PRVOSIENKA JARNÁ: Aké má účinky a využitie?

K symbolom jari, ktoré každoročne vídame na lúkach aj na záhradách okolo rodinných domov, sa rozhodne radí prvosienka jarná. Tú si ľudia obľúbili pre jej vzhľad, ale aj kvôli vysokému obsahu účinných látok a pozitívnemu vplyvu na naše zdravie. Prezradíme, aké prvosienky sa u nás vlastne vyskytujú, kde rastie prvosienka jarná a aké má prvosienka jarné účinky na ľudský organizmus.

Čo je prvosienka?

Ako prvosienka (latinsky Primula, slovensky ľudovo prvosienka) sa označuje rastlinný rod prevažne vytrvalých bylín z čeľade prvosenkovitej. Väčšina z nich pochádza z Európy a Ázie, ale niekoľko druhov rastie pôvodne aj na území Ameriky. Všeobecne majú radšej chladný a vlhší vzduch, zatiaľ čo príliš veľa tepla a slnečných lúčov im nesvedčí. Niektoré potom vyžadujú skôr vápnité pôdy, zatiaľ čo iné majú rady tie kyslé.

Čo sa týka vzhľadu, prvosienky sa vyznačujú svojimi vláknitými koreňmi a prízemnou ružicou listov s uzlovitým podzemkom. Na konci jednotlivých stvolov alebo výnimočne na stopkách, ktoré vyrastajú zo stredu listovej ružice, nájdete päťpočetné kvety typicky usporiadané v okolíkoch alebo hlávkach. Ich kalichy bývajú zvonkovité, lievikovité, bankovité alebo valcovité a koruna lievikovitá až repicovitá.

Kvety prvoseniek sú obvykle tým najvýraznejším, čo okoloidúceho zaujme, keď sa s týmito rastlinami niekde stretne. V závislosti od konkrétneho druhu a kultivaru pritom môžu mať rôzne farby, od bielej cez žltú a červenú až po ružovú, modrú alebo fialovú. Plodom sú potom guľovité až vajcovité kapsuly, ktoré obsahujú početné semená.

Celkom dnes botanikovia rozlišujú zhruba 550 rôznych druhov prvosienok. Tie sa podľa praktického hľadiska rozdeľujú do niekoľkých skupín, a to konkrétne na prvosienky guľovité, vankúšovité, okoličnaté, poschodovité a zvonkovité. Medzi tie najznámejšie patria napríklad:

• prvosienka jarná (Primula veris),
• prvosienka najmenšia (Primula minima),
• prvosienka bezlodyžná (Primula vulgaris),
• prvosienka lievikovitá (Primula obconica),
• prvosienka zúbkatá (Primula denticulata),
• prvosienka pôvabná (Primula amoena),
• prvosienka pomúčená (Primula farinosa),
• prvosienka chlpatá (Primula hirsuta),
• prvosienka japonská (Primula japonica),
• prvosienka širokolistá (Primula latifolia),
• prvosienka preslenitá (Primula verticillata),
• prvosienka ružová (Primula rosea),
• prvosienka vstavačokvetá (Primula vialii),
• prvosienka vyššia (Primula elatior) – tiež známa ako prvosienka bledožltá,
• prvosienka lysá (Primula auricula) – tiež známa ako prvosienka záhradná.

Pokiaľ ide o to, na čo sa používa prvosienka, mnoho druhov si našlo využitie predovšetkým ako okrasné rastliny. Ľudia ich vysádzajú na záhony, ale aj do kvetináčov, kde priťahujú pozornosť každého, kto prejde okolo. Okrem toho ale prvosienky odpradávna slúžili aj ako liečivky, pričom ľudia zbierali ich kvety, listy, plody i korene. Najčastejšie potom pripravovali čaj, ktorý užívali ako liek proti kašľu, chrípke, bronchitíde, zápalu pľúc alebo reumatickým bolestiam.

Ako vyzerá prvosienka jarná?

Podľa botanikov je prvosienka bylinka, ktorá aj s kvetom dorastá zhruba do výšky 20 až 25 centimetrov. Z jej uzlovitého podzemného podzemku vyrastajú mäkké a zvraštené listy, ktoré majú vajcovitý až vajcovito podlhovastý tvar, sú vrúbkované až celokrajné a bývajú typicky usporiadané do prízemnej ružice. Uprostred potom rastie priamy, chlpatý stvol.

Na stvoloch sa postupom času objavujú kvety usporiadané do jednostranných okolíkov, čo je hroznovité kvetenstvo charakteristické pre niektoré druhy rastlín. Každý kvet prvosienky jarnej pritom máva typicky žltú farbu a príjemne voňajú. Jednotlivé kalichy sú zvonkovité, bledozelené či bledožlté a odstále od korunnej rúrky, zatiaľ čo koruna samotná máva miskovitý lem.

Prvosienka jarná je hmyzosnubná rastlina, čo znamená, že jej opeľovanie zaisťuje hmyz. Plodom tejto rastliny je potom kapsula, ktorá obsahuje semená, s pomocou ktorých sa prvosienka rozmnožuje. V zime však rastlina prechádza štádiom dormanca, kedy uschnú všetky listy, pričom musí dôjsť k narušeniu semien chladom (stratifikácia), pretože inak by potom nevyklíčila.

Okrem toho sa ale prvosienky môžu množiť aj vegetatívnym spôsobom. Ich vegetatívnymi orgánmi sú podzemok s koreňovým vlášením a tiež listy, ktoré z daného podzemku vyrastajú. Generatívnymi orgánmi sú kvety a plody. Pokiaľ ide o to, kedy kvitne prvosienka jarná, jedná sa o dobu od marca či apríla do mája. O opelenie kvetov sa potom starajú čmeliaky a iní blanokrídloví hmyz, ale aj motýle.

Kde rastie prvosienka jarná?

Ako ste si iste všimli, vo všeobecnosti je prvosienka jarný druh rastliny, ktorý sa vyskytuje na celom európskom území. Na jar ho nájdete prakticky všade, iba s výnimkou najsevernejších a najjužnejších oblastí, kde sa mu príliš nedarí. Areál jeho rozšírenia zasahuje dokonca aj do Švédska, Nórska, Anglicka, Írska, severného Španielska a Talianska. Rastie ale aj v Ázii a druhotne sa rozšíril do Severnej Ameriky.

V strednej Európe sa prvosienka jarná najčastejšie vyskytuje v dubohabrinách a teplomilných dubravách, ale nájdete ju aj v kvetnatých a vápnomilných bučinách alebo napríklad v suťových lesoch. Typicky sa ale neobjavuje v luhoch a chýba aj na pastvinách s vysokou hladinou spodnej vody. Dáva prednosť neutrálnym až mierne kyslým pôdam a dokáže osídliť miesta s ťažšou zeminou, zatiaľ čo oblasti, kde je pôda veľmi kyslá, neznesie.

Aké má prvosienka jarná poddruhy?

Prvosienka jarná je veľmi variabilný druh, ktorý botanikovia rozdeľujú ešte na niekoľko špecifických poddruhov. Tie sa navzájom líšia predovšetkým tvarom a chlpatosťou listov, ale aj veľkosti alebo tvarom kalichu v prípade kvetov. Nominátnym poddruhom je pritom prvosienka jarná pravá, ktorá sa v Slovenskej republike vyskytuje v oblastiach od nížin až do podhorí.

Okrem toho ale existuje aj prvosienka jarná šedavá, s ktorou sa stretnete skôr v teplejších oblastiach strednej Európy (vrátane nášho územia). Prvosienka jarná ľubovonná potom rastie predovšetkým v južnej Európe, zatiaľ čo prvosienka jarná veľkokališná sa vyskytuje napríklad v Rusku, v Turecku alebo v severnom Iráne. V prírode sa však vyskytujú aj kríženci prvosienky jarnej a iných druhov, ako je prvosienka prostredná.

Možná zámena

Prvosienka jarná i ľudia na európskom území najčastejšie pletú s prvosenkou vyššou (Primula elatior), ktorá sa preto niekedy označuje ako prvosienka prvosienka. Líšia sa však svojimi bledo žltými kvetmi, ktorých kalichy sú pritisnuté ku korune. Má radšej vlhšie prostredie a vyskytuje sa v luhoch, kde sa s prvosenkou jarnou väčšinou nestretnete.

Ochrana druhu

Vzhľadom na to, aký veľký kedysi mávala prvosienka jarný výskyt na slovenskom území, ju mnoho ľudí považuje za bežnú rastlinu. Dnes je ale situácia trochu iná. Na Slovensku rastú iba dva poddruhy, a to prvosienka jarná šedá, ktorá je podľa Slovenského Červeného zoznamu radená medzi ohrozené druhy (C3), a prvosienka jarná pravá, ktorá patrí medzi vzácnejšie druhy vyžadujúce pozornosť (C4).

Ale prečo je vlastne prvosienka jarná chránená? Na mnohých miestach pôvodného výskytu jej populácie bohužiaľ klesajú, a to hlavne z dôvodu iného využitia pôdy, do ktorej z okolitej krajiny preniká stále vyššie množstvo živín (predovšetkým dusíka). V Európe predstavuje v tomto ohľade najväčší problém nárast poľnohospodárskej výroby, orba trávnych porastov alebo napríklad používanie herbicídov.

Ďalším dôvodom, prečo sa množstvo prvoseniek zmenšuje, je súčasný spôsob lesného hospodárenia, ale aj odstúpenie od tradičného pastierstva a kosenia lúk. Dnes sa však semená prvosienky jarnej často pridávajú do zmesí osív s divokými kvetmi, čo veľkosť ich populácie čiastočne zvýšilo.

Obsiahnuté látky

Liečivé účinky jednotlivých rastlín sú podmienené prítomnosťou rastlinných metabolitov, ktorých obsah v konkrétnych častiach prvosienky jarnej sa môže výrazne líšiť. Okrem toho ale množstvo jednotlivých látok závisí aj od ďalších faktorov, ako je ročné obdobie či vybraný poddruh prvosienky. Všeobecne sa však veľkým obsahom účinných látok vyznačujú všetky časti rastliny.

Korene prvosienky jarnej obsahujú saponíny (približne 5 až 10 %), ďalej potom glykozidy, ako je primverín a primulaverín, silice, taníny, škrob, cukor a volemit. Na saponíny sú pritom bohatšie ako samotný podzemok a tiež výrazne prevyšujú množstvo týchto látok v prvosenke vyššej. Čo sa týka kvetov, aj tu sú obsiahnuté saponíny, silice, glykozidy primverín a primulaverín, ďalej potom flavonoidy a flavóny, karotín, enzým primverosidáza a dokonca aj vitamín C.

Dôležité je však poznamenať, že prvosienka prvosienka jarná môže v priebehu roka vykazovať rôzne hodnoty saponínov. Prvé maximum prichádza v období pred kvetom alebo v čase kvetu, druhé potom na jeseň (respektíve na začiatku zimy). Spôsob a frekvencia hnojenia v tomto prípade pravdepodobne nemá žiadny výraznejší vplyv.

Aké má prvosienka jarné liečivé účinky?

Podarilo sa vám nazbierať kvety alebo vňať prvosienok a teraz márne premýšľate, na čo je prvosienka vlastne dobrá? Vzhľadom na vlastnosti tejto hojne rozšírenej rastliny vás odpoveď určite neprekvapí. Jedná sa o veľmi cenenú liečivku, ktorej kvety, listy, podzemky a korene ľudia odpradávna používajú na liečbu mnohých rôznych neduhov. Okrem toho ale patrí aj medzi rastliny, ktoré si našli využitie pri výrobe liečiv.

Pokiaľ ide o to, ako ovplyvňuje prvosienka jarné zdravie človeka, vo forme čaju sa používa napríklad ako liek proti prechladnutiu. Okrem toho je ale vhodná aj pri zápaloch horných dýchacích ciest, pri astme alebo pri bronchitíde. Podporuje totiž normálnu funkciu dýchacej sústavy, uľahčuje vykašliavanie a navyše slúži ako expektorancium, čo znamená, že sa vďaka tejto byline organizmus ľahšie zbavuje hlienu.

Extrakt z prvosienky je známy aj vďaka svojim antioxidačným účinkom, takže odplavuje z tela rôzne škodliviny. Pomáha napríklad pri bolestiach hlavy a kĺbov, posilňuje srdcovú činnosť a čaj z prvosienky jarnej môže mať močopudný alebo preháňavý efekt. Niektorí preto prvosenku používajú v boji proti močovým kameňom a chorobám močového mechúra.

Aby toho nebolo málo, prvosienka jarná má tiež sedatívne účinky, takže sa niekedy odporúča, ak sa pacient stretáva s nervovým prepätím, s bolesťami hlavy nervového pôvodu alebo s nespavosťou. Podľa niektorých môže extrakt z prvosienky fungovať aj ako podporná liečba u ľudí trpiacich epilepsiou. Navyše má pozitívny vplyv na psychiku, bráni stavom melanchólie a údajne navodzuje pacientovi dobrú náladu.

Čo sa týka ďalšieho použitia, prvosienka jarná sa v niektorých prípadoch hodí aj ako antireumatikum, pretože pôsobí protizápalovo a protihorúčkovito. Okrem toho napomáha vstrebávaniu modrín a nepríjemných podliatin, vyhladzuje vrásky a pôsobí priaznivo na našu pleť. Tú čistí a vypína, takže si daná bylinka našla využitie aj v kozmetickom priemysle.

Ľudia sa však pýtajú aj na to, či môže mať prvosienka jarné nežiaduce účinky, a aké to prípadne sú. Ak ju na liečivé účely chcete použiť aj vy, pamätajte na to, že by ste to mali robiť iba krátkodobo a v nižších dávkach. Zvýšená konzumácia prvosienky jarnej totiž môže mať na svedomí zmenu krvného tlaku, podráždenie tráviaceho traktu, hnačku alebo zvracanie. Rozhodne sa potom neodporúča používať v tehotenstve alebo počas dojčenia.

Aké má prvosienka jarné použitie?

Ak chcete používať prvosienku jarnú na liečivé účely, v ideálnom prípade by ste si ju mali sami vypestovať na záhrade alebo nechávať na každom okolíku aspoň dva až tri kvety, aby sa potom mohla každá rastlina vysemeniť. Napriek tomu, že sa veľké množstvo účinných látok nachádza predovšetkým v koreňoch prvosienky, v prírode ich nikdy nevyhrabávajte a nezbierajte.

Kvet aj s kalichom sa zbiera po celú dobu kvitnutia, teda od marca do mája. Podzemné časti sa potom zbierali predovšetkým na jar alebo na jeseň, kedy mali najväčší obsah účinných látok. Rastlina sa následne suší v tieni alebo pri teplote do 35 °C. Po usušení by si kvety mali zachovať svoju výrazne žltú farbu a medovú vôňu, zatiaľ čo korene sušením získavajú akýsi anízový nádych. Pozor si dajte na dlhodobé skladovanie, ktoré vedie k úbytku účinných látok.

Hoci ide predovšetkým o populárnu liečivku, ďalej môže ozvláštniť prvosienka jarné recepty používané v slovenských i zahraničných kuchyniach. V stredoveku ľudia prvosenku jarnú pestovali na záhradách a jej kvety alebo listy používali ako spestrenie svojho jedálnička, konkrétne napríklad na prípravu chutných šalátov. Aj dnes ale prvosienka slúži na ozvláštnenie mnohých pokrmov a nápojov. Konkrétne sem patria napríklad:

• prvosivý čaj proti kašľu,
• prvosienky,
• prvosienky,
• prvosienka marmeláda,
• prvosienky sirup.

Okrem toho sa však kvety v minulosti jedli aj samotné s medom a dochucovali sa s nimi rôzne pochutiny, ako je napríklad ocot alebo medovina. Svoje využitie si však prvosienka jarná našla aj ako surovina na dochucovanie nálevu na kyslé uhorky. V mnohých zahraničných kuchyniach (napríklad v Španielsku alebo v Anglicku) hrá táto bylinka dôležitú úlohu dodnes.

Keďže prvosienky patria medzi prvé rastliny, ktoré na jar vykvitajú, používa sa ako jeden z obľúbených motívov spojených s veľkonočnými sviatkami. Ľudia ho zachytávajú na rôznych prianiach a veľkonočných obrázkoch alebo napríklad v podobe samolepiek. U starých Slovanov potom bol prvosienka atribútom boha Peruna, zatiaľ čo v kresťanstve bol spájaný so svätým Petrom.

Starí Gréci alebo Kelti si z prvosienky pripravovali nápoj lásky. V Anglicku sa predtým odkladalo trinásť prvosienok pod kolísku novonarodených detí, aby si ho neodniesli víly. Niekedy sa tiež kytice prvosienok vešali v domácnostiach a chlievoch, aby ochránili obyvateľov a dobytok pred vílami. Podľa slovanských a nemeckých povestí však prvosienka tiež otvára cestu k skrytým pokladom. Samozrejme ale plní aj okrasnú funkciu, a to na lúkach, v parkoch alebo na záhradách.

Ako pestovať prvosienky?

Chceli by ste si na záhradu vysadiť túto peknú rastlinku a zaujíma vás, ako zvláda prvosienka jarné pestovanie na našom území? V tom prípade pre vás máme pomerne dobrú správu. Tieto rastliny sa dajú pestovať na záhrade, na balkónoch alebo napríklad aj v byte. Najobľúbenejšie sú pritom odrody s červenými, medovými alebo napríklad fialovými kvetmi, ktoré sa uplatňujú aj pri skupinovej výsadbe.

Prvosienka jarná má rada polotieň a dobre priepustné, výživné záhradné pôdy, ktoré sú skôr suchšie. Pozor si naopak dajte na zle odvodnené pôdy, ktoré bývajú premočené, čo vedie k zahnívaniu koreňov. Výsev semien sa často vykonáva na jeseň, a to hneď na konečné stanovište, aby semená prešli prirodzenou stratifikáciou. Tiež ich možno ale stratifikovať v chladničke a predpestovať doma.

Premýšľate, ako často zalievať prvosienku? Hoci prvosienka dobre toleruje sucho, počas horúcich letných dní by ste nemali nechať pôdu nikdy úplne vyschnúť. Doprajte rastlinke preto občasnú zálievku, dbajte na pravidelné prihnojovanie a tiež odstraňujte odkvitnuté stonky, za čo sa vám prvosienka odvďačia bohatším kvitnutím. Zimná starostlivosť potom nie je nutná, pretože prvosienka dobre odoláva mrazom.

Pokiaľ sa púšťate do pestovania primuliek v kvetináči, kúpte si rastlinku, ktorá ešte len začína kvitnúť. Postavte ju potom na chladnejšie, svetlé miesto (napríklad parapet v nevykurovanej miestnosti). Ak nemrzne, môžete ju dať aj von a neskôr opäť priniesť dovnútra. Zalievajte ju opatrne, aby nedošlo k premokreniu. Pravidelne tiež odstraňujte odkvitnuté kvetné stvoly a zažltnuté listy.

A čo s prvosienkami po odkvitnutí? Ak máte záhradu, môžete prvosienku jarnú presadiť napríklad do trvalkového záhona, na skalku alebo k jazierku. Ideálne by malo ísť o polotienisté alebo slnečné miesto, ale na bylinu rozhodne nesmie pražiť priame slnko. Pôda by mala byť výživná a prihnojovaná. Ak záhradu nemáte, prvosienku po odkvitnutí presaďte do čerstvej zeminy, pravidelne zalievajte a cez zimu chráňte pred premrznutím.