Pokiaľ ste na záhrade objavili hustý porast zelených lístkov s drobnými bielymi kvetmi, iste tušíte, že máte čo do činenia s burinovou rastlinou označovanou ako vtáčinec žabinec. Málokto ale vie, že ide zároveň o liečivku s mnohostranným využitím, ktorá obsahuje množstvo zdraviu prospešných látok. Prezradíme, ako ju na prvý pohľad rozoznať a aké má vtáčinec žabinec účinky na ľudský organizmus.
Čo je vtáčinec žabinec?
Vtáčinec prostredný (Stellaria media), ktorý sa ľudovo nazýva aj vtáčinec žabinec, hviezdica prostredná alebo žabinec obyčajný, je jednoročná až dvojročná bylina patriaca do čeľade hvozdíkovitej (Caryophyllaceae). Často vytvára husté kobercovité porasty, čím bráni poľnohospodárskym plodinám v raste, a celosvetovo sa tak radí medzi významné burinové rastliny. Na území Slovenskej republiky dokonca patrí medzi najrozšírenejšie.
Latinské označenie vtáčinca žabinca vychádza zo slova stella alebo hviezda, čo odkazuje na typický hviezdovitý tvar jeho kvetov. V angličtine sa potom môžete stretnúť s pomenovaním starweed (hviezdovitá burinu) alebo chickweed (slepačia burinu). Druhý výraz ľudia zrejme začali používať z toho dôvodu, že sa touto rastlinou bežne kŕmila mladá hydina vrátane divokých vtákov.
To ale zďaleka nie je všetko. Keďže mali ľudia v minulosti naozaj bujnú fantáziu, môžete sa stretnúť aj s celým radom zaujímavých krajových názvov, ktoré mnohých z vás určite prekvapia. Zatiaľ čo niektorí používali pre vtáčinec žabinec označenie žabinec vtáčinec, hadia pusa či hadia papuľa, iní túto rastlinu nazývali kurí mor. Okrem toho je však známa aj ako lebenec, vtáčí šalát alebo dokonca pochcaný Honza.
Ako vyzerá vtáčinec žabinec?
Jedná sa o nízku, husto rozvetvenú a plytko koreniacu bylinu, ktorá patrí medzi pôvodne eurázijské druhy. Jej stonky sú poliehavé až vystúpavé, dorastajú do výšky od 5 do 30 centimetrov a typicky bývajú pokryté drobnými bielymi chĺpkami. Pokiaľ ide o menšie zelené listy, tie sú ústretové, vajcovité a na konci špicaté. Zatiaľ čo v spodnej časti stonky bývajú stopkaté, v tej vrchnej sú naopak sediace.
Kvety vtáčinca prostredného vyrastajú vo vijanoch, čo je jednoduché vrcholičnaté kvetenstvo. Sú obojpohlavné, samosprašné, pravidelné a päťčlenné, ale kvôli hlbokému prekrojeniu pôsobia drobné biele korunné lístky dojmom, ako by ich bolo v skutočnosti desať. Plodom vtáčinka žabinca je potom kapsula, ktorá obsahuje šedohnedé až čierne semená porastené bradavičnatými výrastkami.
V závislosti na tom, ako sa semená vtáčinca žabinca uchytia a vyklíčia, rastie táto bylina ako jednoročná alebo dvojročná. V dĺžke kvitnutia navyše medzi ostatnými rastlinami prakticky nemá konkurenciu. Má totiž veľmi krátku vegetačnú dobu (asi 40 dní), a hoci najviac kvitne v období od marca do mája, vytvára niekoľko tisíc semien, ktoré vo vhodných podmienkach neustále klíčia, takže porasty kvitnú prakticky po celý rok (počas celého vegetačného obdobia).
Jednou z nepríjemných vlastností vtáčinca žabinca je skutočnosť, že si nepravidelne klíčiace semená svoju klíčivosť dokážu podržať pokojne aj niekoľko rokov. Táto rastlina je potom schopná na zemi vytvoriť súvislé porasty, ktoré ohrozia nielen jednoročné rastliny, ale aj viacročné plodiny. Keďže táto nežiaduca burina navyše rastie veľmi rýchlo, počas jedného roka sa môžu vyvinúť pokojne až 3 generácie.
Vtáčinec žabinec: zámena
Burinové rastliny sa vyznačujú tým, že sa dokážu pomerne ľahko prispôsobiť podmienkam stanoviska, kde vyrastajú. Z toho dôvodu sa potom môžu čiastočne zmeniť aj ich vlastnosti, a to vrátane tvaru listov a kvetov. Vtáčinec žabinec si tak môžete jednoducho pomýliť napríklad s rozrazilom perzským alebo s rozrazilom brečtanistým, ktorých prípadná konzumácia by však človeku nemala nijako uškodiť.
Obe tieto rastliny podobne ako vtáčinec žabinec vytvárajú bujné porasty drobných zelených lístkov, ktoré je ťažké na prvý pohľad odlíšiť. Pokiaľ si nebudete istí, o aký druh sa jedná, napovedať by vám mohla farba kvetov. Zatiaľ čo v prípade vtáčinca žabinca majú kvety belostné sfarbenie, rozrazili kvitnú modro a jednotlivé kvietky bývajú štvorpočetné.
Medzi ďalšie podobné rastliny patrí aj rožec roľný s bielymi mnohopočetnými kvetmi vyrastajúcimi na chlpatých stopkách. Na chuť je tento druh nepríjemný a tuhý, ale človeku by jeho prípadná konzumácia nemala spôsobiť žiadne problémy. Najnebezpečnejšia je potom zámena vtáčinca žabinca s drchničkou roľnou, ktorá je jedovatá a každoročne spôsobí smrť stoviek zvierat. Poznáte ju podľa nápadných oranžových päťpočetných kvietkov.
Kde rastie vtáčinec žabinec?
Hoci vtáčinec žabinec predtým rástol iba na území Ázie a Európy, v súčasnej dobe je kozmopolitný. Ako poliehavá bylina sa na našom území objavuje prakticky všade, od slnečných nížin až po horské pásmo. Najlepšie sa mu samozrejme darí na vlhkých, úrodných a humóznych pôdach, kde vytvára nepreniknuteľné porasty, ktoré potláčajú ostatné rastliny, ale dokáže sa vysporiadať aj s oveľa horšími podmienkami.
Vtáčinec žabinec teda nájdete ako na zeleninových záhonoch, ktoré sú dobre pohnojené kompostom, tak na vinohradoch alebo v okopaninách. Darí sa mu však aj na poliach, na okrajoch ciest alebo na komposte a veľmi nebezpečný je vo chvíli, keď zamorí parenisko či skleník. Dokonca je potom schopný vyplniť aj škáry medzi dlaždicami, ktoré tvoria chodník na dvore alebo okolo domu.
Obsiahnuté látky
Veľa ľudí pozná túto rastlinu ako burinu, ale v skutočnosti obsahuje vtáčinec žabinec vitamíny a množstvo ďalších zdraviu prospešných látok, čo jej z pohľadu záhradkárov dodáva na zaujímavosti. Pre vňať a lístky vtáčinca žabinca je napríklad typický pomerne vysoký obsah vitamínu C a vitamínu E. Okrem toho je ale bohatý aj na triesloviny, flavonoidy, horčiny, saponíny, organické kyseliny, kysličník kremičitý, kysličník draselný alebo niektoré minerály, , zinok a fosfor.
Aké má vtáčinec žabinec liečivé účinky?
Premýšľate, akým spôsobom môže ovplyvniť vtáčinec žabinec zdravie človeka a k čomu sa táto rastlina vlastne hodí? Hoci ho mnohí považujú iba za burinu, ktorej sa takmer nejde zbaviť, v skutočnosti sa dá využiť aj ako liečivka. V tradičnej ázijskej či africkej medicíne bol odvar z jeho listov dokonca používaný na liečbu respiračných a tráviacich ťažkostí, ale aj na hojenie rán a kožných problémov.
Pri vnútornom užívaní má vtáčinec žabinec močopudné vlastnosti (ide o účinné diuretikum). Okrem toho tiež dobre rozpúšťa hlieny a pomáha vyliečiť nádchu či kašeľ, čistí telo a zbavuje lymfu škodlivých odpadových produktov látkovej výmeny. Rovnako potom napomáha zastaviť krvácanie, posilňuje krvotvorbu a zároveň podporuje správne fungovanie obličiek.
Okrem toho je vtáčinec žabinec vhodný aj na vonkajšie použitie. Môžete ho vyskúšať napríklad pri liečbe chorôb, ako je lupienka, žihľavka alebo akné. Pomáha však tiež na atopický ekzém, mykózy, vriedky a ďalšie kožné neduhy, je účinným liekom na bolesť svalov i kĺbov, ale zmierňuje aj reumatické ťažkosti, a to ideálne vo forme obkladov (napríklad z drvenej vňate).
Vzhľadom na vysoký obsah tanínov, saponínov a flavonoidov vykazuje vtáčinec žabinec aj antibakteriálne a protizápalové účinky. Okrem liečivých obkladov a čerstvej šťavy z neho potom ľudia pripravujú aj bylinné kúpele, ktoré môžu byť efektívne potrebné pri liečbe atopického ekzému alebo psoriázy.
Aké má vtáčinec žabinec využitie?
Záhradkári poznajú vtáčinec žabinec ako neznesiteľnú burinu, ktorej sa nejde jednoducho zbaviť, pretože ho nie je za čo chytiť. Pokiaľ na neho potom chce človek vyzrieť a zbaviť sa ho prostredníctvom hrabličiek, ani tu väčšinou príliš nepochodí. Rastliny sa do nich totiž neustále zamotávajú, čo likvidáciu tejto buriny výrazne sťažuje.
Málokto ale tuší, že sa dá táto rastlina zužitkovať aj v kuchyni. Podľa botanikov je vtáčinec žabinec jedným z druhov divokého korenia, ktoré sa dá zbierať vo voľnej prírode a predstavuje zásobáreň cenných látok. Mladé nerozkvitnuté výhonky sa potom dajú pridať do rôznych šalátov, kde nahradia listový šalát, ale zároveň sa môžu stať základom chutných polievok, nátierok alebo rôznych zeleninových zmesí a fungujú aj ako alternatíva špenátu.
Kvitnúca vňať vtáčinca žabinca sa typicky zbiera od konca apríla. Môžete ju potom zužitkovať pri výrobe nálevu či šťavy, ktorá sa dá konzumovať bez akýchkoľvek ďalších úprav alebo napríklad v kombinácii s medom. Užíva sa až štyrikrát denne pred jedlom, čo by malo prečistiť organizmus, zlepšiť trávenie, povzbudiť činnosť obličiek a podporiť tvorbu krvi.
Ďalej sa potom vtáčinec žabinec hodí aj na výrobu domácej kozmetiky, ktorá dokáže zregenerovať pleť a dodať jej potrebné živiny. Pripraviť si môžete napríklad pleťovú masku, kde sa vtáčinec žabinec kombinuje s kyslou smotanou, pleťové tonikum, ale aj masť na rôzne zápaly, ekzémy a vyrážky. Prospešný môže byť však aj kúpeľ z vtáčinca.
Okrem toho sa vtáčinec žabinec oplatí mať po ruke aj v prípade, že chováte andulky alebo iné vtáctvo. Pre nich je totiž táto rastlina skvelým kŕmením, ktoré sa dá zúžitkovať po celý rok. Zatiaľ čo staršie vtáky ho ozobávajú vcelku, pre tie menšie sa odporúča nasekať. Na vtáčinci žabinci si ale samozrejme rady pochutnajú aj sliepky.
Ako spoznať vtáčinec žabinec?
Vtáčik žabinec (Stellaria media) je jednoročná bylina z čeľade hvozdíkovitej, ktorú mnohí poznajú ako nepríjemnú burinu. Ide o nízku, husto rozvetvenú a plytko koreniacu rastlinu, ktorej stonky bývajú poliehavé až vystúpavé. Dorastá do výšky od 5 do 30 centimetrov a pokrývajú ju biele chĺpky. Zelené listy sú ústretové, vajcovité a na konci špicaté. Kvety rastú vo vijanoch a skladajú sa z piatich hlboko prekrojených bielych korunných lístkov.
Aký má vtáčinec žabinec výskyt?
V súčasnej dobe je vtáčinec žabinec rastlinou kozmopolitný. Na území Slovenskej republiky sa s ním stretnete prakticky všade, teda v nížinách aj v horských oblastiach, Dobre sa mu darí vo vlhkých, úrodných a humóznych pôdach, ale poradia si aj tam, kde nie sú podmienky práve ideálne. Rastie napríklad na zeleninových záhonoch, na vinohradoch, na poliach, na okrajoch ciest, ale aj v rôznych prasklinách a dutinách.
Aké má vtáčinec žabinec účinky?
Vňať aj lístky vtáčinca žabinca obsahujú množstvo zdraviu prospešných látok, kam patrí vitamín C, vitamín E, flavonoidy, triesloviny a niektoré minerály. Zatiaľ čo v minulosti sa táto rastlina používala na liečbu respiračných a tráviacich ťažkostí, dnes je známa hlavne pre svoje močopudné účinky. Tiež však rozpúšťa hlieny, pomáha pri liečbe nádchy a kašľa, zbavuje telo škodlivín a posilňuje krvotvorbu. Pri vonkajšom použití je potom vtáčinec žabinec vhodný na liečbu žihľavky, akné, ekzémov, vriedkov a ďalších kožných neduhov.
Aké má vtáčinec žabinec využitie?
Hoci mnohí poznajú túto rastlinu hlavne ako burinu, ktorej sa nedá jednoducho zbaviť, v skutočnosti si vtáčinec žabinec našiel využitie aj v kuchyni. Dá sa z neho pripraviť napríklad chutný šalát, nátierka alebo polievka. Okrem toho slúži aj na výrobu liečivých nálevov, štiav a obkladov, dá sa použiť na tvorbu domácej kozmetiky a je skvelým kŕmením pre andulky a ďalšie vtáctvo.