MAGNÓLIA: Kde rastie a aké má využitie?

Priali by ste si svoju záhradu obohatiť o nejaký krásne kvitnúci strom alebo ker, z ktorého farebných kvetov sa budete tešiť celú jar? Alebo snáď chcete pritiahnuť pohľady susedov a všetkých okoloidúcich? Potom určite stavte na magnóliu, ktorá je známa vďaka svojmu oslnivému kvetenstvu v odtieňoch bielej, žltej, ružovej či temne purpurovej. Nie je príliš náročná na pestovanie a na záhrade sa bude nádherne vynímať.

Čo je magnólia?

Pod názvom magnólia, magnólie alebo magnólia ľaliokvetá (Magnolia) sa ukrýva rozsiahly rastlinný rod, ktorý zahŕňa zhruba 210 rôznych druhov kríkov a stromov z čeľade šácholanovité (Magnoliaceae). Svoje latinské pomenovanie získal tento rod vďaka francúzskemu botanikovi Pierrovi Magnoli, ktorý významne prispel k rozvoju vedy o rastlinách.

V závislosti na tom, o aký konkrétny druh sa jedná, môže byť magnólia vždyzelená, alebo naopak opadavá. Túto rastlinu môžete navyše pestovať dvoma rôznymi spôsobmi, takže na záhrade môže byť magnólia strom, alebo naopak ker. Hodí sa pritom do väčších záhrad, kde sa magnólia ľaliokvetá najčastejšie vysádza ako solitéry, pretože tak najlepšie vynikne jej oslnivý vzhľad.

Ako vyzerá magnólia?

Listy magnólie sú jednoduché, striedavé alebo nahlučené na koncoch vetvičiek. Bývajú tiež celokrajné a stopkaté. Žilnatina je potom sperená so sekundárnymi žilkami. Okolo vrcholových sivo plstnatých púčikov sa nachádzajú palisty, ktoré neskôr opadávajú a zanechávajú na vetvách kruhovité jazvy. U niektorých magnólií dokonca bývajú naakumulované k listovej stopke.

Pokiaľ ide o to, akú má magnólia veľkosť, tu samozrejme záleží na tom, o akú sa jedná odrodu a akým spôsobom sa o magnólia ľaliokvetú staráte. Výška týchto kríkov či stromov sa potom môže pohybovať v rozmedzí od 2 do 8 metrov (ale niekedy sú aj vyššie), pričom šírka koruny môže dosahovať pokojne aj 5 metrov. Naviac je magnólia mrazuvzdorná a nemá žiadne veľké nároky na pestovanie, takže si s ňou poradia aj začiatočníci.

Aké má magnólia kvety?

Akonáhle magnólia rozkvitne, je skrátka neprehliadnuteľná. Obrovské kvety, ktoré na prvý pohľad pripomínajú kalichy, môžu mať šesť až osemnásť korunných plátkov v dvoch alebo viacerých kruhoch. Sú jednotlivé a vrcholové, ale niekedy môžu vyrastať tiež na skrátených vetvičkách a potom vyzerajú ako úžľabky. Sú pravidelné, väčšinou obojpohlavné a pretiahnuté.

Hoci okvetia nebývajú rozlíšené na korunu a kalich, u niektorých druhov magnólií má vonkajší kruh okvetných plátkov zelenú farbu a preberá funkciu, ktorú normálne plní kalich. Tyčinky rastúce vnútri majú krátke hrubé nitky nezreteľne oddelené od peľníc. Piestiky sú potom vrchné a špirálovito usporiadané, pričom v každom zrastených sa obvykle nachádzajú dve vajíčka.

Kvety magnólie hrajú všetkými možnými farbami, ale vždy samozrejme záleží na tom, aký konkrétny druh a odrodu si domov zaobstaráte. Existuje napríklad biela magnólia, ktorej kvety majú farbu čerstvo padlého snehu, a dostupné sú aj rastliny, u ktorých sú kvety skôr krémové. Ďalej potom u nás rastie aj magnólia žltá, ale najobľúbenejší je pravdepodobne magnólia ružová.

Neobvykle potom pôsobí tiež dužinaté, výrazne sfarbené súplodia mechúrikov, ktoré má šiškovitý tvar. U zástupcov mierneho pásma býva toto plodstvo drevnatejúce a posadené na osi súplodia, v prípade tropických druhov naopak zrastá v akýsi dužinatý, nepukajúcí či nepravidelne pukající bobulovitý útvar. Semená potom bývajú obalené dužinatými miskami a obsahujú hojne olejnaté vnútorne živné pletivo (endosperm).

Historická vsuvka

Podľa fosílnych nálezov sa prvé kvitnúce rastliny príbuzné magnoliám vyvinuli pravdepodobne v období kriedy. Magnólia je teda veľmi prastarý rod, ktorý na našej planéte existoval ešte skôr, než sa objavili prvé včely. Práve preto sú kvety prispôsobené na opeľovanie chrobákmi a ich piestiky sú tuhé, aby nedošlo k ich poškodeniu.

Kde rastie magnólia?

Najstaršie zmienky o magnólii pochádza pravdepodobne z Číny, kde ľudia tieto rastliny dlho pestovali a boli si vedomí aj ich liečivých účinkov. Prvé magnólie dovezené do Európy boli dobre zdokumentované. Londýnskemu biskupovi ju roku 1688 z Virginie doviezol misionár a zberateľ rastlín John Banister. Drevina neskôr dostala názov Magnolia virginiana (magnólia ľaliokvetá viržinska).

Vzhľadom k postupu ľadovcov a rôznym ďalším morfologickým prekážkam sa magnólia nevyskytuje súvisle na všetkých kontinentoch. Dnes sú magnólie ľaliokveté rozšírené predovšetkým v miernych a tropických oblastiach Ázie či Ameriky. Nájdete ich v Číne, v Himalájach, v Japonsku alebo v oblasti juhovýchodnej Ázie a hojne potom rastú aj vo východných oblastiach USA, v Mexiku alebo v tropickej Strednej a Južnej Amerike.

Najväčšie množstvo druhov vedci zaznamenali vo východnej a juhovýchodnej Ázii, kde má optimálne podmienky na pestovanie opadavá aj vždyzelená magnólia. V tropických oblastiach Ameriky sú tieto rastliny typické hlavne pre biotop hmlistého lesa. Najviac rozšírené sú pritom magnólie ľaliokveté v Kolumbii, kde mnohé z nich dokonca predstavujú miestne endemity, takže nikde inde na svete nerastú.

Pokiaľ ide o rozšírenie na našom území, magnólia sa v dnešnej dobe pestuje prakticky po celej Slovenskej republike. Nájdete ju treba v botanických záhradách, zdobia mestské aleje aj parky a samozrejme nemôže chýbať ani na pozemkoch v okolí zámkov a ďalších reprezentačných budov.

Okrem toho potom nadšení pestovatelia niektoré druhy vysádzajú tiež na svoje záhrady, kde sa stávajú jedinečnou ozdobou, na ktorú ľudia nedajú dopustiť. Väčšinou sa však jedná o kultivary opadavé, pretože vždyzeleným magnóliám sa na európskom území darí skôr na juhu, v záhradách a parkoch stredomorských štátov.

Aké má magnólia využitie?

Pestovatelia majú magnólie v obľube, pretože celej záhrade dodávajú dramatickejší nádych. A to neplatí len v čase od marca do mája, kedy kvitne magnólia a tieto stromy alebo kríky sú obalené žiarivo bielymi, žltými alebo sýto ružovými kvetmi, ale aj po ich opadávaniu, kedy jednotlivé okvetné plátky zdobia trávnik, chodníky alebo napríklad hladinu blízkeho rybníku.

Nemyslite si však, že sú magnólie pekné len na jar. Vďaka krásne rozložitej korune a veľkým zeleným listom totiž zdobia záhradu i po zvyšok roka. Uplatňujú sa pritom hlavne ako solitérne rastliny, ktoré najlepšie vyniknú na čisto trávnatej ploche, pretože okolo seba potrebujú dostatočné množstvo priestoru. Ich jedinečný vzhľad však môžu podčiarknuť treba temnejšie ihličnany. Veľmi cenené je potom aj magnóliové drevo, ktoré je pomerne tvrdé a má príjemnú vôňu.

Slovenské pomenovanie magnólie ľaliokvetej sa vzťahuje ku staročeskému výrazu „šách“, ktorým botanici označovali šištice, ktoré magnólia po odkvitnutí vytvára. Tie totiž na prvý pohľad pripomínajú šišky. Jednotlivé druhy magnólií potom pestovatelia delia do dvoch samostatných skupín, a to konkrétne na magnólie kvitnúce pred olistením (tie sú najobľúbenejšie) a na magnólie kvitnúce až po olistení. Najčastejšie pritom ľudia pestujú hybridy, ktoré skombinovali žiadané vlastnosti pôvodných druhov.

Magnólia patrí medzi najkrajšie dreviny, ktorých vzhľad si pestovatelia nemôžu vynachváliť, ale veľa ľudí tiež zaujíma, či má magnólia nejaké zvláštne liečivé účinky. Kôra magnólia ľaliokvetá bola dlho používaná v tradičnej čínskej medicíne a svoje využitie si našla aj na japonských ostrovoch. Tu slúžila hlavne na výrobu liehových extraktov, ktoré majú silný dezinfekčný efekt.

Okrem toho magnólia údajne dobre pôsobí proti respiračným problémom, vírusom a bakteriálnym infekciám a môžu pomôcť pri liečbe vysokého krvného tlaku. Vedci potom v ich bunkách objavili tiež substancie, ktoré sú schopné zničiť rakovinové bunky, takže by mohli mať pozitívny účinok pri liečbe rôznych druhov nádorov.

Niekedy sa vyrába z magnólie čaj a magnóliu ľaliokvetú môžete využiť aj vo forme prášku alebo odvaru. Okrem toho sa pripravuje z magnólie tinktúra, ktorá by údajne mala pôsobiť proti nadúvaniu, horúčkam, reumatizmu alebo hnačkám. Pokiaľ ide o to, či pozorujeme u magnólia nežiaduce účinky, niektorí ľudia hovoria o možnej alergickej reakcii na peľ a pri požití väčších dávok sa môžu objaviť aj závraty.

Aká je u magnólie symbolika?

Podľa Číňanov magnólia symbolizuje ženskú krásu, čistotu a sladkosť. Prvkom, ktorý na seba okamžite strhne pozornosť, sú potom samozrejme ich kvety v tvare misky. Tie hrajú žiarivými farbami, môžu pripomínať čajovú šálku a sú navyše zdrojom sladkej, osviežujúcej vône. Vďaka tomu si našli uplatnenie hlavne v kozmetike, kde sa môžu stať základom pre rôzne krémy alebo parfumy.