PESTOVANIE MÄTY: Výsadba, rozmnožovanie a prerezávanie

Ak máte radi aromatické bylinky, ktoré sa dajú využiť v kuchyni, mäta pieporná by vo vašej záhrade rozhodne nemala chýbať. Môžete ju vysadiť priamo na záhon, ale bude sa jej dariť aj v kvetináči na balkóne alebo na parapete. Ukážeme vám, ako mäta rastie v našich podmienkach, kde ju pestovať, ako ju sadiť a ako ju strihať, aby sa jej darilo.

Obľúbené druhy mäty

Do rodu Mentha patria vytrvalé aromatické byliny s chlpatými stonkami štvorcového tvaru a ostnatými kvetenstvami. Zvyčajne dosahujú výšku od 0,2 do 1,2 metra a vyznačujú sa vysokým obsahom éterických olejov, ktoré jednotlivým rastlinám dodávajú špecifickú vôňu. Keď listy rozdrvíte medzi prstami, ucítite príjemnú vôňu.

Zástupcovia rodu mäta sú v súčasnosti rozšírení prakticky po celom svete. Botanici rozlišujú 20 až 30 samostatných druhov, ktoré sa líšia vzhľadom a vlastnosťami. V slovenskej flóre sa vyskytuje napríklad mäta vodná, mäta kopijovitá, mäta pieporná, mäta vonná, alebo mäta dlholistá. V zahraničí sa vyskytuje Mentha australis, Mentha canadensis a Mentha japonica.

Okrem toho sa jednotlivé druhy mäty často navzájom krížia, takže dnes existuje aj množstvo zaujímavých hybridov. Patrí k nim napríklad mäta jemná, mäta krovitá, mäta podbeľová a obľúbená mäta pieporná. Tú majú slovenskí pestovatelia najradšej a hojne ju využívajú ako liečivú bylinu alebo ako prísadu do rôznych nápojov a jedál. V rámci jednotlivých druhov bolo vyšľachtených mnoho kultivarov, kam patria:

• Mäta citrónová,
• mäta pomarančová,
• mäta bazalková,
• mäta cesnaková,
• mäta zázvorová,
• mäta hrušková,
• mäta jahodová,
• mäta banánová,
• mäta čokoládová,
• mäta ananásová,
• mäta červená,
• mäta marocká,
• mäta mandarínková,
• mäta bergamotová,
• mäta švajčiarska.

Ako sa mäta pestuje?

Hoci sa niektorí ľudia obávajú, či sa dokážu o mätu postarať, v skutočnosti sa netreba obávať. V skutočnosti je pestovanie tejto rastliny veľmi jednoduché a s trochou úsilia to zvládne každý. Je to totiž pomerne odolná trvalka, ktorá sa dobre vyrovnáva s rozmarmi počasia a za dostatočnú starostlivosť sa vám odvďačí záplavou aromatických listov, ktoré majú bohaté využitie.

V našich podmienkach možno mätu pestovať mnohými rôznymi spôsobmi, čo ocenia skúsení pestovatelia aj začiatočníci. Obľúbené je najmä pestovanie mäty vonku na záhone, kde dokáže prežiť zimu, ale aj pestovanie mäty na balkóne v kvetináči alebo na parapete. Samozrejme, všetko závisí od vašich možností a osobných preferencií.

Okrem toho je dobré vedieť, že mäta sa dá pestovať aj zo semien, ale je to pomerne náročné. Semená často vôbec nevyklíčia alebo z nich vyrastú príliš slabé rastliny. Preto ľudia zvyčajne uprednostňujú vypestované sadeníce mäty piepornej, ktoré sa dajú kúpiť v záhradkárskych obchodoch alebo od záhradkárov, ktorí mätu pestujú už nejaký čas.

Ako pestovať mätu piepornú v záhrade?

Pokiaľ ide o to, kde mätu zasadiť, vyberte miesto na plnom slnku alebo v polotieni s vlhkou, priepustnou a na živiny bohatou pôdou. V suchej pôde mäta rýchlo vädne a škodí jej aj silný vietor alebo príliš ostré slnečné svetlo. Najlepší čas na vysadenie tejto rastliny do záhonu je na jar, konkrétne koncom marca alebo začiatkom apríla. Možno ju však vysádzať aj na jeseň, t. j. v septembri.

Ak chcete pestovať mätu v záhone, vždy ju vysádzajte aspoň 30 centimetrov od ostatných rastlín. Je to totiž veľmi invazívny druh, ktorý má tendenciu šíriť sa do okolia a vytláčať všetko, čo mu stojí v ceste. Ak teda nechcete, aby sa vo vašej záhrade nekontrolovateľne šírila, dodržujte predpísanú vzdialenosť alebo začnite mätu pestovať v kvetináči.

Mäta má pomerne plytké korene, takže nie je potrebné kopať príliš hlboko do zeme. Jednotlivé rastliny by sa mali vysádzať v dostatočnej vzdialenosti, ktorá by podľa záhradníkov mala byť približne 45 až 50 centimetrov od seba, aby mala každá sadenička okolo seba dostatok priestoru. Keďže ide o trvalku, pri dobrej starostlivosti ju môžete zbierať opakovane niekoľko rokov.

Ako pestovať mätu zo semien?

Pestovanie mäty zo semien je o niečo náročnejšie a zdĺhavejšie ako pestovanie predpestovaných sadeníc. Doma sa to nerobí často, ale ak to chcete vyskúšať, nič vám v tom samozrejme nebráni. Semená mäty sa potom zvyčajne vysádzajú na jar alebo na jeseň, ale nie je to podmienkou. Mätu môžete vysievať takmer kedykoľvek počas roka.

Pripravte si sadeničku so zeminou a do každej priehradky dajte niekoľko semien. Ten potom pravidelne pestujte, až kým z neho nevyrastú malé rastlinky mäty. Sadenice, ktoré už budú mať niekoľko drobných lístkov, potom môžete presadiť do väčšieho kvetináča, ktorý môžete umiestniť na parapet alebo možno na balkón, ale aj priamo do vonkajších záhonov.

Ako pestovať mätu v kvetináči?

Ak nemáte vlastnú záhradu, kde by ste mohli pestovať svoje obľúbené bylinky a kvety, môžete skúsiť pestovať mätu v kvetináči. Je to vhodné aj pre záhradkárov, ktorí majú nejaké záhony, ale nechcú, aby mäta narástla do príliš veľkých rozmerov a vytlačila iné druhy. Táto metóda sa však môže páčiť aj pestovateľom, ktorí si chcú ozdobiť terasu, balkón alebo vonkajšie parapety.

Ak sa rozhodnete pestovať mätu v nádobách, nemusíte sa už obávať, že sa rastlina príliš rozšíri. Pomocou kvetináča alebo prípadne samozavlažovacieho kvetináča môžete jasne vymedziť priestor, v ktorom môže mäta postupne rásť. Uistite sa však, že ste vybrali vhodnú nádobu, ktorá je pre rastliny dostatočne veľká, aby mala mäta dostatok priestoru.

Pri pestovaní mäty v debničke alebo kvetináči by ste mali vždy najprv umiestniť drenáž na dno a naplniť kvetináč vhodnou zeminou, ktorá je dobre odvodnená a bohatá na všetky potrebné živiny. Tú potom môžete zmiešať s rašelinou. Potom do pripravených kvetináčov alebo debničiek zasadte jednotlivé rastliny a dostatočne ich zalejte.

V ideálnom prípade by mali byť kvetináče s mätou umiestnené v čiastočnom tieni (na severnom, východnom alebo západnom balkóne), pretože rastliny potrebujú svetlo, ale na priamom slnku môžu začať strácať listy. Ak ich umiestnite na slnečné miesto, nezabudnite im zabezpečiť dostatok vlahy. Počas letných mesiacov je dobré mätu v kvetináči niekoľkokrát pohnojiť organickým hnojivom.

Ako pestovať mätu v byte?

Okrem vyššie uvedených možností môžete samozrejme skúsiť pestovať mätu aj doma. Na to budete opäť potrebovať vhodnú nádobu na pestovanie a substrát pre izbové rastliny alebo vlastnú zmes vyrobenú zmiešaním rašeliny, piesku a perlitu. Po vysadení mäty ju nezabudnite dobre zalievať, aby sa jej hneď od začiatku darilo.

Mäta pestovaná v interiéri bude miestnosť príjemne voňať. Kvetináč môžete umiestniť na stôl alebo na miesto s dostatkom denného svetla. Rastline bude samozrejme vyhovovať aj parapet, ale na jar a v lete je najlepšie zvoliť okná orientované na západ, zatiaľ čo na jeseň a v zime sú lepšie okná orientované na juh.

Starostlivosť o mätu

Všetky mäty sú vlhkomilné, takže si vyžadujú pravidelnú a dostatočnú zálievku. Pôda by mala byť vždy mierne vlhká a bohatá na živiny, preto so zalievaním určite nešetrite. Rastlinám sa však nedarí v premokrenej pôde, ktorá môže spôsobiť hnilobu koreňov. Na druhej strane príliš suchá pôda môže spôsobiť vädnutie sadeníc.

Hnojenie mäty

Záhony s mätou je dobré hnojiť organickými hnojivami, ktoré sa aplikujú skoro na jar, keď sa rastliny dostávajú z vegetačného pokoja, a potom koncom leta. To zabezpečí bohatú jesennú úrodu a silné korene mäty, ktoré jej pomôžu prežiť chladné zimné mesiace.

Rozmnožovanie mäty

Pestovanie mäty zo semien je v súčasnosti skôr zriedkavé a mnohí záhradníci v ňom nie sú veľmi úspešní. Oveľa jednoduchšie je pestovať sadenice mäty, ktoré si kúpite v záhradkárskom obchode alebo získate od iného pestovateľa. Mäta sa rozmnožuje vegetatívne, konkrétne odnožami alebo vrcholovými odrezkami.

Najlepší čas na rozmnožovanie mäty pomocou rizómov je jeseň. Ako na to? Stačí pri presádzaní alebo po skrátení rastliny na zimu vykopať rastlinu z pôdy a koreňovú časť rozdeliť na dve alebo viac častí. Vzniknuté odnože sa potom zasadia do pripravených nádob a nechajú sa cez zimu trochu rozrásť (ideálne v domácom prostredí).

Mnohí záhradníci však dávajú prednosť množeniu mäty rezaním. Ak to chcete vyskúšať aj vy, odrežte z materskej rastliny vetvičku dlhú asi 15 až 20 cm a vložte ju do nádoby s vodou, aby zakorenila. Keď sa zakorení, zapichnite ju do pripravenej nádoby s vhodnou zeminou. Nezabudnite ju potom dostatočne zaliať.

Čas kvitnutia

Mäta kvitne počas letných mesiacov, zhruba od júna do augusta alebo septembra. V tomto čase sa na rastlinách objavujú okrúhle, nepárne kvetenstvo, ktoré pozostáva z malých sediacich alebo stopkatých kvetov. Tie majú najčastejšie ružovú alebo fialovú farbu, ale zriedkavo môžu byť aj belavé.

Ako sa mäta strihá?

Mätu možno rezať takmer kedykoľvek počas roka, takže to môžete urobiť vždy, keď potrebujete čerstvé listy (zvyčajne od júna do septembra). Môžete strihať jednotlivé listy aj celé vetvičky. Pri správnej starostlivosti sa čoskoro objavia nové listy a bylinka postupne dorastie, takže môžete urobiť druhý alebo dokonca tretí zber. Okrem toho mäta nevyžaduje žiadne špeciálne prerezávanie.

Mäta sa zbiera pred kvitnutím, keď je vonku suché počasie. Ak vám to čas dovolí, mali by ste sa naň vybrať v poludňajších hodinách, keď rastlina obsahuje najväčšie množstvo zdraviu prospešných éterických olejov. Prvý zber by sa mal uskutočniť, keď rastliny dorastú do výšky približne 25 až 30 centimetrov, čo je zvyčajne v máji alebo júni.

Ako pestovať mätu v zime?

Mätu je vhodné strihať skôr, ako vonkajšie teploty klesnú pod bod mrazu. Ak ju pestujete na záhone, prikryte rastliny vrstvou lístia, vetvičiek alebo mulča, aby bol ich koreňový systém dobre chránený pred rozmarmi počasia. Ide však o pomerne odolné bylinky, ktoré by mali chladné mesiace na záhone prežiť bez ujmy.

Mäta v kvetináči by potom mala prezimovať na chladnom mieste, kde teplota nepresahuje 10 °C. Vhodná je predsieň alebo zimná záhrada, kde bude mať rastlina dostatok svetla. Môžete ju však zasadiť aj do záhradnej pôdy a prikryť ako v predchádzajúcom príklade. V zimných mesiacoch by ste však prezimujúce rastliny mali rozhodne obmedziť zalievanie.

Choroby mäty

Najčastejšie sa vyskytuje hrdza mätová, ktorú si môžete všimnúť po daždi, keď sa na listoch objavia tmavé škvrny a červenohnedé kopčeky výtrusov. Ak sa chcete vyhnúť tejto chorobe, udržiavajte záhony v dobrom stave, pravidelne ich vyplete a nezabudnite na občasné zalievanie pôdy. Ak sa mäta predsa len nakazí, čo najskôr odrežte výhonky tesne nad zemou alebo mätu vykopajte a všetky napadnuté časti zlikvidujte.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!