VEĽKÁ NOC: Aké sú kresťanské a ľudové veľkonočné symboly?

Keďže sa opäť priblížilo období Veľkej noci, ľudia začínajú svoje domovy skrášľovať pomocou kvitnúcich ratolestí a ozdôb s jarnou tematikou. Kým pre veriacich je znakom tejto doby hlavne kríž, baránok alebo veľkonočné sviece, celkovo sa medzi najobľúbenejšie symbolmi radia vajíčka, zajačiky a korbáče. V našom článku sa dozviete, ktoré symboly Veľkej noci vychádzajú z kresťanských tradícií a ktoré z ľudových zvyklostí.

Kríž

Vzhľadom k tomu, že Veľká noc predstavujú najdôležitejšie kresťanský sviatok, pretože si veriaci každoročne pripomínajú umučenie a zmŕtvychvstanie Spasiteľa Ježiša Krista, najvýznamnejším kresťanským symbolom je samozrejme kríž. Ten síce ako taký nevznikol priamo v spojení s kresťanstvom, ale poznali ho už starí Egypťania, Číňania alebo Kréťania, napriek tomu je však dnes najviac spájaný práve s touto vierou.

V minulosti kríž predstavoval univerzálny symbol, ktorého význam sa v jednotlivých kultúrach a náboženstvách príliš nelíšil. Okrem toho, že sa jedná o prepojenie božského a ľudského sveta (vertikálne verzus horizontálne rameno), stal sa tiež symbolom pre večnosť. Kríž pritom môže mať niekoľko podôb, pričom najčastejšie sa objavuje:

  • v tvare písmena T,
  • v tvare X (kríž sv. Ondreja),
  • rovnoramenný grécky kríž (+),
  • klasický kresťanský kríž,
  • latinský kríž (s dlhšou spodnou časťou).

Dnes kríž predstavuje najdôležitejší symbol kresťanstva, a to z toho dôvodu, že Božieho syna, Ježiša Krista, ktorý zomrel za hriechy sveta, odsúdili práve na smrť ukrižovaním. Tento trest ľudia považovali za jeden z najhorších. Bol totiž výnimočne krutý a ponižujúci, pričom na kríži tradične končili tí darebáci, ktorí si od ostatných zaslúžili jedine pohŕdanie.

Veľkonočný baránok

Hoci si mnohí ľudia myslia, že tradičné pečenie veľkonočného baránka je skôr zvyk modernej doby, opak je pravdou. Symbol baránka bol totiž hojne rozšírený už v predkresťanskej tradícii, a to hlavne v oblasti okolo Stredozemného mora, ktorá bola po tisícročia ovládaná pastiermi.

V židovskej tradícii predstavuje baránok členov izraelského ľudu ako súčasť Božieho stáda, ktoré vedie Hospodin. Židovský Boh pritom býval často označovaný za pastiera, ktorý sa o svoje stádo stará a berie svoje ovečky do náručia. Židia si potom obetovaním a pojedaním baránka pri pesachovom sviatku pripomínali vyvedenie Izraelitov z egyptského otroctva.

V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, Božieho Baránka, ktorý býva najčastejšie vyobrazený s práporom víťazstva. Jedná sa o symbol nevinnosti, čistoty a poslušnosti, pomocou ktorého si kresťania pripomínajú, že Kristus zomrel na kríži za naše hriechy a bol obetovaný za spásu sveta.

Pokiaľ ide o súčasnú podobu veľkonočného baránka, dnes patrí ku sviatkom jari predovšetkým ako múčnik z bábovkového (či iného sladkého) cesta, ale aj ako dekorácia. Na krk sa pritom Baránkovi uväzuje farebná stuha alebo napríklad rolnička. Baránok potom pre mnohých symbolizuje nový život a mláďatá, ktoré sa na jar rodia.

Veľkonočné oheň a veľkonočné sviece

Symbol ohňa ľudia vo všetkých kultúrach považujú za znak víťazstvo nad zimou, precitnutie po dlhom studenom období a príchod nového svetla aj života do temných časov. Rovnako tak kresťania vidia príchod Spasiteľa Ježiša Krista na Veľkú noc, a preto je pre nich zapaľovanie veľkonočného ohňa jednou z centrálnych udalostí.

Posvätením a zapálením veľkonočného ohňa vždy začína bohoslužba, ktorá sa koná po zotmení na Bielu sobotu. Pri tejto Veľkonočnej vigílii (noc z Bielej soboty na nedeľu Zmŕtvychvstania Pána) si ľudia samostatnou liturgiou pripomínajú Kristovo nanebovstúpenie. Od ohňa, ktorý symbolizuje jeho víťazstvo nad temnotou aj smrťou, sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky (paškál).

Paškál sa v slávnostnom sprievode vnáša do temného kostola, zatiaľ čo veriaci trikrát spievajú „Svetlo Kristovo“. V priebehu veľkonočné služby sa od tejto sviece, ktorá je ozdobená znamením kríža a symbolmi alfy a omegy (začiatok a koniec, ktorými je vždy Kristus), zapaľujú tiež sviece všetkých veriacich, čo naznačuje, že aj oni boli Kristom ovplyvnení a „zapálení“. Vďaka tomu je potom celý kostol prežiarený svetlom.

Veľkonočná sviečka sa okrem toho tiež zapálená ponára do vody, ktorá je potom posvätená na krstné vodu, a zapaľujú sa od nej tiež krstné sviece. Svieti potom počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a tiež pri každom kresťanskom pohrebe. To je znamením, že zosnulý podobne ako Kristus prešiel bránou smrti a cirkev sa za neho teraz modlí, aby mohol vstať k novému životu s Bohom.

Bahniatka

Pomocou bahniatok, čo sú vetvičky vŕby s čiastočne rozvinutými púčikmi, si veriaci pripomínajú slávny príchod Ježiša Krista do Jeruzalema, kedy ho ľudia vítali palmovými ratolesťami a olivovými vetvičkami. Keďže na našom území žiadne palmy nerastú, došlo k zámene práve za bahniatka, ktoré sa svätia počas bohoslužby na Kvetnú nedeľu a veriaci si ich potom doma zastrkávajú za sväté obrázky.

Veľkonočné vajíčko

Ďalším z obľúbených veľkonočných symbolov je vajíčko, ktoré predstavuje plodnosť, úrodu, vzkriesenie a život, pretože samo zárodok nového života obsahuje. Hoci by sa však mohlo zdať, že sa jedná o symbol novodobý, v skutočnosti jeho používanie siaha ďaleko do histórie. Už v starovekom Egypte či Perzii sa totiž na sviatky jari farbili vajíčka na červeno (ako symbol maternice).

Symbol vajca sa spája aj s pohanskými oslavami jari, pričom zdobenia vajec bývalo vždy sprevádzané radom obradov či povier. Od nepamäti totiž vajcia symbolizovalo tiež zárodočný chaos, z ktorého vzišiel celý svet, nesmrteľnosť, životnú silu, zrodenie, návrat jari a vďaka pevnej škrupine aj pocit bezpečia.

Zreteľné je samozrejme tiež symbolické spojenie so Zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, kedy vajce predstavuje symbol zatvoreného hrobu, ktorý ukrýva Kristovo telo a odkiaľ spasiteľ povstal k novému životu. Dôvodom konzumácia vajec na Veľkú noc bola potom aj skutočnosť, že počas pôstnej doby bolo ich jedenie prísne zakázané.

Zvyk farbenia vajíčok sa udržal až do dnešnej doby, pričom dnes maľovanie kraslíc rôznymi technikami súvisí s celým radom ľudových zvykov. Farbiť sa môžu ako uvarené vajcia, tak aj tie vyfúknuté. Pomenovanie kraslice sa u nás pritom začalo používať až koncom 19. storočia. Dovtedy ľudia maľované vajíčka nazývali podľa vybranej techniky ich zdobenie, teda maľby, straky, slamienky alebo napríklad vyškrabované vajíčka.

Veľkonočný zajačik

Ešte z predkresťanskej doby pochádza aj symbol veľkonočného zajačika, ktorý má údajne pôvod v pohanských rituáloch usporiadaných na oslavu príchodu jari. Svoje miesto si tento znak našiel v mnohých náboženstvách i kultúrach, napríklad v gréckej, egyptskej alebo napríklad čínskej. Symbolizuje šťastie, pominuteľnosť, plynúci čas, kolobeh života, ale aj atribút zmŕtvychvstania.

Symbol veľkonočného zajačika je údajne spojený tiež s oslavami sviatku pohanskej bohyne plodnosti menom Eostre, ktorá podľa legendy premenila umrznutého vtáčika na zajaca a on potom z vďačnosti každý rok na jar kládol vajcia ako vták. Z mena bohyňa Eostre je potom odvodený tiež anglický názov kresťanskej Veľkej noci, teda Easter.

Napríklad v byzantskej ikonografii zajačik údajne predstavoval Krista, pričom v Biblii je zajac označovaný ako stvorenie maličké a múdrejšie nad mudrca. Hoci sa jedná o symbol chudobných, skromných a pokorných, kresťania sa k nemu často stavajú odmietavo, a to z toho dôvodu, že sa zároveň jedná o symbol zmyselnosti.

V dnešnom poňatí je veľkonočný zajačik tým, kto deťom na Veľkú noc prináša vajíčka, a to predovšetkým tie čokoládové, pričom túto tradíciu náš národ zrejme prevzal z Nemecka. Je mu prisudzované hlavne tajné roznášanie sladkých dobrôt, keďže ide o stvorenie plaché, ktoré sa ľudí skôr stráni. Deti potom často hľadajú vajíčka schované na záhrade.

Pokiaľ ide o pôvodný význam zajaca, ktorý roznáša deťom vajíčka, skôr sa tiež piekol chleba v tvare zajačika a dovnútra sa potom ukladalo veľkonočné vajce, čím pravdepodobne došlo k prepojeniu týchto dvoch symbolov. V ľudovom poňatí je však zajac považovaný tiež za atribút zmŕtvychvstania, pretože toto zviera vraj nikdy nespí. To sa hovorí kvôli tomu, že nemá očné viečka.

Veľkonočný korbáč

Väčšina ľudí dnes za najdôležitejší symbol Veľkej noci považuje korbáč, teda zväzok spletených vŕbových prútikov, pomocou ktorého mládenci šľahajú dievčatá, aby boli zdravé, usilovné a veselé po celý ďalší rok. Odovzdávajú im tak mladosť a sviežosť prútikov a dievčatá im za to potom na korbáč vešajú farebné stuhy a obdarúvajú ich nafarbenými vajíčkami a ďalšími dobrotami.

Okrem toho chlapci skôr šľahali dievčatá tiež na znamenie náklonnosti, na čo im potom dievčatá pomocou naviazaných stužiek odpovedali. Červená stuha symbolizovala, že má dievča daného chlapca rada, modrá mu mala dať nádej, zelená bola znamením, že patrí medzi jej obľúbencov, a žltá naopak vypovedala o jej nezáujme.

Aj keď sa tradícia veľkonočného korbáča môže zdať ako zvyk zo súčasnosti nie je tomu tak. Ide o veľmi starú tradíciu o ktorej sa dochovali záznamy zo 14. storočia kedy počas Veľkonočného pondelku a utorku manželia a milenci šľahali svoje polovičky. Ospalcov a lenivcov skoro ráno hádzali ľudia do vody alebo ich aspoň poliali studenou vodou aby sa prebrali.

Korbáč by podľa tradície mal mať každý muž aj chlapec. Malé korbáče sa skôr nosili vo vrecku pre všetky prípady, s tými strednými sa chodilo na koledu a tie dvojmetrovej sa označovali ako obradné. Umenie pletenia z vŕbových prútikov sa vždy odovzdávalo z generácie na generáciu. Dnes je však na ústupe, pretože sa korbáč dá kúpiť prakticky v každom supermarkete.

Pokiaľ ide o samotný názov korbáča, údajne vychádza zo slova omladiť. Používa sa však celý rad ďalších názvov, ktoré pochádza z rôznych častí Slovenskej republiky. Medzi tie najznámejšie patrí šibák, švihár, býkovec, nahajka, nagajka, knuta, žila,…

Ďalšie veľkonočné symboly

  • chren – symbol klincov a utrpenie Ježiša Krista na kríži,
  • mlieko s medom – symbol dvojjedinosti Krista,
  • mlieko a medom – symbol krajiny zasľúbenej,
  • judáše – symbol povrazu (či pokriveného charakteru) Judáša Iškariotského,
  • mazanec – symbol slnka, ktorého bude v ďalších dňoch pribúdať,
  • rapkáče – namiesto zvonov zvolávajú veriacich k bohoslužbám.

Prečo je najdôležitejším symbolom Veľkej noci kríž?

Na Veľkú noc si kresťania každoročne pripomínajú umučenie a zmŕtvychvstanie Spasiteľa Ježiša Krista, a preto sa najvýznamnejším kresťanským symbolom tohto obdobia stal kríž. Ten už poznali síce aj starí Egypťania či Rimania, ale dnes je najviac spájaný práve s kresťanskou vierou. Ježiš bol odsúdený na smrť ukrižovaním, čo ľudia považovali za jeden z najhorších a najviac ponižujúcich trestov. Kríž však symbolizuje hlavne prepojenie božského a ľudského sveta a je zároveň znakom večnosti.

Čo symbolizuje veľkonočný baránok?

Symbol baránka bol hojne rozšírený už v predkresťanskej dobe. V židovskej tradícii predstavoval členov izraelského ľudu, ktorý sú súčasťou Božieho stáda, a Židia si obetovaním baránka pri pesachovom sviatku pripomínali vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva. Pre kresťanov je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista. Najčastejšie býva vyobrazovaný s práporom víťazstvo a predstavuje symbol čistoty, nevinnosti a poslušnosti.

Kedy sa začali zdobiť veľkonočné vajíčka?

Vajíčka sa farbili na červeno už v starovekom Egypte a v Perzii. Jedná sa o symbol plodnosti, úrody, vzkriesenie a života, pretože samo vajce obsahuje zárodok nového života. Okrem toho však symbolizuje aj zárodočný chaos, z ktorého vzišiel svet, nesmrteľnosť, návrat jari a pocit bezpečia. Pre kresťanov je vajce znakom zatvoreného hrobu, kam bolo uložené telo Ježiša Krista a odkiaľ spasiteľ povstal.

Aké veľkonočné symboly dnes prevažujú?

Okrem obľúbeného veľkonočného baránka a maľovaných kraslíc, ktoré sa zdobia rôznymi technikami, si ľudia obľúbili aj symbol veľkonočného zajačika. Ten deťom roznáša vajíčka (hlavne čokoládové) a je znamením šťastia, pominuteľnosti, plynúceho času či kolobehu života. Medzi najdôležitejšie veľkonočné symboly patrí ale samozrejme i veľkonočný korbáč, čo je zväzok spletených vŕbových prútikov, ktorými muži šľahajú dievčatá, aby boli celý ďalší rok zdravé, usilovné a veselé.