Prečo jesť REĎKOVKY? Vitamíny, účinky na zdravie a možnosti využitia!

Napriek tomu, že v minulosti nešlo o najobľúbenejší druh zeleniny českých záhradkárov, v posledných rokoch si reďkovky vďaka svojej špecifickej chuti a zdravotným benefitom získavajú medzi pestovateľmi stále väčšiu popularitu. Prezradíme, kde sa u nás reďkovky vlastne vzali, aké obsahuje reďkovka vitamíny a aké majú reďkovky účinky na ľudský organizmus.

Botanická charakteristika

Reďkev siata (Raphanus sativus) je rastlinný druh z čeľade kapustovitej, kam sa radí aj brokolica, karfiol, kaleráb alebo napríklad biela a červená kapusta. Zahŕňa jednoročné alebo dvojročné byliny známe hlavne pre svoje korene, ktoré môžu mať rôzne farby a tvary (buľva, hľuza alebo vretenovitý koreň). Typicky pritom bývajú zakončené úzkym nitkovitým koncom.

Vo vhodných podmienkach dorastá reďkev siata zhruba do výšky 0,2 až 0,6 metra, ale v niektorých prípadoch môže dosahovať aj výšku 1 metra. Po výseve najprv rastlina tvorí ružicu prízemných listov, ktoré bývajú stopkaté, na okraji zubaté a na vrchole tupé alebo špicaté, zatiaľ čo ich obrys je obvajcovitý alebo kopisťovitý. Potom sa objavuje podzemná časť, ktorú ľudia s obľubou konzumujú.

Počas ďalšej fázy potom dochádza k rastu kvitnúcej lodyhy, ktorá je vetvená a na báze typicky červeno nabehnutá. Lodyžné listy bývajú skoro sediace a kopijovité alebo vajcovité. Kvetenstvo je hroznovité, pričom typicky máva reďkovka kvety biele, ružové alebo purpurovo sfarbené. Čo sa týka plodov, jedná sa o vajcovité až kužeľovité viacsemenné nažky so zobánkom.

História

Reďkev siata patrí medzi prastaré kultúrne plodiny, ktorých pôvod nie je presne známy. Dnes je síce rozšírená prakticky po celom svete, ale neexistuje príliš veľa záznamov, ktoré by pomohli objasniť jej historický vývoj a domestikáciu. Botanikovia sa však domnievajú, že daná rastlina pôvodne pochádza z juhovýchodnej Ázie, kde sa v prírode podarilo nájsť divoké formy reďkovky siatej.

Za sekundárne centrá, kde sa objavili rôzne varianty reďkov, dnes ľudia považujú predovšetkým strednú Čínu, Indiu a oblasť Strednej Ázie. Okrem toho ju však poznali a používali aj starí Egypťania a ako kultúrna rastlina sa hojne vyskytovala aj v Stredomorí. V historických záznamoch sa potom reďkovky začali objavovať v období okolo tretieho storočia pred naším letopočtom.

Poľnohospodári v starom Grécku a Ríme popísali množstvo rôznych kultivarov, konkrétne reďkovky malé aj veľké, okrúhle aj podlhovasté, ale aj pálivé reďkovky aj tie jemné. Podľa všetkého pritom bola reďkev tiež jednou z prvých európskych plodín, ktoré si našli cestu do Ameriky. V slovenských záhradách sa však objavila pomerne neskoro, a to údajne až počas 18. storočia.

Varianty reďkovky siatej

Hoci to mnohí ľudia netušia, reďkev siata je dnes dostupná v mnohých rôznych podobách. Jednotlivé variety sa pestujú ako koreňová zelenina, pričom na našom území je samozrejme najznámejšia klasická červená reďkovka s bielou dužinou, ale v ázijskej kuchyni sa hojne využíva aj daikon a stretnúť sa môžete aj s ďalšími zaujímavými alternatívami, ako je reďkev čierna.

Keďže existuje obrovské množstvo rôznych kultivarov reďkovky siatej, ktoré sa navzájom líšia svojimi vlastnosťami, rastliny zaraďujúce sa k tomuto druhu sú často rozdeľované do niekoľkých skupín (tzv. vnútrodruhové taxóny). Konkrétne sem patria napríklad:

• reďkovka siata letná (Raphanus sativus var. sativus),
• reďkev siata zimná (Raphanus sativus var. hybernus),
• reďkev siata reďkovka (Raphanus sativus var. radicula),
• reďkev siata biela alebo daikon (Raphanus sativus var. longipinnatus),
• reďkev siata čierna (Raphanus sativus var. niger),
• reďkovka siata olejná (Raphanus sativus var. oleifera),
• Raphanus sativus var. indicus.

Klasická reďkovka je koreňová zelenina botanicky klasifikovaná ako varieta reďkovky siatej letnej (Raphanus sativus var. sativus). Na záhrade si ale samozrejme môžete vypestovať aj iné zaujímavé varianty. V priebehu času bolo pritom vyšľachtených mnoho rôznych hybridov, ktoré sa navzájom líšia svojim vzrastom, ale aj tvarom, farbou alebo pikantnosťou konzumovaných koreňov.

V závislosti od konkrétnej odrody môžu byť korene reďkovky guľovité, oválne, valcovité, vretenovité alebo pretiahnuté. Čo sa týka sfarbenia, existuje biela reďkovka, ružová reďkovka, červená reďkovka alebo napríklad hnedá reďkovka, ale k dostaniu sú aj žlté reďkovky, fialové reďkovky a čierne reďkovky. Vnútro ale máva vždy belavý odtieň, niekedy s nádychom do ružova.

Hojne pestované odrody:

• reďkovka Cherry Belle – jasne červené, okrúhle plody,
• reďkovka Faraón – šarlátovo červené, okrúhle plody,
• reďkovka Lada – temne červené, okrúhle plody,
• reďkovka Viola – fialové, guľovité plody,
• reďkovka Kvarta – tmavo červené, ploche guľovité plody,
• reďkovka Ria – svetlo červené, okrúhle plody,
• reďkovky Slavia – červenobiele, okrúhle plody,
• reďkovka Stela – jasne červené, okrúhle plody,
• reďkovka Vinara F1 – tmavo červené, guľovité plody,
• reďkovka Rampouch – biele, pretiahnuté plody,
• reďkovka Zlata – žlté, okrúhle plody.

Čo obsahujú reďkovky?

Napriek tomu, že sa im niektorí ľudia vyhýbajú, reďkovky sú v skutočnosti zdravé a nízkokalorické. Na 100 gramov jedlé časti obsahujú iba 15 kilokalórií, a preto patria medzi obľúbené potraviny pri chudnutí. Navyše predstavujú zdroj mnohých cenných látok, kam patria predovšetkým bielkoviny a vláknina. Sú však bohaté aj na minerálne látky, ako je draslík, horčík, vápnik, železo, mangán alebo fosfor.

Okrem týchto živín potom obsahujú reďkovky vitamíny, ktoré sú pre ľudský organizmus veľmi prospešné. Konkrétne sa jedná hlavne o vitamín C, ktorý posilňuje imunitný systém. Ďalej sa tu však nachádza aj vitamín E, vitamín A či vitamíny rady B (tiamín alebo B1, riboflavín alebo B2, niacín alebo B3, pyridoxín alebo B6 a kyselina listová alebo B9).

Za ľahko štipľavú chuť a typickú reďkovkovú arómu sú zodpovedné horčičné oleje, ktorým lekári pripisujú aj rad zdravotných benefitov. Radí sa medzi glukosinoláty a pomáhajú chrániť rastlinu pred bylinožravcami. Vo väčšom množstve sú však obsiahnuté iba v reďkovkách pestovaných na záhone, pretože tie v skleníku postrádajú prirodzených nepriateľov, rýchlejšie rastú a sú vystavené iným vplyvom.

Prečo jesť reďkovky?

Márne premýšľate, akým spôsobom ovplyvňujú reďkovky zdravie človeka a či je ich konzumácia pre človeka prospešná? Vďaka horčičným olejom má táto zelenina typicky ostrú chuť, špecifickú arómu, ale aj pozitívny vplyv na ľudský organizmus. Medzi hlavné benefity sa pritom radí hlavne jej antimikrobiálne účinky, ale reďkovkám sa často pripisujú aj antikarcinogénne vlastnosti.

Horčičné oleje pôsobia v ústnej dutine, v žalúdku alebo napríklad v črevách. Sú pritom prospešné napríklad pre dospelých pacientov, ktorých organizmus nie je schopný vytvárať dostatočné množstvo žalúdočných štiav, a zároveň pomáhajú zbavovať žalúdočnú sliznicu baktérií a plesní. Vďaka tomu skvele fungujú ako liek proti chronickým hnačkám a človeka zbavujú reďkovky nadúvanie aj ďalších ťažkostí.

Aby toho nebolo málo, látky obsiahnuté v reďkovkách tiež riedia hlieny, uľahčujú odkašliavanie a pôsobia antisepticky v oblasti ústnej dutiny a nosohltana. Preto je ich konzumácia prospešná napríklad pri prechladnutí. Veľmi dôležité sú však aj vitamíny v reďkovkách. Napríklad vitamín C v kombinácii s vitamínom E a betakaroténom bráni telo pred škodlivými voľnými radikálmi a posilňuje imunitu.

Svoju úlohu tu však zohráva aj prítomná vláknina, ktorá pozitívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru. Konzumácia reďkoviek urýchľuje priechod natrávenej potravy v črevách, čo odstraňuje zápchu a ďalšie zdravotné problémy. Daná zelenina ale zároveň podporuje prekrvovanie, funguje ako antimykotikum a vďaka zlúčeninám, ako je glukozinolát a izotiokyanát, pomáha regulovať hladinu cukru v krvi.

Vplyvom obsiahnutého vápnika a ďalších účinných látok pôsobia reďkovky močopudne a fungujú ako prevencia proti obličkovým, močovým a žlčovým kameňom. Ich konzumácia taktiež zvyšuje produkciu adiponektínu, čo je hormón, ktorého vyššie hladiny chránia človeka pred inzulínovou rezistenciou. Ďalej v reďkovkách nájdete látky, ktoré podporujú funkciu pečene a obličiek a pomáhajú vyplavovať toxíny z tela.

Keďže majú reďkovky kalórie pomerne nízke, často si ich doprajú ľudia, ktorí sa snažia znížiť svoju telesnú hmotnosť. Napriek tomu by ste to ale nemali s reďkovkami preháňať, pretože vo väčšom množstve môžu obsiahnuté látky narušiť metabolizmus jódu a funkciu štítnej žľazy. U pacientov trpiacich pečeňovými chorobami sa potom môžu objaviť zápaly alebo iné problémy.

Na čo sú dobré reďkovky?

Reďkovky sa používajú predovšetkým v kuchyni, kde sa najčastejšie spracovávajú ich buľvy a hľuzy, ale pri troche snahy môžete zužitkovať aj ich mladé lístky. Zatiaľ čo niektoré druhy sú na chuť skôr jemné a lahodné, iné naopak bývajú veľmi pieporné, čo nie každý človek ocení. Na ich výslednú chuť však môžu mať vplyv aj pestovateľské podmienky, množstvo vlahy alebo počasie počas vegetácie.

Keďže reďkovky prostredníctvom tepelnej úpravy strácajú svoju typicky štipľavú chuť i zdraviu prospešné látky, najčastejšie sa konzumujú v surovom stave. Pred konzumáciou sa však odporúča zeleninu dôkladne umyť a očistiť, zbaviť ju stoniek i korienkov a prípadne reďkovku celú olúpať (to vyžaduje hlavne čierna reďkovka).

Reďkovky môžete jesť celé, nakrájané aj nastrúhané, pričom najlepšie sú vždy čerstvo odtrhnuté. Zároveň by ste mali vedieť, že sa nedajú príliš dlho skladovať, pretože pomerne rýchlo vädnú, takže by ste ich mali spracovať čo najskôr. Ak ich necháte rozkrájané alebo nastrúhané dlho ležať, stratí svoju vôňu, chuť i obsiahnuté vitamíny. Môžete ich však naložiť, vďaka čomu vydržia dlhšie.

Niektorí ľudia konzumujú reďkovky len tak ako chutnú desiatu, ale iní dávajú prednosť napríklad niekoľkým krajcom chleba s maslom a s plátkami reďkoviek. Okrem toho sa však surové reďkovky hodia na spestrenie rôznych šalátov, pripravujú sa z nich skvelé reďkovkové nátierky a skvele poslúžia aj ako obloha chlebíčkov, súčasť jednohubiek alebo príloha k mäsu.

Samozrejme si ale môžete dopriať aj tepelne upravené reďkovky, a to na mnoho rôznych spôsobov. Pripravuje sa z nich napríklad reďkovková polievka a pridávajú sa aj do mäsových pokrmov alebo do omáčok. To isté potom platí pre najemno nakrájané lístky reďkoviek, ktoré sa hodia ako korenie a doplňujúce ingrediencie do šalátov alebo polievok. Tiež sa však pripravujú ako špenát.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!