú zvyčajne špicaté, zubaté a pokryté pŕhliacimi chĺpky.

Žihľava kvitne zhruba od júna do septembra alebo októbra, pričom samčie kvetenstvo býva latovité, priame a previsnuté, zatiaľ čo samičie kvetenstvá sú naopak uhlopriečne či hroznovité a okrem toho bývajú kratšie. Okvetia žihľavy je zelenavé rovnako ako samotné kvety a plodom sú vajcovité nažky. Okrem listov sú pŕhliacimi chĺpky posiate tiež byle, takže je prakticky jedno, na ktorú časť rastliny človek siahne.

Predtým sa malo za to, že pocity nepríjemného svrbenia a pálenia po kontakte so žihľavou má na svedomí kyselina mravčia. Posledné výskumy však preukázali, že v skutočnosti pichľavé chĺpky obsahujú zmes troch rôznych chemikálií, kam patrí histamín, ktorý spôsobuje podráždenie pokožky, acetylcholín, ktorý vyvoláva pálenie, a serotonín, kvôli ktorému sú účinky predchádzajúcich látok násobne vyššia.

Žihľava dvojdomá výskyt

Keďže sa žihľava dvojdomá prirodzene vyskytuje na severnej pologuli, nájdete ju v Európe, Ázii, ale aj v Severnej Amerike. Ako invazívny druh sa potom však šíri aj do Južnej Ameriky. Pokiaľ ide o výskyt v Slovenskej republike, tu sa s žihľavou dvojdomou môžete stretnúť na celom území a vo všetkých výškových stupňoch, teda okrem najvyššie položených horských vrcholov.

Medzi typické stanovište, kde žihľava zvyčajne rastie, patria hlavne lúky, medze, rumoviská, priekopy pozdĺž ciest, okolie vodných tokov, lužné a suťové lesy, ale aj záhrady a ploty okolo rodinných domov. Pokiaľ má táto bylina k rastu vhodné podmienky, veľmi rýchlo sa na daných miestach šíri a vytvára husté porasty, kde jednotlivé byle vyrastajú až do výšky 2 metrov.

Liečivé účinky žihľavy dvojdomej

Dôležitú úlohu dnes žihľava hrá vo farmácii, kde má široké možnosti využitia. Ide totiž o obľúbenú liečivku, ktorá sa používa ako začerstva, tak aj v sušenom stave alebo napríklad vo forme odvarov, nálevov, mastí a tinktúr. Niektorí ľudia navyše nedajú dopustiť na žihľavový čaj, ktorý napomáha celkovej detoxikácii organizmu, a iní zase uprednostňujú čerstvo vylisovanú šťavu z mladej žihľavy.

A aké má žihľava účinky na zdravie? Táto bylina podporuje metabolizmus, pôsobí ako antireumatikum a napomáha správnej činnosti žlčníka, pečene, obličiek, pankreasu a vaječníkov. Má protizápalové účinky, pôsobí močopudne, zmierňuje predmenštruačný syndróm, podporuje tvorbu materského mlieka, zlepšuje prekrvenie telesných orgánov a napomáha pri liečbe mnohých rôznych zdravotných ťažkostí.

Aby toho nebolo málo, žihľavy sa hodia aj pri ošetrovaní rôznych povrchových rán, pretože urýchľujú ich hojenie, celkovo zlepšujú pružnosť pokožky a fungujú ako liek proti rôznym vyrážkam a ekzémom. Okrem toho sa používa žihľava dvojdomá na vlasy, a to hlavne vo forme odvaru z koreňa, ktorý sa vtiera do pokožky hlavy, čo pri pravidelnom užívaní odstraňuje lupiny a zlepšuje kvalitu vlasov.

Žihľava žahavka

Ďalším druhom, s ktorým sa na našom území môžete stretnúť, je žihľava žahavka (Urtica urens), ktorej sa ľudovo hovorí iba žahavka alebo žihľava. Vzhľadovo je táto rastlina výrazne podobá žihľave dvojdomej. Na rozdiel od nej sa však jedná o jednoročnú jednodomú bylinu, ktorá počas posledných rokov z našej krajiny mizne, kvôli čomu bola zaradená medzi ohrozené druhy.

Žihľava žahavka popis

Kým žihľava dvojdomá v niektorých prípadoch dosahuje až do veľkosti 2 metrov, žihľava žahavka dorastá maximálne do výšky 10 až 30 centimetrov. Jej koreňový systém je však veľmi rozvetvený a pod povrchom zvyčajne dosahuje až do hĺbky 18 centimetrov. Štvorhranná byľ potom býva v hornej polovici rozvetvená, má zelenú až hnedozelená farbu a je pokrytá pŕhliacimi chĺpkami.

Pokiaľ ide o listy žahavky, sú skôr drobnejšie, majú kopijovitý či vajcovitý tvar a typické sú tiež ich zubaté okraje. Rovnako ako byľ bývajú pokryté pŕhliacimi chĺpky, ktoré môžu byť ešte účinnejšie než u žihľavy dvojdomej. Ide však o jednodomú bylinu, čo znamená, že v jednom kvetenstvo sa nachádza prašníkové aj piestíkové kvety.

Žihľava žahavka kvitne od mája do novembra, jej kvety sú veľmi drobné a po odkvitnutí bývajú kvetenstvá husté a slabo previsnuté. Plodom tejto rastliny je sploštená nažka, ktorá máva zelenkavo hnedú či svetlo hnedú farbu. Keďže ide o jednoročnú bylinu, nenájdete na nej žiadne obnovovacie púčiky, ale iba semená.

Žihľava žahavka výskyt

Zaujíma vás, na akých miestach sa s týmto druhom žihľavy môžete stretnúť? Pokiaľ ide o celosvetový výskyt, najhojnejšie je žahavka rozšírená v Európe, v Malej Ázii, v Severnej a Južnej Amerike, ale aj v Austrálii alebo v južnej Afrike. U nás sa táto žihľava vyskytuje prakticky všade, kde sú pôdy obohatené dostatočným množstvom potrebných živín, a to od nížin až po horské oblasti. Najčastejšie však túto rastlinu zahliadnete na rumoviskách, na poliach, na záhradách alebo v blízkosti ľudských obydlí.

Žihľava žahavka využitie

Rovnako ako v prípade žihľavy dvojdomej je aj žihľava žahavka považovaná za liečivku, ktorá je určená k vnútornému aj vonkajšiemu použitie. Slúži na prípravu rôznych nálevov, odvarov a tinktúr, ktoré pomáhajú pri hojení povrchových rán a ekzémov, majú blahodarné účinky pri liečbe akné a využívajú sa tiež na podporu rastu vlasov.

Čaj z usušených listov žihľavy žahavky je známy vďaka svojim močopudným a protizápalovým účinkom, ale používa sa aj na zmiernenie sennej nádchy, podporuje činnosť čriev a pomáha pri prechladnutí. V kuchyni sa potom žahavka využíva ako prísada do rôznych šalátov, plniek, polievok alebo napríklad slaných koláčov.

Aby toho nebolo málo, žihľava žahavka je vhodným krmivom pre hydinu, vďaka čomu si ju pochvaľujú mnohí hospodári. Podobne ako žihľava dvojdomá je táto žihľava navyše živnou rastlinou lariev motýľov, ako je napríklad Babočka admirál, Babôčka žihľavová, babôčka pávooká alebo Babôčka sieťkovaná.

Žihľava lužná

Medzi vzácnejšie druhy žihľavy patrí žihľava lužná (Urtica kioviensis), ktorá býva vo svete často prehliadaná. Jedná sa o kontinentálnu bylinu rastúce v úvaľoch nížinných riek, ktorej druhové meno odkazuje na miesto, kde bola prvýkrát popísaná, teda na okolí Kyjeva. V slovenskej prírode je tento druh však v dnešnej dobe ohrozený vyhynutím.

Žihľava lužná popis

Jedná sa o vytrvalú bylinu s vystúpavou stonkou, ktorá vyrastá zo žltkastého plazivého podzemku a dosahuje do výšky 30 až 200 centimetrov. Táto byľ je dutá, hranatá a krehká, má tenké steny a býva pokrytá pŕhliacimi chĺpkami.

Listy žihľavy lužnej majú dlhé stonky a vajcovité čepele, ktoré môžu byť až 20 centimetrov dlhé. Na báze bývajú srdcovité, na vrchole zašpicatené a ich okraje sú potom hrubo pílkovité alebo dokonca zubaté. Lícna strana, ktorá má obvykle svetlo zelenú farbu a leskne sa, býva riedko pokrytá pŕhliacimi chĺpky, zatiaľ čo rubová strana je naopak husto.

Žihľava lužná je rovnako ako žihľava žahavka jednodomá a má jednopohlavné kvety, ktoré dohromady tvoria uhlopriečne kvetenstvo. Plodom tejto rastliny sú drobné nažky hnedého sfarbenia, pričom v blízkom okolí sa žihľava lužná rozrastá vďaka plazivým lodyhám, ale na väčšie vzdialenosti sa šíri práve prostredníctvom týchto nažiek.

Žihľava lužná výskyt

Žihľava lužná je hemikryptofyt, čo znamená, že má špecifické nároky. Je viazaná na vlhké až mokraďové stanovištia na okrajoch vŕbových a jelšových luhov, kde dominuje polotieň. Zvyčajne ju nájdete na obnažených dňoch či na brehoch vodných nádrží v pravidelne zaplavovaných lužných lesoch alebo pri okrajoch lesných tôní.

V Slovenskej republike je žihľava lužná v súčasnosti považovaná za kriticky ohrozený. Najviac k tomu prispelo ničenie vhodných stanovíšť, teda predovšetkým výrub lužných lesov a vysúšanie mokradí, ktoré sú premieňané na poľnohospodársky využiteľnú pôdu. V súčasnosti zatiaľ žihľava lužná rastie napríklad na južnej Morave, a to v prírodnej rezervácii Plačkův les a riečka Šatava, ale aj v národnej prírodnej rezervácii Ranšpurk.

Farebné okrasné žihľavy

Okrem klasických žihliav, s ktorými sa môžete stretnúť na lúke, v lese alebo na záhrade, si ľudia obľúbili aj africké žihľavy. Tie sa vyznačujú nádherne sfarbenými listami, ktoré môžu mať celý rad rôznych odtieňov od zelenej, žltej, oranžovej a červenej cez rôzne žíhané kombinácie až po temne fialovú. Listy pritom hrajú nielen všetkými farbami, ale aj najrôznejšími vzormi.

V skutočnosti sa však nejedná o zástupcov rodu Urtica. Okrasná žihľava, ktorej sa hovorí tiež koleus či africká žihľava, bola totiž po stáročia zaraďovaná do čeľade hluchavkovité, konkrétne potom do rodu Coleus. Dnes sa môžete stretnúť s platným označením Solenostemon scutellarioides, ale aj s pôvodnými názvami, ako je Coleus blumei, Coleus hybridus alebo Coleus verschaffeltii.

Africká žihľava pochádza z tropických oblastí Afriky, Austrálie, juhovýchodnej Ázie a Indie. Jedná sa teda o teplomilnou rastlinu, ktorá sa v našich podmienkach pestuje ako letnička. Môže sa stať súčasťou okrasných záhonov, ale existuje aj možnosť umiestniť okrasné žihľavy do kvetináča. Okrem toho sa niekedy pestuje aj ako izbová žihľava, ktorá dokáže efektívne skrášliť každú domácnosť.