Pěstování rebarbory


Nadchla vás kyslá chuť rebarbory, ktorá dokáže skvelo obohatiť rôzne múčniky a sladké koláče, a chceli by ste si túto rastlinu vypestovať aj na vlastnej záhradke? Nemal by to byť žiadny problém, keďže ide o pomerne nenáročnú rastlinu, ktorej sa na našom území dobre darí. Poradíme vám, ako zasadiť rebarboru, aké potrebuje pestovateľské podmienky alebo kedy nastáva správny čas pre zber a prípravu chutných dezertov.

Ako pestovať rebarboru?

Rebarbora kučeravá (Rheum rhabarbarum) patrí medzi najskoršie druhy zeleniny. Jedná sa o vytrvalú rastlinu, ktorej neprehliadnuteľné kvetenstvo dorastajú až do výšky 2 metrov. Ďalším typickým znakom sú potom ružice listov, ktoré svojím vzhľadom môžu pripomínať lopúch, a zabudnúť nesmieme ani na zelené, ružové či karmínovo červené stonky, ktoré dosahujú zhruba do veľkosti 50 až 60 centimetrov.

Záhradkári si rebarboru obľúbili hlavne z toho dôvodu, že táto rastlina nie je príliš náročná. Ak si ju chcete zaobstarať aj vy, môžete vyskúšať pestovanie rebarbory zo semena. Ešte výhodnejšie metódou je však vegetatívne množenie, ktoré spočíva v delení jednotlivých trsov, pretože novovzniknuté sadenice majú rovnaké vlastnosti ako materská rastlina.

Čo sa týka vzhľadu, rebarbora je známa hneď v niekoľkých rôznych odrodách, ktoré sa od seba navzájom líšia jemnosťou a farbou stopiek. Najčastejšie sa stretnete s rôznymi odtieňmi ružovej, červenej a fialovej, ale výnimkou nie je ani zelené alebo žlté sfarbenie. Typicky sa potom varianty rebarbory delia na zelenomasé a červenomasé, pričom najviac si záhradkári pochvaľujú nasledujúce odrody:

  • Viktoria,
  • Jara,
  • The Sutton,
  • Ogrskij,
  • Tukumskij,
  • Moskovskij 42,
  • Holštýnska krv,
  • Champagne Early,
  • Dawes Challenge.

Kam zasadiť rebarboru?

Ak sa chystáte vysadiť rebarboru na svoju záhradku prvýkrát, určite vás zaujíma, aké potrebuje rebarbora podmienky pre pestovanie. Hoci rebarbora nie je príliš náročná a zvládne ju vysadiť aj človek, ktorý nemá so záhradníčením žiadne veľké skúsenosti, je vhodné zabezpečiť jej čo najlepšie stanovište, aby sa rastlinkám dobre darilo.

Na pestovanie rebarbory je vhodná stredne ťažká, hlinitá, nevysychajúca pôda, ktorá je zároveň dobre zásobená potrebnými živinami. Humózna zemina by mala byť tiež dostatočne hlboko zrýľovaná (aspoň do hĺbky 60 centimetrov), pričom záhradkári odporúčajú pred zasadením rebarbory vybrané miesto pohnojiť pomocou organických hnojív (vhodný je napríklad maštaľný hnoj).

Spodná voda by sa mala objavovať maximálne do výšky 1,5 metra pod povrchom, aby nebola pôda príliš ťažká a mokrá, čo by mohlo viesť k zahnívaniu rebarborových koreňov. Ak zvolíte naopak ľahšiu a výhrevnejšiu pôdu, bude to mať výrazný vplyv na úrodu rebarbory, keďže stopky budú dozrievať rýchlejšie.

Pokiaľ ide o miesto, kde pestovať rebarboru, môžete zvoliť slnečné stanovište, ale aj priestor v polotieni. Zatiaľ čo na výslní stopky rýchlejšie dozrievajú, rastlinám by sa malo dobre dariť aj pod ovocnými stromami, pretože na jar stačí nachytať dostatok slnečného svetla, ale neskôr sú pred priamym slnečným žiarením dostatočne chránené.

Výsadba zo semien

Ak chcete použiť pre výsadbu rebarbory semienka, jedná sa o takzvané generatívne množenie. To sa robí ihneď, keď semená dozrejú, teda v auguste alebo začiatkom septembra, kedy sa vykonáva výsev do kvetináčov. V tých sa rastlinky predpestujú, pričom počas nasledujúcich jarných mesiacov je možné zasadiť rebarboru na zvolené stanovište.

Semená je možné vysievať tiež v marci alebo apríli, a to priamo na vonkajšie záhony. Akonáhle rastlinky vzídu, prepichujú sa do sponu 20 x 20 centimetrov a na jeseň alebo počas ďalšej jari sa potom presádzajú na trvalé stanovište. Rastliny by sa pritom mali vysádzať do hlboko zrýľovanej pôdy, ktorá je dobre pohnojená. S prvým zberom je však možné počítať až tri roky po výseve, a keďže rebarbora zo semien zle klíči, záhradkári väčšinou odporúčajú množenie odnožami a delením trsov.

Množenie rebarbory zo sadeníc

Ponúkol vám niekto z priateľov, že sa s vami podelí o rebarboru, alebo ju chcete sami naopak niekomu venovať? Potom by ste mali vedieť, že dobre zvláda rebarbora množenie prostredníctvom sadeničiek (vegetatívny množenie), čo je veľmi jednoduché. Stačí vyryť časť rastliny zo zeme a vytvoriť tak oddelok, ktorý by mal mať aspoň jeden neporušený vegetačný vrchol a minimálne tri korienky.

Kedy začať pestovať rebarboru a ako zasadiť rebarboru, ak sa rozhodnete pre tento spôsob množenia? Oddelok rebarbory sa obvykle vysádza v marci či apríli, ale môžete to vykonať aj na jeseň, teda v septembri alebo v októbri. Vegetačný vrchol rastliny by pritom mal byť umiestnený približne 5 centimetrov pod povrchom pôdy, ale nemalo by to byť hlbšie ako v pôvodnom trse.

Vyryté korene rebarbory pred vysadením nesmú nikdy zostať dlho na vzduchu. Ak teda rebarboru vyryjete a nechcete ju ihneď presadiť na iné miesto, prikryte korene rastliny radšej namočenú vrecovinou či podobným materiálom. Čo sa týka vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami, tá by sa pri vysádzaní mala pohybovať okolo 1 až 2 metrov, aby mala rebarbora dostatok priestoru.

Okrem vyššie uvedených zásad je potrebné pamätať aj na to, že by ste nikdy nemali odlupovať listy rebarborových sadeničiek, pretože inak by to mohlo rastlinky oslabiť. Nové listy totiž môže tvoriť iba za pomoci tých, ktoré už má a ak ich pri sadení odoberiete príliš veľa, začnú sa ďalšie tvoriť na úkor koreňov. Pokiaľ ide o prvú úrodu, v prípade množenia rebarbory zo sadeničiek sa jej dočkáte už rok po výsadbe.

Ako sa o rebarboru starať?

Hoci je rebarbora pomerne nenáročná, pri jej pestovaní je nutné dbať na dve hlavné zásady. Po prvé by ste mali rastlinám po celú dobu vegetácie poskytovať dostatočné množstvo vlahy a pravidelne ich okopávať, po druhé je potreba odstraňovať tvoriace sa kvetenstvo, aby sa jednotlivé rastlinky zbytočne nevysilovali.

Pokiaľ ide o hnojenie rebarbory, pred výsadbou sa do pôdy obvykle zapravuje maštaľný hnoj a počas ďalších rokov záhradkári používajú dobre rozložený kompost alebo iné hnojivá. Rastliny majú pomerne veľkú spotrebu dusíka, na čo nie je radno zabúdať. Prihnojovanie dusíkatým hnojivom sa teda vykonáva väčšinou dvakrát alebo trikrát ročne, a to hneď po zime, potom v momente, kedy sa po zbere rebarbora intenzívne rozrastie, a naposledy v júli.

Na jednom stanovišti vydrží rebarbora pokojne aj desať rokov, ak bude mať k rastu vhodné podmienky. Raz za tri roky na jeseň sa potom vykonáva potrebné vápnenie, pričom najvyšší výnos chutnej zeleniny záhradkári zaznamenávajú od piateho do siedmeho roku. Pokiaľ chcete mať sústavne kvalitnú produkciu stopiek, porast je vhodné po siedmich až desiatich rokoch obmeniť, pretože pôda býva postupom času vyčerpaná.

Čo s rebarborou na jeseň?

Hoci je rebarbora mrazuvzdorná, mladé rastlinky je nutné pred zimou chrániť prostredníctvom mulčovania. Vhodným spôsobom je napríklad prikrývka z čečiny, lístia alebo rašeliny. Záhradkári potom jednotlivé rastliny na jeseň často strihajú (niekedy až úplne pri zemi) a prikrývajú kompostom.

Kedy sa zberá rebarbora?

Vzhľadom k tomu, že rebarbora môže byť pre človeka veľmi nebezpečná, sa pestovatelia často zaujímajú, do kedy sa trhá rebarbora a kedy by človek mal na jej použitie v kuchyni radšej zabudnúť. Jednotlivé stopky sa zberajú postupne s tým, ako dorastajú, a to od mája do polovice júna. Neskôr sa v nich výrazne zvyšuje množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá má neblahý vplyv na ľudský organizmus.

Ak sa chcete pustiť do zberu rebarbory, ideálne je vykonať to v ranných hodinách a vybrať si iba listové stopky na obvode rastliny, ktorých dĺžka sa pohybuje v rozmedzí od 30 do 50 centimetrov. Aby to rebarboru príliš neoslabilo, spočiatku je dobré zberať len tretinu z daného počtu listov. Až v neskorších rokoch to môže byť pokojne až polovica.

Listy zo stonky sa však väčšinou neodrezávajú ani nestrihajú, pretože by ich pozostatok začal hniť. Namiesto toho sa obvykle vytrhávajú, a to prudšom trhnutím úplne pri zemi. Po zbere je vhodné z rebarbory odstrániť zvyšky poškodených listov. Okrem toho by ste mali okolitú pôdu nakypriť, vyplieť a rastlinu dobre pohnojiť, aby sa jej aj naďalej dobre darilo.

Akonáhle pozberáte rebarboru, listy odrežte a stonky spracujte podľa toho, na čo máte práve chuť. Ak vám nejaké stopky zostanú a nenájdete pre nich okamžité využitie, môžete ich 1 až 2 týždne skladovať v chladničke (pred uložením ich neumývajte) alebo ich nakrájať do mrazničky. Pri teplote 1 ° C a 90% vlhkosti vzduchu však v chladničke vydrží pokojne aj tri týždne.

Rýchlenie rebarbory

Hoci rebarbora predstavuje veľmi rannú plodinu, jej zber je možné ešte o niečo urýchliť. Ako na to? Začiatkom marca stačí rebarboru priklopiť otvoreným súdkom, ktorý sa následne obloží hlinou či hnojom a jeho vrch sa potom ešte prekryje fóliou alebo sklenenou doskou. Ďalšou možnosťou je použitie keramickej nádoby s vekom, ktoré je nutné cez deň otvárať. Týmto spôsobom sa dá zber rebarbory urýchliť zhruba o dva až tri týždne.

Okrem vyššie spomínaného postupu samozrejme zvláda rebarbora pestovanie doma v tmavých miestnostiach alebo napríklad v pivnici, kde sa teplota vzduchu pohybuje okolo 18 až 20 ° C. Takéto rýchlenie je však o niečo náročnejšie. Jednotlivé rastlinky je nutné v októbri vybrať z pôdy a založiť do 10 až 15 centimetrov hlbokej vrstvy piesku.

Korene sa potom ukladajú tesne vedľa seba a je nutné prikryť rebarboru zeminou až k vegetačným vrcholom. Akonáhle sú rastlinky zhruba 15 centimetrov vysoké, teplota v miestnosti by mala klesnúť asi na 12 ° C, pričom rýchlenie potom trvá asi 6 týždňov.

Okrem toho vydrží rebarbora pestovanie v kvetináči alebo inej nádobe, kde sa potom s rastlinami ľahšie manipuluje. Pamätajte však na to, že rýchlením sa rebarbora oslabuje, takže by sa rozhodne nemalo vykonávať na všetkých rastlinách každý rok.

Rebarbora predaj a cena

Ak sa chcete pustiť do pestovania rebarbory, ale žiadny z vašich priateľov túto rastlinku na záhrade nemá, takže vám nemôže poskytnúť oddelok, iste vás zaujíma, kde kúpiť rebarboru a koľko stojí. Semienka tejto rastliny sa dajú kúpiť v záhradníctve alebo napríklad na internete. Aká je pre rebarboru cena, sa potom odvíja hlavne od zvolenej odrody a množstva semien v balení.

To isté platí samozrejme aj v prípade, že túžite po pestovanie rebarbory zo sadeničiek. Predaj sadeníc rebarbory sa čoraz častejšie vykonáva cez internet, kde nájdete veľa rôznych obchodov zameraných na predaj rastlín, ktoré ponúkajú menšie či väčšie sadeničky rebarbory pripravené na pestovanie. Ponúka ich však aj väčšina záhradníctiev.

Kam zasadiť rebarboru?

Hoci je rebarbora pomerne nenáročná, je dobré tejto rastline zabezpečiť vhodné pestovateľské podmienky. Ideálne je stredne ťažká, hlinitá, nevysychajúca pôda, ktorá by mala byť dostatočne hlboko zrýľovaná. Vybrané stanovište, ktoré sa môže nachádzať na slnku aj v polotieni, sa pred výsadbou zvyčajne prihnojuje pomocou organických hnojív, ako je napríklad maštaľný hnoj.

Ako pestovať rebarboru zo semien?

Generatívne množenie rebarbory pomocou semien sa vykonáva vo chvíli, keď semená dozrievajú, teda v auguste alebo začiatkom septembra. Semená je vhodné umiestniť do kvetináčov, kde rastlinky predpestujeme, a počas nasledujúcej jari ich potom môžete vysadiť na zvolené stanovisko. Semená rebarbory je však možné vysievať aj priamo na vonkajšie záhony, a to v marci alebo apríli. Akonáhle vzídu, prepichujú sa do sponu 20 x 20 centimetrov a na jeseň či počas ďalšej jari sa potom vysádza na trvalé stanovište.

Ako sa vykonáva množenie rebarbory?

Ak chcete rebarboru rozmnožiť pomocou sadeníc, stačí vyryť časť rastliny zo zeme, čím vznikne Oddelok, ktorý by mal obsahovať aspoň jeden neporušený vegetačný vrchol a tri korienky. Tento oddelok sa potom vysádza v marci či v apríli, ale môžete to urobiť aj na jeseň. Vegetačný vrchol rastliny pritom musí byť umiestnený asi 5 centimetrov pod povrchom pôdy a vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami by mala byť zhruba 1 až 2 metre.

Kedy sa zberá rebarbora?

Stopky rebarbory sa zberajú postupne, keď dorastajú, a to vždy od mája do polovice júna. Neskôr sa v nich zvyšuje množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá by človeku pri konzumácii mohla spôsobiť veľmi nepríjemné zdravotné ťažkosti. Ideálne je zber vykonávať v ranných hodinách a voliť iba listové stopky po obvode rastliny, ktorých dĺžka sa pohybuje do 30 do 50 centimetrov.