Keď sa povie fašiangy, ľuďom sa vybavia hlavne pestrofarebné masky, fašiangový sprievod alebo napríklad karneval. Len málo z nich však tuší, s akými tradíciami, zvykmi a jedlami sa fašiangy ako sviatok jedla spájajú. Prezradíme vám, aký je v skutočnosti význam fašiangov, kedy začínajú fašiangy v roku 2024 a aké recepty by ste rozhodne mali vyskúšať.
Čo sú to fašiangy?
Pojem fašiangy má v dnešnej dobe hneď niekoľko rôznych významov. Väčšina ľudí si pod týmto názvom predstaví dlhé slávnostné obdobie medzi Vianocami a začiatkom Pôstneho obdobia, ktoré trvá od sviatku Troch kráľov až do Popolcovej stredy. Iní potom ako fašiangy označujú trojdňový sviatok, ktorý sa oslavuje na konci fašiangového obdobia, teda iba fašiangovú nedeľu, pondelok a utorok.
Slovo fašiangy má pôvod v nemčine – Faschang. Toto slovo pravdepodobne pochádza zo staronemeckého výrazu vast-schane, čo by sa dalo preložiť ako „nápoj pred pôstom„. Dávnejší názov tohto obdobia je masopust, ktorý sa doteraz používa na Morave a v Českej republike. Pravdepodobne sa jedná o doslovný preklad románskeho výrazu, čo dokazuje napríklad taliansky názov Carnevale, ktorý vznikol zo slov Carne čiže mäso a Leváre čiže odložiť. Do slovenčiny sa potom tento výraz dostal ako prevzaté slovo karneval.
Zatiaľ čo niektorí ľudia majú dojem, že fašiangy súvisia so slovom pôst, v skutočnosti ide o obyčajnú zhodu náhod. Výraz pôst totiž vznikol zo starohornonemeckého slova fasta, ktoré znamenalo „byť v odriekaní pevný“ či „postiť sa„. Slovo karneval však môže pochádzať aj zo starorímského odkazu na boha Bakcha, teda z výrazu Carrus navalis, alebo napríklad z francúzskeho caramantran (cárom entrant).
V dnešní dobe sa môžeme stretnúť s rôznymi názvami posledných troch dní fašiangov. Že fašiangové obdobie končí naznačujú názvy ako Ostatky, Končiny alebo fašiangové finále či karneval.
Kedy budú fašiangy 2024?
Veľa ľudí zaujíma predovšetkým to, kedy fašiangy v roku 2024 začínajú a končia. Ak však poznáte ten správny výpočet, môžete si dátum fašiangov každoročne odvodiť sami. Zásadný je pritom termín Veľkej noci, čo sú (rovnako ako fašiangy) pohyblivé sviatky. Veľký piatok však zakaždým pripadá na prvý piatok, ktorý nasleduje po prvom jarnom splne.
Ak poznáte termín Veľkej noci, jednoducho si potom už odvodíte dátum, na ktorý pripadá Popolcová streda a následne aj jednotlivé fašiangové dni. Hoci pôstna doba oficiálne trvá štyridsať dní, z časového hľadiska predstavuje Popolcová streda 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Tento fakt vychádza zo skutočnosti, že súčasťou pôstu je tiež šesť nedieľ, ktoré sa však do Pôstneho obdobia nezapočítavajú, pretože sa za pôstne dni nepovažujú.
Ako to teda vyzerá s dátumami Veľkej noci v tomto roku? Dôležitým dátumom pre Masopust 2024 je dátum prvého jarného splnu (prvý spln po 21. marci), podľa ktorého sa potom ľahko vypočíta, kedy bude Veľká noc. Veľký piatok v roku 2024 pripadne na 29. marca, Štedrý deň na nedeľu 31. marca a Veľkonočný pondelok na 1. apríla.
Začiatok Veľkej noci, samozrejme, pripadá na sviatok Troch kráľov, ktorý je 6. januára. Pokiaľ ide o samotný dátum fašianog, fašiangová nedeľa sa bude sláviť 11. februára 2024, fašiangový pondelok pripadá na 12. februára 2024 a fašiangový utorok na 13. februára 2024. Ďalší deň je Popolcová streda.
Prečo sa oslavujú fašiangy?
Výklad pôvodu fašiangových osláv vychádza z tradícií rímskeho náboženstva. V staroveku sa totiž začiatok nového roka riadil podľa vegetačného cyklu prírody a zhodoval sa s marcovým príchodom jari, ktorý si ľudia asociovali s rôznymi božstvami plodnosti. Jedným z ospevovaných rímskych bohov bol patrón vínnej révy a hodovania menom Bakchus, podľa ktorého sú spomínané oslavy dnes medzi ľuďmi známe ako rímskej bakchanálie.
Podobne ako bakchanálie však prebiehali aj saturnálie oslavujúce boha poľnohospodárstva a úrody Saturna alebo luperkálie, čo boli sviatky spojené s pastierstvom, plodnosťou a rituálnou očistou. Bujaré veselie spojené s príchodom nového vegetačného roka sa okrem iného zapísalo aj do civilného poriadku, a to ako oslavy predjaria, ktoré sa neskôr premenili na Fašiangovú zábavu.
Roj masiek a ďalšie fašiangový zvyky údajne majú svoj pôvod v predkresťanských slovanských obradoch a oslavách konca zimy. Nie je teda náhoda, že sa dnes už tradičné zvyky toľko podobajú ruskému sviatku, ktorý sa označuje ako Maslenica. Na tieto ľudové oslavy neskôr nadviazala tiež cirkev, ktorá nadobudla presvedčenie, že ak fašiangy nedokáže potlačiť, radšej by mala túto tradíciu prevziať a prispôsobiť si ju podľa svojho.
V Čechách a aj na Slovensku majú fašiangové oslavy dlhú tradíciu, ktorú je možné doložiť písomnými záznamy už z 13. storočia. V tých sa môžete dočítať, že sa jednalo o ľudovú zábavu, ktorú sa rôzni mravokárci pokúšali aktívne potlačiť. Nikdy sa im však nepodarilo obľúbenú tradíciu narušiť, pretože išlo o sviatok, na ktorom sa zúčastnili všetci ľudia, od tých najchudobnejších až po vtedajších panovníkov.
Už pred začiatkom prvej svetovej vojny sa na území Slovenska, Čiech, Moravy i Sliezska konali rôzne fašiangové obchôdzky s maškarou, ktoré pokračovali mnoho rokov. V niektorých lokalitách potom táto tradícia úplne zanikla, zatiaľ čo spolu s novým osídlením došlo k zavádzaniu nových zvykov, vznikali rôzne folklórne skupiny, ktoré fašiangové oslavy organizovali, a v súčasnej dobe sa fašiangy celkom hojne oslavujú ako na dedinách, tak i v mestách.
Fašiangy: zvyky a tradície
Fašiangy v minulosti predstavovali čas hodovania a veselia medzi dvoma rôznymi pôstnymi dobami, kedy sa ľudia mali do sýtosti najesť aj napiť, a bol preto spojený s rôznymi tanečnými zábavami, zabíjačkami, oslavami, ale i svadbami. Potom totiž nasledoval štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou, kedy sa ľudia zriekali jedla, ale aj ďalších vecí, ktoré pre nich boli v živote zbytočné či postrádateľné.
Hoci fašiangové obdobia prakticky začínalo už po sviatku Troch kráľov, dnes poznáme ako fašiangy slovenské tradície, ktoré sa konali až v priebehu posledných troch dní, teda od fašiangovej nedele do fašiangového utorka, alebo tesne pred nimi.
Tučný štvrtok
Príprava na fašiangové oslavy tradične začínala už vo štvrtok pred fašiangovou nedeľou. Počas tohto dňa sa chystalo všetko, čo bolo následne potrebné, ako bola napríklad tradičná domáca zabíjačka prasaťa na dedine. Vzhľadom na to, že podľa povier mali ľudia v tento deň jesť a piť čo najviac, aby boli celý nasledujúci rok pri sile, hovorilo sa mu tučný štvrtok alebo tiež tučniak.
Fašiangová nedeľa
Začiatok hlavných osláv sa konal na fašiangový nedeľu, ktorá sa vždy niesla v znamení zábavy, tancovačiek, hodovania a všeobecného veselia. Niekedy sa jej preto hovorilo aj tanečná nedeľa, pričom obľúbené boli predovšetkým jalovej hody, ktoré organizovali ženy. Ty si zaplatili muzikantov aj krčmu, aby si tu mohli usporiadať zábavu samy pre seba. V každom dome sa varila údená šunka už v sobotu. Počas posledných dní fašiangov bola na každom stole.
Fašiangový pondelok
Tancovalo sa samozrejme tiež na fašiangový pondelok. Na rozdiel od predchádzajúceho dňa však tentoraz medzi obľúbené fašiangový zvyky patrili mužské bály, ktoré boli určené iba pre ženatých a vydaté, takže na ne slobodná chasa nemala prístup. Na týchto báloch sa pri tanci hojne vyskakovali, pretože ľudia verili, že ako vysoko sedliačka vyskočí, tak vysoko jej v nasledujúcom roku porastie obilie, ľan alebo napríklad konope.
Fašiangový utorok
Vrcholom fašiangových osláv, hodovania a všeobecného veselia bolo každoročne fašiangový utorok, kedy sa na cestu dedinou alebo mestom vydal tradičné maškarný sprievod . Ľudia v najrôznejších maskách obchádzali domy, pričom nesmeli vynechať ani jeden. Všade sa teda zastavovalo, spievalo, hralo, tancovalo, a keďže nechýbalo ani malé pohostenie pre maškary, všetci popíjali a ochutnávali, čo len chceli, vďaka čomu sa neviazanosť sprievodu ešte zvyšovala.
Samotná obchôdzka po jednotlivých príbytkoch, ale aj dodržiavanie ďalších obľúbených tradícií vždy záviselo predovšetkým na mieste, kde sa fašiangové oslavy organizovali. Lúčenie s fašiangami sa niekde znázorňovalo sprievodom s márami, na ktorých boli uložený fašiangy v podobe figuríny, živé postavy, najbujarejšie masky alebo napríklad basa. Pred celou dedinou sa následne konal súd, kde boli fašiangy odsúdené a verejne popravené. V niektorých oblastiach Slovenska sa obchôdzka po príbytkoch konala už v pondelok.
V každom dome dostal sprievod najesť, napiť a niekde aj peniaze. Po skončení sprievodu sa zo získaného jedla a peňazí usporiadala veľká zábava. Zjedlo sa jedlo a za peniaze sa zaplatila muzika.
Fašiangová zábava potom väčšinou končila úderom polnoci, kedy hlásnik zatrúbil na roh a richtár alebo niekto z radných vyzval radujúci dav, aby sa všetci v pokoji rozišli do svojich domovov, pretože nastala Popolcová streda a s ňou aj prísny štyridsaťdňový pôst pred blížiacimi sa Veľkou nocou. Predtým totiž ľudia verili, že ak budú v tanci pokračovať aj napriek polnoc, objaví sa medzi nimi diabol, a to najčastejšie v podobe cudzinca v zelenom kabátiku.
Na niektorých miestach sa fašiangy o polnoci ukončoval „pochovaním basy“, čo symbolizovalo skutočnosť, že počas Pôstneho obdobia si hudobníci na svoje nástroje nezahrajú a na nejakú dobu končí tiež tanečná veselica, alebo dokonca pochovaním boha Bakcha. Druhý deň ráno sa potom ešte naposledy jedli mastné rožky s mliekom či kávou, ale obed už býval prísne pôstny.
Popolcová streda
Na Popolcovú stredu (škaredá streda) ľudia chodili do kostola pre popolec, čo je označenie pre znamenie kríža, ktoré kňaz na čelo udeľuje veriacim prostredníctvom posväteného popola. Týmto dňom tiež začínalo pôstne obdobie a na štyridsať dní utíchalo všeobecné veselie. Iba na niekoľkých málo miestach ľudia dodržiavali tiež „vrecový štvrtok„, teda štvrtok po Popolcovej strede, kedy sa dojedali posledné zvyšky z fašiangových hodov a všetko sa takzvane zpytlovalo.
Fašiangový sprievod
Fašiangové maškary, ktoré na fašiangový utorok prechádzali dedinou, mali za úlohu obísť každý dom a žartovať na účet hospodára či gazdinej. Počas obchôdzky od jedného domu k druhému hrala muzika, pri návštevách sa potom spievalo a tancovalo. Aby toho nebolo málo, nechýbali ani vtipné reči alebo napríklad fašiangové predstavenie.
Mladí muži tiež obiehal pred každým domom koliesko a nápadité maškary odmeňovali výslužkou, čo mohol byť napríklad príspevok do pokladničky. Rozdávali sa ale aj iné veci, ako boli šišky, fánky, pampúchy, koláče, vajcia, jablká, obilie, údené mäso alebo napríklad pálenka. Takáto výslužka sa maškarám hodila, pretože si na nej buď pochutnali, alebo sa za ňu pilo večer v krčme.
V rôznych krajoch sa potom dodržiavali (alebo dodnes dodržiavajú) rôzne humorné zvyky, ktoré maškary pri obchôdzke dedinou praktizovali. Niekde prezlečení ľudia vtrhávali do domov, kde naháňali mladé dievčatá a miestne gazdiné, ktoré sa potom museli vykúpiť. Medzi domami milencov sa vysypával cestičky pieskom a na vráta domu sa maľovali srdca. Ďalším obľúbeným žartom bolo okrem iného aj vynášanie vozov na strechu a stoličiek do rybníka.
Fašiangové masky
Obdobie fašiangov a obzvlášť potom Fašiangový sprievod si ľudia spájajú predovšetkým s maskami, ktoré sa vydávali na cestu dedinou či mestom, aby obveselili miestne obyvateľstvo. Niektoré z nich sa objavovali každoročne a boli všeobecne veľmi obľúbené. Fašiangový sprievody sa tak rozhodne nezaobišli bez medvediara, ktorý si na reťazi viedol svojho medveďa, ktorý počas obchôdzok tancoval s gazdinkami, aby im ako symbol plodnosti zaistil dobrú úrodu.
Čím bola maska vtipnejšia, tým zvyčajne medzi ľuďmi budila väčšiu pozornosť. Veľkým favoritom sa preto stala aj kobyla tvorená dvoma osobami, z ktorých jedna predstavovala hlavu a druhá zadnú časť tela. Medzi ústredné postavy však patril aj šašo, ktorého zdobili farebné papieriky a špicatá čiapky. V ruke potom niesol bič, ktorý slúžil na odháňanie ľudí bez masiek. Sprievod tvorili väčšinou muži preoblečený za ženy, alebo mali masky symbolizovať zlé povahové vlastnosti ako pýchu, hnev, zlosť,… Čím väčší strach maska vzbudzovala tým lepšie. Verilo sa, že takáto maska vystraší zlých duchov v dome a tí nebudú obťažovať celý rok domácich.
Ďalšie pre fašiangy tradičné masky, ktoré sa v fašiangových sprievodoch hojne objavovali, zahŕňali potrebné postavu kominára sa rebríkom, babu s nošou, prespanka, poľovníkov či hajtmana. Tradičnou súčasťou fašiangovej zábavy ale bývala aj maska turoňa, zvieraťa, ktoré pripomínalo tura. Medzi symboly plodnosti patrí napríklad masky ženícha, nevesty a cigánky s kočíkom. Mužskú plodivú silu potom znázorňovali rôzne zvieracie masky, kam patril kôň, koza, kohút alebo bocian.
Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!
Čo sú to fašiangy?
Fašiangy majú dnes niekoľko významov. Niektorí ľudia si pod týmto názvom predstavia slávnostné obdobie medzi Vianocami a začiatkom Pôstneho obdobia, ktoré trvá od sviatku Troch kráľov do Popolcovej stredy. Pre iných sú fašiangy iba trojdňovým sviatkom, ktorý sa skladá z fašiangovej nedele, fašiangového pondelku a fašiangového utorka. V túto dobu sa skôr organizovali rôzne tanečné zábavy, zabíjačky a oslavy, ľudia sa veselili a dosýta jedli, pretože potom nasledoval štyridsaťdňový pôst.
Kedy sú fašiangy v roku 2024?
Dátum fašiangov sa každoročne odvíja od termínu Veľkej noci, pričom dôležitú úlohu hrá predovšetkým prvý jarný spln. Začiatok fašiangov sa tradične oslavuje na sviatok Troch kráľov, teda 6. januára. Čo sa týka trojdňových fašiangových osláv, pre ktoré je typické bujaré veselie a hodovanie. fašiangová nedeľa v roku 2024 pripadla na 11. februára, fašiangová pondelok na 12. februára a fašiangový utorok na 13. februára.
Aké tradície a zvyky ľudia dodržiavajú?
Fašiangy vždy predstavovali radostný čas medzi dvoma rôznymi pôstnom dobami. V minulosti potom ľudia dodržiavali na fašiangy zvyky a tradície predovšetkým počas posledných troch dní pred Popolcovou stredou. Fašiangová nedeľa sa niesla v znamení zábavy a nebola núdza o rôzne tancovačky a jalové hody. Počas fašiangového pondelka sa organizovali mužské bály a vrcholom osláv potom bol fašiangový utorok, kedy sa na cestu dedinou či mestom vydávali sprievody fašiangových masiek
Ako vyzerá fašiangový sprievod?
Fašiangové maškary, ktoré počas konca fašiangov prechádzajú dedinou, majú za úlohu obísť každý dom a žartovať s tamojším hospodárom či gazdinou. Všade sa zastavuje, tancuje, spieva a tiež sa vykonávajú rôzne rituály. Mladí muži obiehajú pred každým domom koliesko, rozdáva sa výslužka a dodržiavajú sa aj humorné zvyky, ktoré majú zabezpečiť dobrú úrodu pre ďalší rok.