Narazili ste na recept, v ktorom sa uvádza, že by ste do pripravovaného pokrmu mali pridať šalotku? Mnohí ľudia považujú túto zeleninu za alternatívu cibule a myslia si, že má úplne rovnakú chuť. V skutočnosti je však šalotka jemnejšia a môže lepšie podčiarknuť ostatné suroviny. Prezradíme, aká je šalotka zelenina, na čo sa vlastne používa a ako ju odlíšiť od klasickej kuchynskej cibule.
Čo je šalotka?
Ide o druh zeleniny, ktorý sa botanicky radí k rodu cesnak (Allium) a výrazne sa podobá cibuli kuchynskej. Mnohí potom šalotku poznajú aj pod ľudovým označením množilka, ktorý odkazuje k spôsobu, ktorým sa táto zelenina rozmnožuje. Šalotka totiž v hline z jednej sadeničky vytvára väčšie trsy. Okrem toho sa potom môžete stretnúť aj s názvami cibule množilka, ošľach, kotiarka, cibuľa ošlejch alebo cesnak askalonský.
Do roku 2010 bola táto rastlina klasifikovaná ako samostatný druh, ktorý bol známy hlavne ako Allium ascalonicum (odtiaľ pochádza meno cesnak askalonský) alebo Allium salota. Dnes ju však botanikovia považujú za poddruh cibule kuchynskej (Allium cepa), a preto sa najčastejšie stretnete s označením Allium cepa var. aggregatum.
Pokiaľ ide o to, odkiaľ šalotka pochádza, v dávnej milosti ju ľudia pestovali hlavne v Malej a Strednej Ázii. S tým tiež súvisí jedno z jej pomenovaní, a to konkrétne cibuľa aškelonská (dnes cesnak askalonský), ktoré odkazuje na izraelské mesto Aškelon, v ktorého okolí sa tejto rastline veľmi dobre darilo. Do Európy šalotku následne priniesli križiaci.
Ako vyzerá šalotka?
Na prvý pohľad sa šalotky podobajú klasickej kuchynskej cibuli, ale v mnohých ohľadoch sa od nej tiež odlišujú. Listy šalotky sú jednoduché a sediace, majú listové pošvy, súbežnú žilnatinu a celokrajné, polooblé čepele. Kvety potom bývajú obojpohlavné, vyskytujú sa vo vrcholovom kvetenstve a na prvý pohľad pripomínajú okolíky. V skutočnosti však ide o hlávkovito stiahnutú skrutku.
Kvetenstvo šalotky, ktoré podopiera tulec, zároveň obsahuje pacibuľky. Okvetie sa potom skladá zo šiestich samostatných okvetných lístkov, ktoré majú ľahko ružovú až fialovú farbu, ale uprostred sa navyše objavuje tmavo purpurový pruh. Plodom šalotky je kapsula, čo je pravý pukavý plod, ktorý vzniká premenou väčšieho množstva plodolistov.
Pokiaľ šalotku rozkrojíme, na reze je zrejmé, že sa líši od príbuzného cesnaku. Skladá sa totiž z mäsitých tlstých listových báz, ktoré sa označujú aj ako suknica. Jej šupky majú žlto-hnedo-červenú farbu, pričom vo vnútri býva šalotka bielo-fialová. Zásobnou látkou je potom fruktán a zložkou, ktorá človeka páli vo chvíli, keď cibuľku krája, zase éterický olej s obsahom allylsulfidov.
Rozdiel medzi šalotkou a cibuľou
Mnohí ľudia si myslia, že sa cibuľka množilka nijako výrazne nelíši od klasickej kuchynskej cibule, ktorú používajú pri bežnom varení. Opak je ale pravdou. Šalotka totiž rastie v trsoch po viacerých drobnejších cibuľkách, ktoré sa objavujú okolo materskej cibuľky, zatiaľ čo v druhom prípade zožnete iba jedinú cibuľu, ktorá však typicky dosahuje väčšie rozmery.
Navyše je šalotka pomerne vytrvalá a mrazuvzdorná, takže aj v chladnejších mesiacoch môže poskytovať čerstvú vňať. Zberá sa zhruba o mesiac až dva skôr ako bežná cibuľa (ale nie celoročne ako napríklad cibuľa zimná ošlejch – Allium fistulosum). Pokiaľ ide o využitie v kuchyni, chuť šalotky je jemnejšia, korenenejšia a skôr sladkastá a hodí sa často aj pre tých, ktorí bežnú cibuľu nemajú príliš v láske.
Veľkou výhodou šalotky je aj skutočnosť, že sa okrem cibuľky dá konzumovať aj šalotková vňať, ktorá svojim vzhľadom na prvý pohľad pripomína pažítku. Na rozdiel od cibule kuchynskej potom šalotka pri skladovaní neraší, nestráca na chuti a vydrží o niečo dlhšie (v chladných a vzdušných priestoroch údajne až 6 týždňov). Pre mnohých je ale benefitom aj skutočnosť, že sa šalotky dajú pestovať aj na balkóne v nádobách.
Aké má šalotka druhy?
Ak by ste si chceli zaobstarať šalotku na svoju vlastnú záhradu, majte na pamäti, že pestovať sa dá celý rad rôznych kultivarov, ktoré majú slamovo žltú, červenú, fialovú alebo hnedú farbu. Líši sa potom aj tvar samotnej cibuľky. Šalotky s jemným listom napríklad bývajú skôr pretiahnuté, zatiaľ čo odrody s hrubším listom majú cibuľky sploštené alebo guľovité. Medzi obľúbené odrody šalotiek patria napríklad:
- cibuľa sadzačka šalotka Red Sun,
- cibuľa šalotka žltá Golden Gourmet,
- cibuľa šalotka Ambition F1,
- cibuľa šalotka Camelot F1,
- cibuľa šalotka Yellow Moon,
- cibuľa šalotka Longor,
- cibuľa šalotka Mikor,
- cibuľa šalotka červená Sante,
- cibuľa šalotka banánová,
- cibuľa šalotka Schelia.
Aké má cibuľa šalotka liečivé účinky?
Šalotka je medzi pestovateľmi známa hlavne ako bohatý zdroj vitamínu B6, ale obsahuje aj pomerne veľké množstvo vitamínu C (hoci je tu obsiahnutý v polovicu menšom množstve ako u cibule kuchynskej) a provitamínu A. Na rozdiel od bežnej cibule potom navyše nevyvoláva plynatosť, čo mnohí ľudia určite ocenia. Pokiaľ ide o minerálne látky, nechýbajú tu napríklad:
- horčík,
- draslík,
- sodík,
- železo,
- fosfor,
- zinok,
- mangán,
- jód.
Okrem toho potom šalotka obsahuje aj organické kyseliny, pektíny, slizy a aromatické silice s antibiotickými a baktericídnymi účinkami. Jej konzumácia údajne napomáha znižovať krvný tlak a hladinu cukru v krvi. Podporuje tiež zdravé trávenie a pozitívne pôsobí proti zdravotným ťažkostiam, ako je zápcha, bolesť v krku, nepríjemný suchý kašeľ alebo napríklad angína. Podľa ľudového liečiteľstva je navyše výborným liekom na bežné prechladnutie aj na rôzne ochorenia priedušiek.
Aké má cibuľa šalotka použitie?
Vzhľadom na svoju unikátnu chuť, ktorá je jemnejšia ako u bežnej kuchynskej cibule, sa šalotky hodia na prípravu radu zaujímavých receptov. Navyše môžu pôsobiť korenenejším dojmom a zároveň lepšie chuťovo splývajú s ostatnými surovinami, ktoré kuchár na prípravu pokrmu používa. Pokiaľ sú nadrobno nasekané, môžu sa v omáčke takmer rozpustiť bez toho, aby ich bolo nutné dlho variť.
Zasyrova sa potom cibuľa šalotka používa v prípade, keď človek chce, aby vo výslednom jedle neprehlušila chuť ostatných ingrediencií, čo by sa napríklad v prípade cibule kuchynskej mohlo jednoducho stať. Celkovo sa potom šalotky používajú napríklad na dochucovanie diviny alebo grilovaného mäsa, sú skvelé ako prísada do polievok i šalátov a hodia sa aj k rybám a morským pokrmom.
Medzi obľúbené jedlá zo šalotky patrí predovšetkým šalotkové maslo, ale mnoho kuchárov nedá dopustiť ani na biele omáčky, kde šalotka vynikne. Okrem toho sa potom šalotky nakladajú do sladkokyslého nálevu, ale dajú sa tiež jednoducho opekať a skvele obohatia rôzne závitky, slané koláče alebo cestoviny. Keďže má šalotka jemnú chuť, hodí sa aj na priamu konzumáciu, a niektorí používajú aj šalotkovú vňať, z ktorej sa pripravujú napríklad šaláty alebo nátierky.
Čo je šalotka?
Ide o druh zeleniny, ktorý je poddruhom kuchynskej cibule (Allium cepa). Pochádza z Malej a Strednej Ázie, pričom hojne bola v minulosti pestovaná napríklad okolo izraelského mesta Aškelon. Dnes ju ľudia poznajú aj pod názvami množilka, ošľach, kotiarka alebo cesnak askalonský. Jej listy sú jednoduché a sediace, kvety majú ružovú či fialovú farbu a plodom je kapsula. Samotná cibuľka sa potom skladá z mäsitých zhrubnutých listových báz.
Aký je rozdiel medzi šalotkou a cibuľou?
Šalotka sa od cibule kuchynskej líši napríklad tým, že rastie v trsoch, ktoré zahŕňajú väčšie množstvo drobnejších cibuliek. Ide tiež o pomerne vytrvalú a mrazuvzdornú rastlinu, pričom jednotlivé cibuľky sa zberajú zhruba o mesiac až dva skôr (v júni a júli). Majú jemnejšiu chuť, pri skladovaní nerašia a vydržia o niečo dlhšie. Navyše sa dá využiť aj šalotková vňať, ktorá pripomína pažítku.
Aké má šalotka liečivé účinky?
Šalotka je známa ako bohatý zdroj vitamínu B6, ale obsahuje aj vitamín C, provitamín A, množstvo minerálnych látok, organické kyseliny, pektíny, slizy alebo aromatické silice s antibiotickými a baktericídnymi účinkami. Na rozdiel od bežnej cibule šalotka nenadúva. Jej konzumácia naopak pomáha znižovať krvný tlak a hladinu krvného cukru, podporuje trávenie a pôsobí proti prechladnutiu, bolesti v krku alebo napríklad angíne.
Na čo sa šalotka používa?
Cibuľa šalotka sa hodí na prípravu radu zaujímavých pokrmov, pretože má jemnejšiu a korenenejšiu chuť ako bežná kuchynská cibuľa. Používa sa na dochucovanie zveriny, grilovaného mäsa, rýb alebo polievok. Obľúbené je však aj šalotkové maslo a ľudia nedajú dopustiť na šalotkovú omáčku. Okrem toho sa potom šalotka pridáva do nátierok, šalátov, slaných koláčov alebo rôznych závitkov. Dá sa tiež opekať alebo konzumovať v surovom stave.
