REĎKOVKY PESTOVANIE: Ako na to na záhrade alebo doma?

Medzi obľúbené druhy ranej zeleniny dnes rozhodne patria reďkovky, ktoré majú špecifickú chuť a množstvo zdravotných benefitov. Navyše sa dajú pestovať na záhonoch, v skleníku, v parenisku a pri troche snahy aj doma za oknom. Prezradíme, ako pestovať reďkovky zo semienok, ako a kedy zasadiť reďkovky a ako pretrhať reďkovky, aby ste sa dočkali bohatej a chutnej úrody.

Ktorú reďkovku vybrať?

Keď sa povie reďkovka, väčšina z nás si predstaví drobné červené buľvy s bielou dužinou. V súčasnej dobe je však na trhu dostupný celý rad zaujímavých kultivarov, ktorých podzemná časť určená na konzumáciu môže mať odlišné sfarbenie, tvar i veľkosť. Vďaka tomu môžete vyskúšať aj pestovanie žltých, bielych alebo fialových reďkoviek, ktoré sa potom dajú skvele zužitkovať v kuchyni.

Pri pestovaní reďkoviek je dobré vedieť, že ide o plodiny dlhého dňa. To znamená, že najlepšie zeleninu obvykle poskytujú jarné a jesenné výsevy, zatiaľ čo v lete, keď je deň dlhý a slnko svieti viac ako 12 hodín, sa pomerne rýchlo začínajú objavovať kvetné stonky a semená (ešte pred vytvorením buľvičiek). Preto sa predtým odporúčalo v lete reďkovky vôbec nepestovať.

Dnes ale už existujú špeciálne vyšľachtené odrody, ktoré počas letných mesiacov vybiehaniu do kvetu úspešne odolávajú. Pestovatelia ich označujú ako celoročné reďkovky alebo letné reďkovky. Môžu sa vysievať od druhej polovice jari až do jesene, pričom najlepšie sa im bude dariť na vlhších miestach v polotieni, kde prosperujú, pokiaľ im pestovateľ zaistí dostatok vlahy a správnu starostlivosť.

Obľúbené odrody reďkoviek:

• Cherry Belle – skorá odroda vhodná na rýchlenie,
• Faraón – skorá odroda, ktorá sa hodí aj na jesenný zber,
• Fortuna F1 – veľmi skorá odroda určená na rýchlenie aj pre výsev na pole,
• Lada – poloskorá odroda, ktorá sa hodí pre celoročné pestovanie,
• Poloneza – skorá odroda, ktorú môžete použiť na rýchlenie aj na poli,
• Duo – veľmi skorá odroda, ktorá je odolná proti šepkaniu,
• Rampouch – odroda vhodná na jarné poľné pestovanie, ktorej hľuzy sú biele a pretiahnuté,
• Ria – veľmi skorá odroda vhodná na rýchlenie aj na poľné pestovanie,
• Tercia – odroda vhodná na celoročné pestovanie a prvé jesenné výsevy (od polovice augusta),
• Kvarta – tetraploidná odroda, ktorá odoláva letným horúčavám, praskaniu i hubovaniu dužiny,
• Kvinta – skorá až poloskorá odroda, ktorá je odolná proti praskaniu a vybiehaniu do kvetu,
• Vinara F1 – pomerne odolná odroda vhodná na celoročné pestovanie,
• Primara F1 – veľmi skorá odroda určená na jarné prirýchľovanie, poľné pestovanie aj jesenné výsevy (až do polovice septembra),
• Teko – veľmi skorá odroda, ktorá vyniká svojou odolnosťou voči vybiehaniu kvetov,
• Prima – odroda, ktorá sa osvedčila pre septembrové výsevy, rýchlenie a skoré poľné pestovanie,
• Slavia – veľmi skorá odroda, ktorú je možné vysievať už počas februára,
• Slovana – skorá odroda určená na studené rýchlenie, ktorej hľuzy majú valcovitý tvar,
• Stela – skorá odroda, ktorá sa hodí na studené rýchlenie,
• Viola – neskorá odroda určená na celoročné pestovanie,
• Věra – odroda odolná voči vybiehaniu a vyšepkaniu,
• Zlata – poloneskorý typ vhodný pre jarný a jesenný zber.

Ako pestovať reďkovky na záhrade?

Na našom území dnes zvládajú reďkovky pestovanie vonku, ale samozrejme sa dajú pestovať aj reďkovky na balkóne v kvetináči a dokonca môžete vyskúšať aj pestovanie reďkoviek v byte. Väčšina záhradkárov však volí osvedčený variant, čo je vysievanie reďkoviek priamo do záhonov. Vegetačná doba je potom o niečo dlhšia, než keď sa rozhodnete pre pestovanie v skleníku.

Čo sa týka pôdnych pomerov, reďkovky sú celkom nenáročné. V ideálnom prípade by ste im mali zaistiť stanovište s ľahšou, humóznou a záhrevnou zeminou, ktorá je dostatočne zásobená potrebnými živinami. Ešte než sa pustíte do sadenia reďkoviek, mali by ste pritom pôdu prekypriť a pridať trochu kompostu, ktorý ju čiastočne zľahčí a vďaka obsahu prospešných mikroorganizmov ju pomôže prehriať.

Nadmerné množstvo dusíka ale reďkovkám rozhodne neprospieva, takže by ste to s prihnojovaním pomocou kompostu rozhodne nemali preháňať. Často sa naopak odporúča do takto obohatenej zeminy vysievať reďkovky až v druhom roku (zaraďujú sa do druhej trate), pretože čerstvo pohnojená pôda môže spôsobiť pálivosť a červivosť reďkoviek alebo praskanie buľvičiek.

Pre jarné a jesenné výsevy je dobré vyberať skôr slnečné stanovištia, ktoré zaistia rastlinkám dostatok svetla. Pokiaľ však chcete pestovať reďkovky v lete, voľte radšej zatienené miesta, kde zelenina nebude tak rýchlo vybiehať do kvetu. Okrem toho samozrejme môžete vyskúšať aj pestovanie reďkoviek v zime, čo sa však robí v skleníku.

Spolu s hlávkovým šalátom sa reďkovky často používajú ako predkultúry. Akonáhle túto chutnú zeleninu zožnete, môžete teda na rovnaké miesto vysadiť iné druhy, ako je napríklad zeler, kapusta, hrach alebo dokonca aj mrkva a pór. Pokiaľ ide o vhodných susedov, reďkovky dobre znášajú prítomnosť fazule, žeruchy, mrkvy, šalátu, paradajok alebo jahôd, ale zle sa im darí blízko cukety alebo uhoriek.

Kedy vsádzať reďkovky?

Ak chcete vsádzať reďkovky do vonkajších záhonov, vždy musíte brať ohľadom na počasie a klimatické podmienky. Inak by sa totiž mohlo stať, že vám zelenina nevyklíči a žiadne úrody sa nedočkáte. Všeobecne sa pritom výsev reďkoviek do záhona vykonáva zhruba od polovice apríla, ale niekedy je to možné vykonať už na konci marca. Veľa pritom záleží aj na odrode, ktorú ste zvolili.

Jarné odrody sa typicky vysievajú od konca marca do mája, tie letné potom v druhej polovici jari a jesenné môžete do záhonov umiestniť zhruba od polovice augusta do polovice septembra. Pokiaľ ide o to, za ako dlho vylezú reďkovky, klíčenie semienok v teple trvá asi 4 až 5 dní, ale vo vonkajších podmienkach si na klíčky reďkoviek budete musieť počkať napríklad aj dva týždne.

Neviete rady, ako zasadiť reďkovky, aby sa im dobre darilo? Semená sa typicky vysievajú zhruba 0,5 až 1,5 centimetra hlboko, a to do riadkov, ktoré by od seba mali byť vzdialené asi 10 až 15 centimetrov. Medzi jednotlivými semienkami pritom dodržujte pravidelné rozostupy, a to zhruba 3 až 5 centimetrov. Pamätajte tiež na to, že príliš husté výsevy rastlinám nesvedčia a znižujú úrodu.

Vysiate semená je dobré ľahko zahrnúť zeminou, pritlačiť a zaliať. Pri skorých jarných výsevoch pritom hrozí kolísanie teplôt, proti čomu je možné reďkovky chrániť prostredníctvom bielej netkanej textílie, ktorá zároveň poslúži ako obrana proti škodcom. Mladé rastlinky sú obvykle schopné znášať mrazy zhruba do -3 °C, zatiaľ čo tie staršie odolávajú až do -6 °C.

A ako vysádzať reďkovky, ak si chcete zaistiť opakovaný prísun chutnej zeleniny, ktorú môžete v kuchyni využiť na mnoho rôznych spôsobov? Väčšinou sa odporúča postupné siatie reďkoviek, konkrétne v týždenných alebo v štrnásťdňových intervaloch. Vďaka tomu budete mať po celú sezónu k dispozícii šťavnaté reďkovky, a to pokojne až do prvých prízemných mrazíkov.

Starostlivosť o reďkovky

Vysoké teploty v kombinácii s nedostatkom vlahy môžu mať na pestované reďkovky negatívny vplyv. Podporujú totiž ich vyšeptávanie a pri kolísajúcej vlhkosti navyše rastliny začínajú drevnatieť. Preto by ste mali dbať na dodržiavanie rovnomernej vlhkosti a rastliny pravidelne zalievať. Radšej ale dodávajte reďkovkám vlahu po menších dávkach, aby nedošlo k podhnívaniu a aby sa neobjavili plesne.

Vzídený porast je obvykle nutné vyjednotiť a pretrhať, aby ste sa zbavili slabých rastlín a ponechali si na záhonoch iba tie dostatočne silné. Týmto spôsobom získate bohatú úrodu šťavnatých a pomerne veľkých buľvičiek. Rastliny rozhodne nenechávajte prerásť, pretože vytiahnuté reďkovky postupne drevnatejú a nie sú už tak chutné.

To isté sa navyše môže stať aj v prípade, keď zelenina nemá k dispozícii vhodné pestovateľské podmienky a okolitá pôda je príliš suchá a chudobná na potrebné živiny. Aby boli reďkovky chutné, obzvlášť v teplom počasí vyžadujú dostatočnú zálievku, ale na ich hnojenie môžete pokojne zabudnúť. Pokiaľ túto zeleninu vysejete do kvalitnej a na humus bohatej pôdy, nebude ho vôbec potrebovať.

Ohrozujú reďkovky choroby?

Hoci je pestovanie reďkoviek pomerne nenáročné, môžete naraziť na celý rad rôznych problémov, ktoré vám starostlivosť o danú zeleninu nepríjemne skomplikujú. Jedným z nich sú situácie, keď buľvy začnú praskať, čo sa deje pomerne často. Dôvodom je nepravidelný prísun vlahy. Pamätajte teda, že pôdu je nutné neustále udržovať mierne vlhkú. Nesmie byť premokrená ani príliš vysušená.

Okrem toho ohrozujú reďkovky škodcovia, ako sú drepčíky, ktoré lákajú ich suché listy. Ak však budete dbať na správne zalievanie reďkoviek, mali by ste sa im vyhnúť. Pokiaľ ide o to, čo žerie reďkovky, objaviť sa môže aj kvetienka redkvová, ktorá má na svedomí hnedé chodbičky pod povrchom buľvy alebo v jej strede. Pred týmito škodcami môžete rastliny ochrániť mechanicky, teda pomocou netkanej textílie, ale aj vhodnými chemickými postrekmi.

Aby sa reďkovkám u vás na záhrade dobre darilo, mali by ste dbať aj na správne pretrhávanie. Príliš hustý výsev totiž môže byť dôvodom, prečo sa na vašich záhonoch rozvinie hubovitá choroba krčkov semenáčikov a následne dochádza k odumieraniu rastlín. Na reďkovkách si však môžu pochutnať aj slimáci, takže sa pokúste zabrániť im v prístupe na záhony pomocou vhodných zábran.

Úroda reďkoviek

Vegetačná doba reďkoviek je pomerne krátka a pohybuje sa zhruba v rozmedzí od 30 do 40 dní (ale vždy veľmi záleží na počasí). Ide pritom o zeleninu, ktorá musí rásť pomerne rýchlo, aby boli jej buľvy a hľuzy chuťovo jemné a krásne šťavnaté. Ak rastú pomaly, majú naopak sklon k drevnateniu a zďaleka už nie sú také chutné, ako by ste si iste priali. Namiesto toho získavajú horký nádych.

Reďkovky sa zberajú postupne tak, ako dorastajú, teda najčastejšie po 4 až 8 týždňoch od výsevu. Nenechajte ich však na záhonoch prerastať a zbierajte ich včas, kým sú krehké a šťavnaté. Neskôr síce buľvy a hľuzy môžu byť o niečo väčšie, ale majú sklon k drevnateniu a bývajú na chuť oveľa pálčivejšiu. Po vybratí z pôdy reďkovky pomerne rýchlo vädnú, takže ich nemožno príliš dlho skladovať. Preto sa odporúča spracovať túto zeleninu čo najskôr, alebo ju treba naložiť.

Ako pestovať reďkovky v skleníku?

Záhradkári si reďkovky obľúbili predovšetkým vďaka tomu, že skvele chutia, sú pomerne nenáročné a navyše sa dnes dajú pestovať rôznymi spôsobmi. Pokiaľ máte k dispozícii skleník, parenisko alebo fóliovník, môžete sa pustiť do ich rýchlenia, vďaka ktorému potom budú reďkovky k dispozícii naozaj skoro po ranom výseve. Prvú zeleninu si tak doprajete už koncom marca.

S výsevom do skleníka alebo do teplého pareniska môžete začať už od polovice februára, do studeného pareniska potom od polovice marca. Akonáhle osivo vzíde, mladé rastlinky vyjednoťte a pôdu udržujte mierne vlhkú. Pozor si pritom dávajte na príliš hustý výsevy (vysievajte reďkovky asi 10 centimetrov od seba) a na premokrenie, čo napomáha rozvoju plesní a hnilobných procesov.

Neskôr je však dobré uvoľniť miesto v parenisku alebo v skleníku pre iné druhy teplomilnej zeleniny, ktoré sú o niečo náročnejšie ako reďkovky. Preto sa väčšinou od apríla už táto zelenina vysieva skôr priamo do vonkajších záhonov. Pestovanie reďkoviek na záhonoch pritom oproti ich vysievaniu do skleníka, pareniska či fóliovníka predĺži vegetačnú dobu o 7 až 10 dní.

Pestovanie reďkoviek v kvetináči

Radi by ste si dopriali chutnú zeleninu, ale nemáte k dispozícii záhradu, skleník ani parenisko? V tom prípade nemusíte zúfať, pretože s trochou snahy zvládnu reďkovky pestovanie doma aj v kvetináči na balkóne alebo na terase. Výhodou pritom býva hlavne veľmi krátka vegetačná doba, vďaka čomu sa čoskoro dočkáte prvej úrody.

Ako pestovať reďkovky doma? Najprv si pripravte vhodnú pestovateľskú nádobu, substrát a semená reďkoviek. Použiť môžete kvetináč alebo širšiu nádobu, ktorý nemusí byť príliš hlboký, ale niektorí pestujú tieto rastliny aj v kartónovom plate od vajíčok. Vyžadujú však pravidelnú zálievku, a preto sa na pestovanie reďkoviek v byte či na balkóne odporúčajú skôr samozavlažovacie hrantíky.

Ak chcete pestovať reďkovky v hrantíkoch na okennom parapete alebo napríklad na slnečnej terase, vyberajte skôr odrody, ktoré sa označujú ako celoročné. Tie potom totiž môžete vysievať priebežne, pretože nemajú takú vysokú tendenciu k predčasnému ukončeniu vegetácie a vybiehaniu do kvetu. Skvele sa k tomu hodia napríklad reďkovky Kvinta, Tercia, Lada, Ester, Kvintara F1 alebo aj Viola.

Pokiaľ ide o to, kedy sadíme reďkovky pri domácom pestovaní, za oknom ich môžete vysievať už veľmi skoro na jar (často sa začína odrodami určenými na rýchlenie a nadväzuje sa potom celoročnými variantmi). Odporúča sa pritom zvoliť špeciálny substrát na výsev zeleniny, ktorý obsahuje dostatočné množstvo potrebných živín. Ten je po troch výsevoch dobré obohatiť organickým hnojivom.

Výsev si naplánujte vždy po 14 dňoch, čo vám zaistí takmer nepretržitý zber počas celej pestovateľskej sezóny. Do kvetináča najskôr vložte substrát, kam neskôr vyhĺbite malé jamky s hĺbkou asi 1,5 centimetra. Potom vložte semienka a zahrňte ich zeminou. Mala by byť od seba vzdialená zhruba 3 až 4 centimetre, čo im zaistí dostatok priestoru i svetla.

A ako pestovať reďkovky v kvetináči, keď máte výsev zeleniny už za sebou? Vyberte vhodné miesto na okennom parapete, na balkóne alebo na terase, kde budú mať rastliny dostatok svetla. Pravidelne ich potom zavlažujte, aby pôda nestihla úplne vyschnúť. Zároveň ale svojich hrantíkov neprelievajte, pretože by reďkovky mohli uhniť.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!