MODRICA: O akú rastlinu sa jedná a aké má využitie?

Chceli by ste na svoju záhradu počas jarných mesiacov vniesť trochu života a farieb, ale neviete si rady, aké rastliny sa na to najlepšie hodia? V tom prípade rozhodne vyskúšajte pestovanie modrice, ktoré kvitnú od marca do mája a skvele sa im darí aj v nádobách. Prezradíme, aké má modřenec druhy, na čo sa používa a ako ovplyvňuje modrica zdravie človeka.

Čo je modrica?

Ako modrica (latinsky Muscari) sa označuje rod jednoklíčnolistových rastlín, ktorý sa dnes väčšinou radí do čeľade špargľových (Asparagaceae). Niektorí botanici pritom z danej skupiny rastlín vyčleňujú ešte niekoľko samostatných druhov, ktoré podľa nich tvoria menší rod Leopoldia Parl. Podľa iných sú však súčasťou rodu modríc v širšom slova zmysle.

Ako vyzerá modrica?

Modrice sú vytrvalé pozemné byliny vyrastajúce z cibuliek, ktoré sú jednodomé (každý jedinec teda vytvára ako samičie, tak aj samčie kvety). V závislosti od konkrétnej odrody môžu byť rôzne vysoké, pričom jednotlivé stvoly vyrastajú z prízemnej ružice listov. Tie bývajú jednoduché, sediace a majú listové pošvy. Ich čepele sú potom celokrajné, často čiarkovité, hrubé a ploché alebo žliabkovité.

Dôležitou súčasťou modríc sú samozrejme aj obojpohlavné kvety, ktoré sa objavujú vo vrcholových hroznách. Na báze ich kvetných stopiek sa môžu, ale nemusia vyskytovať drobné listene. Okvetie potom býva zložené zo šiestich okvetných lístkov, ktoré sú takmer po celej dĺžke zrastené v bankovitú alebo valcovitú okvetnú rúrku.

Dnes si môžete vypestovať modrice v širokej škále farieb. Klasikou je samozrejme modrica modrá, čo je napokon farba obsiahnutá aj v samotnom pomenovaní danej rastliny. Existuje pritom celý rad zaujímavých kultivarov, ktoré sa výrazne líšia odtieňom svojich kvetov. Tie môžu byť temne modré, azúrové alebo napríklad pastelovo sfarbené, ale vypestovať sa dajú aj kvety s bielym lemovaním.

Okrem toho nie je problém naraziť na bielu modricu a na záhradách sa často objavuje aj modrica ružová. Jednotlivé odrody sa navyše medzi sebou dajú skvele kombinovať, čím na záhrade vzniknú pôvabné jarné zátišie. U niektorých druhov (zástupcovia vyčleňovaného rodu Leopoldia) potom na vrchole hrozna nájdete sterilné kvety, ktoré sa farbou aj tvarom líšia od tých fertilných. Plodom je vždy kapsula.

Kde rastie modrica?

Táto drobná cibuľovina, ktorú údajne poznali aj neandertálci, sa na našom území začala ako okrasný druh pestovať zhruba v priebehu 16. storočia. Pochádza z Blízkeho východu a okolia Stredozemného mora, ale daný druh sa postupne rozšíril aj na zvyšok európskeho územia av severných oblastiach Afriky. Okrem toho bol postupne zavlečený aj do Spojených štátov.

Latinský názov Muscari pochádza zo slova „muschos“ či „musk“, ktoré je odkazom na skutočnosť, že okolo seba dané rastliny šíria silnú arómu. Botanikovia však najprv neboli schopní modrice správne zaradiť, takže boli najprv súčasťou čeľade hyacintovité a neskôr čeľade ľaliovité. Dnes sa radí do čeľade Asparagaceae, slovensky špargľatej.

Druhy modríc

V súčasnej dobe botanikovia rozlišujú viac ako 40 rôznych druhov modríc. Väčšina z nich sa typicky vyskytuje v Európe, v juhozápadnej Ázii alebo v severnej Afrike. Inde sú rozšírené iba adventívne, čo znamená, že tam boli zanesené odinakiaľ. Medzi najznámejšie druhy modrencov sa pritom radí:

• modrica arménska (Muscari armeniacum),
• modrica širolistá (Muscari botryoides),
• modrica chocholatá (Muscari comosum),
• modrica hroznatá (Muscari neglectum),
• modrica tenkokvetá (Muscari tenuiflorum),
• modrica malokvetá (Muscari parviflorum),
• modrica modrá (Muscari azureum),
• modrica Aucherova (Muscari aucheri),
• modrica veľkoplodá (Muscari macrocarpum),
• modrica bielokvetá (Muscari albiflorum).

Na území Slovenskej republiky momentálne rastú 4 druhy modríc a objavuje sa tu aj jeden rod nepôvodný. Na južnej Morave sa napríklad stretnete s modrencom širolistým a s modrencom hroznatým (silne ohrozený), ktoré môžu byť na iných miestach splanené zo záhradiek. V teplejších oblastiach sa potom vyskytuje modrica chocholatá a modrica tenkokvetá (silne ohrozený), zatiaľ čo ako nepôvodný druh sa u nás pestuje aj modrica arménska.

Modrica arménska

Ide o zhruba 15 až 25 centimetrov vysokú trvalku s podzemnou vajcovitou cibuľou, ktorá je typicky obalená svetlo hnedou šupkou. Niekedy sa tu navyše nachádzajú aj dcérske cibuľky alebo výbežky. Listy potom vyrastajú iba v prízemnej ružici, sú sediace a majú čiarkovité, polooblé čepele, ktoré sú zvrchu žliabkovité. Kvety bývajú usporiadané do vrcholového hrozna, ktoré sa v čase plodu predlžuje.

Vo svojej domovine (Malá Ázia, severozápadný Irán, Kaukaz a juhovýchodná Európa) rastie modrica arménska hlavne na suchých a svetlých stanovištiach, na pastvinách a na lúkach, na kamenistých svahoch a stráňach, ale aj v lesných svetlinách. U nás ho uvidíte predovšetkým na rumoviskách, na skládkach, pozdĺž ciest alebo na záhradách okolo rodinných domov.

V Európe sa tento druh pestuje od roku 1871. Je mrazuvzdorný a pomerne nenáročný, takže ho možno ľahko vysadiť na záhradách aj do rôznych nádob a nezriedka tiež splaňuje. Navyše je dostupný v rade zaujímavých kultivarov, z ktorých niektoré môžu pôsobiť aj značne exotickým dojmom. U nás sa najčastejšie stretnete s nasledujúcimi odrodami:

• modrica arménska Pink Sunrise – ružová modrica,
• modrica arménska Azureum – sýto modrá farba,
• modrica arménska Atlantic – svetlo modré kvety,
• modrica arménska Dark Eyes – temne modré kvety,
• modrica arménska Touch of Snow – pri koreni kvetu sýto modrý, v hornej časti belavý,
• modrica arménska Valerie Finnis – kvety svetlo azúrovej farby, listy podobné tráve.

Modrica širokolistá

Jedná sa o jednoklíčnolistovú, vytrvalú rastlinu, ktorá dorastá zhruba do výšky 10 až 30 centimetrov. Jej podzemná cibuľa je obalená bledo šedohnedou šupkou a dcérskej cibuľky chýba. Listy sa opäť nachádzajú iba v prízemnej ružici, pričom z jednej cibule obvykle vyrastajú 2 až 4 a bývajú rovnako dlhé ako samotný stvol. Ich čepele sú široko čiarkovité a typicky ploché.

Kvety modrice širokolistéj sú usporiadané v kvetenstve, ktorým je vrcholový strapec. Každý obsahuje asi 12 až 20 kvietkov, ktorých okvetia býva po celej dĺžke zrastené v bankovitú okvetnú rúrku, ale hore sa objavujú vyhnuté cípy bielej farby. Táto rastlina pochádza zo strednej a južnej Európy a dnes je v Červenom zozname flóry SR zaradená do kategórie A3.

Modrica chocholatá

V tomto prípade ide o 15 až 50 centimetrov vysokú vytrvalú bylinu, ktorá vyrastá z podzemnej vajcovitej cibule obalenej červenohnedou šupkou. Sediace listy rastú v prízemnej ružici, sú kratšie ako stvol a ich čepele bývajú čiarkovité a zvrchu žliabkovité. Vrcholový strapec obsahuje zhruba 40 až 100 kvetov, pričom v dolnej časti sa nachádzajú tie fertilné, zatiaľ čo hore sú tie sterilné. Navzájom sa od seba líšia tvarom aj farbou.

Modricu chocholatú niektorí autori v minulosti radili do samostatného rodu Leopoldia a po slovensky ho nazývali modravec chocholatý. Prirodzene sa vyskytuje v južnej, juhozápadnej a juhovýchodnej Európe, v severnej Afrike a v juhozápadnej Ázii. Stretnúť sa s ním ale môžete aj na území Severnej Ameriky, kde rastie ako pestovaný či splanený druh. U nás sa objavuje predovšetkým v teplých oblastiach od nížin až po pahorkatiny, konkrétne na stráňach, na lúkach alebo na medziach.

Modrica hroznatá

Daný druh dosahuje veľkosť od 5 do 30 centimetrov. Jeho podzemná vajcovitá cibuľa býva obalená hrdzavohnedou šupkou, pričom môže obsahovať aj dcérske cibuľky alebo výbežky. Listy sú potom klasicky usporiadané do prízemnej ružice, sediace a väčšinou dlhšie ako stvol. Majú čiarkovité čepele, ktoré bývajú polooblé a zvrchu žliabkovité.

Kvetenstvo v tomto prípade zahŕňa zhruba 20 až 40 kvetov. Rovnako ako v prípade modrice širolistého sú pri každom liste hore vyhnuté cípy bielej farby, pričom okvetná rúrka býva modrá až čiernofialová. Táto rastlina sa potom vyskytuje hlavne v južnej a juhovýchodnej Európe, v severnej Afrike alebo v juhozápadnej Ázii. Na našom území sa objavuje od nížin až po pahorkatiny, hlavne na suchších stráňach či na medziach.

Aké má modřenec využitie?

Modrice dokážu vďaka svojim farebným kvetom záhradu rozžiariť a dodať jej úplne inú atmosféru. Používajú sa teda hlavne ako okrasné rastliny, pričom vytvárajú napríklad krásne kvitnúce obruby trvalkových záhonov alebo pomáhajú vyplniť priestor pod opadavými stromami a kríkmi (na jar tam majú dostatočné množstvo svetla a priaznivé pestovateľské podmienky).

Vzhľadom na to, že ide o pomerne drobné rastliny, najlepšie modrice vyniknú vo väčších skupinkách. Ideálne sa preto hodí aj na skalky alebo do predzáhradiek. Do trvalkových záhonov sa potom vysádzajú hlavne z toho dôvodu, že na jar vytvoria krásny farebný porast, a akonáhle začnú vädnúť, efektívne ich zakryjú iné druhy kvitnúce o niečo neskôr.

Okrem toho potom môžete modrice vysadiť aj do jarných kvetináčov a kvetináčov. Tam vyniknú samostatne, ale aj vo chvíli, keď sa ich rozhodnete skombinovať s ďalšími okrasnými cibuľovinami, ako sú napríklad tulipány alebo narcisy. Keď modrice odkvitnú, nesmiete hneď ich listy odstrihnúť ani otrhať. Rovnako ako u iných cibuľovín treba čakať, kým nadzemné časti úplne zaschnú.

Vďaka svojej špecifickej aróme navyše modrice krásne prevoňajú priestor, kam sa dané rastliny rozhodnete umiestniť. Na jar potom budú skvele vyzerať aj modrice vo váze, kde ako rezané kvety vydržia zhruba týždeň. Stačí pritom zrezať ich stonky ostrým nožom, vložiť ich do nádoby so studenou vodou a umiestniť modrice na chladnejšie miesto (nie na priame slnko).

Je modrica jedovatá?

Veľa ľudí sa pýta na to, aké má modrica účinky na ľudský organizmus a či je nutné si na túto rastlinu dávať pozor, obzvlášť vo chvíli, keď sa na záhrade preháňajú malé deti alebo domáci miláčikovia. Mali by ste teda vedieť, že modrice sú jedovaté pre zvieratá aj pre človeka, ale s otravami sa stretávame iba výnimočne.

Príznaky otravy modricou väčšinou bývajú mierne a zahŕňajú pálenie v ústach, nevoľnosť, vracanie, nezvyklé slinenie, hnačku, koliku alebo vyrážku na pokožke. Pokiaľ k tomu dôjde, je nutné čo najrýchlejšie kontaktovať záchrannú službu. Dôležité je medzitým zaistiť základné životné funkcie postihnutého a po príchode záchranárov potom lekárom podrobne popísať rastlinu, ktorá problémy spôsobila.

Modrica jesenná

Hoci si mnohí ľudia myslia, že modřenec jesenné patrí do rovnakého rastlinného rodu ako napríklad modrica arménska alebo modrica hroznatá, sú na omyle. Táto trvalka, ktorá nesie latinské pomenovanie Liriopa muscari, totiž patrí do čeľade ľaliovitá a pôsobí na prvý pohľad skôr ako tráva. Na rozdiel od ostatných modrencov pritom kvitne až na konci leta a jej kvety majú levanduľovú farbu.