DRIEŇ OBYČAJNÝ: Aké má drieň využitie?

Hľadáte pre svoju záhradu nejakú neobvyklú drevinu, ktorá dokáže okolie vášho domu skvele ozvláštniť? Potom by sa vám mohol zapáčiť drieň obyčajný, čo je rozložitý ker alebo strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v teplejších oblastiach Českej republiky. Prezradíme, aké má drieň obyčajný využitie, ako vyzerajú jeho plody a ktoré zdraviu prospešné látky sa v nich ukrývajú.

Čo je drieň obyčajný?

Drieň obyčajný (Cornus mas), ktorý môžete poznať aj pod názvom drieň jarný alebo drieň jedlý, je listnatá drevina z rastlinného rodu menom drieň. Ten je veľmi rozmanitý, pretože vznikol zlúčením rodov svíb, drieňovec, drieňovka a drienček. Momentálne zahŕňa desať samostatných podrodov, kam patria stromy, kríky i byliny, pričom drieň obyčajný bez zväčšených listeňov radíme do podrodu Cornus.

Ako vyzerá drieň obyčajný?

Drieň obyčajný je rozložitý ker alebo strom, ktorý dorastá až do výšky 7 metrov. Ak sa tejto drevine na vybranom stanovišti dobre darí, kmeň môže mať pri zemi šírku až 25 centimetrov a dobre poslúži napríklad ako základ pre živý plot. Drevo drieňa obyčajného je pritom veľmi tvrdé a tmavo hnedá borka sa v tenkých plochých šupinách postupne odlupuje.

Či už je drieň obyčajný ker, alebo ho pestujete ako strom, jeho prítomnosť dokáže záhradu dozaista ozvláštniť. Pokiaľ ide o jeho listy, tie bývajú ústretové, eliptické, vajcovité alebo kopijovité. Kým na líci sú potom sýto zelené a lesklé, na rube majú skôr svetlejší odtieň. Čepeľ je na oboch stranách obsypaná dvojramennými chlpmi a chumáčiky nájdete aj na spodnej strane listu.

Zatiaľ čo niektoré druhy drieňov sú známe svojimi nápadne zväčšenými listeňmi, drieň obyčajný spolu s drieňom lekárskym patrí do skupiny drevín, u ktorých tieto listene nebývajú príliš výrazné. Čo sa týka ďalších charakteristických znakov, okrem sýto zelených listov má drieň kvety, ktoré sú žlté, obojpohlavné a rozvíjajú sa ešte pred olistením v marci a apríli.

Kvetenstvo je okolíkovitě stiahnuté, rozvíja sa na kratších holých vetvičkách a bývajú podopreté štyrmi žltými až hnedozeleným listeňmi. Kvetné stopky sú potom husto chlpaté, kalich tvorí rúrka s nepatrnými zubami a korunné lístky sú trojuholníkovité kopijovité až vajcovité a skôr drobné. Okrem toho má drieň plody, ktorými sú červené, lesklé bobule sa žltohnedú ryhovanou kôstkou.

Kde rastie drieň obyčajný?

Čo sa týka celosvetového rozšírenia, drieň obyčajný je známy predovšetkým ako flóra juhovýchodnej Európy (v teplejších častiach) a flóra juhozápadnej Ázie. Najčastejšie sa s touto drevinou môžete stretnúť na Balkáne či v Malej Ázii, ale zasahuje aj na sever do stredného Nemecka, na strednej Moravu, do Čiech alebo na sever Slovenska. Okrem toho rastie aj na Ukrajine a je súčasťou flóry Kaukazu.

Na území Slovenskej republiky, kde je táto stará kultúrna drevina zákonom chránené, pravdepodobne nie je úplne pôvodná. Jedná sa o teplomilný a suchomilný druh, ktorý rastie hlavne na kamenistých, plytkých a vysychavých pôdach so zásaditým podkladom. Stretnúť sa s ním môžete napríklad na krovinatých stráňach alebo na svetlinách lesov, ale aj na vápenci.

Drieň obyčajný predstavuje charakteristický prvok lesostepnej xerotermnej vegetácie. V Českej republike sa potom výskyt tohto obľúbeného druhu sústreďuje predovšetkým do dvoch hlavných oblastí, kam patria stredné severozápadné Čechy (České stredohorie a Slovenský kras) a tiež južná alebo strednej Morava. Hlavne vo vyšľachtených kultivaroch sa však pestuje aj na záhradách okolo rodinných domov.

Drieň obyčajný: využitie

Driene sa pestujú z mnohých rôznych dôvodov. Zatiaľ čo niektoré sa skvele hodia ako okrasné kríky, iné si pestovatelia chvália hlavne kvôli chutným plodom a tvrdému drevu. Drieň obyčajný predstavuje obľúbený úžitkový druh. Keďže začína rozkvitať už na konci februára alebo v marci, spoločne s JIVA poskytuje prvú potravu včelám. Vďaka tomu je veľmi dôležitý pre ekológiu krajiny.

Kým na niektorých miestach sa môžete stretnúť s pôvodnou divokou verziou drieňa obyčajného, v Českej republike si pestovatelia obľúbili hlavne vrúbľované odrody (drieň veľkoplodá), ktoré už dva roky po výsadbe na záhradu začínajú plodiť chutné červené kôstkovice. Vzhľadom k tomu, že sú šťavnaté a obsahujú celý rad zdraviu prospešných látok, našli si svoje využitie hlavne v kuchyni.

Aby toho nebolo málo, na vašej záhrade môže vytvoriť drieň obyčajný živý plot, ktorý je pomerne robustný a s jasne zelenými odtieňmi. Z tvrdého dreva týchto stromov a kríkov sa potom v minulosti vyrábali napríklad tkacie člnky a zo semien sa dodnes praží náhrada kávy. Svoje využitie si ale drieň obyčajný našiel aj v ľudovom liečiteľstve, kde dobre poslúži listy, plody aj drieňová kôra.

Hoci listene ani vetvy drieňa všeobecného nebývajú tak nápadne vyfarbené ako niektoré ďalšie druhy drieňov, dobre pôsobí aj ako okrasná drevina, a to hlavne vďaka svojmu včasnému výkvetu a sýto červeným plodom. Pestuje sa navyše v rade zaujímavých kultivarov, ktoré sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou plodov, ale aj listy či hustotou konárov, a preto si zaiste na svoje príde každý pestovateľ.

Čo sú drienky?

Ako drienky sa označujú plody drieňa obyčajného, ktoré na prvý pohľad pripomínajú treba šípky. Ide o drobné jasne červené až vínové kôstkovice dozrievajúce od augusta do októbra, ktorých chuť je sladkokyslá a ľahko trpká. Čo sa týka úrody, ideálne je umiestniť pod vybraný strom alebo ker väčší plachtu a jednoducho s drevinou zatriasť. Všetky zrelé drienky potom samé opadajú.

Plody drieňa všeobecného slúžia podobne ako iné druhy ovocia na priamu konzumáciu, ale ešte o poznanie častejšie sa používajú v kuchyni. Tam ich môžete pripraviť na celý rad rôznych spôsobov, od sušenia cez zaváranie až po tvorbu sirupov, likérov, muštov alebo drienkového vína. Okrem toho sa niekedy nakladajú rovnako ako olivy.

Aké má drieň liečivé účinky?

Medzi ľuďmi sú drienky obľúbené hlavne z toho dôvodu, že obsahujú veľké množstvo vitamínu C. Po rakytníka, šípkach a ríbezlí sa dokonca radí medzi najbohatšie zdroje tohto vitamínu, ktoré si na záhrade môžete vypestovať. Okrem toho potom drienky obsahujú aj sacharidy, ovocné kyseliny, pektíny, flavonoidy, katechíny, antokyány a niektoré minerálne látky, ako je napríklad fosfor a draslík.

V tradičnej medicíne boli drienky považované za predlžovač života a stali sa aj súčasťou tzv. Lieku ôsmich chutí, ktorý ľudia začali pripravovať už okolo 3. storočia nášho letopočtu. Čínski liečitelia potom odporúčali tieto plody tiež pri závratoch, hučaní v ušiach alebo ochabnutosti v bedrách a kolenách. Medzi našimi predkami si potom veľkú obľubu našli naložené a sušené drienky, ktoré pomáhali posilniť imunitu v zimných mesiacoch.

Aby toho nebolo málo, v ľudovom liečiteľstve boli drienky vždy považované za akýsi všeliek, ktorý dobre poslúži pri žalúdočných problémoch a ťažkostiach tráviaceho ústrojenstva (najmä pri boji s hnačkou). Okrem toho údajne tieto plody pomáhajú pri liečbe cukrovky, nízkeho tlaku, nadmerného potenia alebo pečeňových problémov. Z listov drieňa sa potom dajú pripraviť močopudné a žlčopudné čaje.

Zaujíma vás, či má drieň nežiaduce účinky a kto by sa mal konzumácii chutných červených bobúľ radšej vyhnúť? Hoci pri plodoch drieňa všeobecného nie sú popisované žiadne vedľajšie účinky ani kontraindikácie a podľa mnohých ovplyvňuje drieň zdravie človeka prospešným spôsobom, o jeho častejšom užívaní a prípadnom dávkovaní je vhodné poradiť sa s ošetrujúcim lekárom.

Ako spoznáte drieň obyčajný?

Drieň obyčajný (tiež drieň jarný) je rozložitý strom alebo ker, ktorý dorastá až do výšky 7 metrov. Jeho drevo je veľmi tvrdé, má tmavo hnedú borku olupujúce sa v plochých šupinách a lesklé, sýto zelené listy, ktoré bývajú ústretové, eliptické, vajcovité alebo kopijovité. Kvety sú žlté a obojpohlavné, pričom kvetenstvo podopierajú štyri žlté až hnedozelené listene. Plody drieňa všeobecného sú červené drienky sa žltohnedú ryhovanou kôstkou.

Kde rastie drieň obyčajný?

Drieň pestovatelia poznajú ako flóru juhovýchodnej Európy, juhozápadnej Ázie a Kaukazu. Najčastejšie ho stretnete na Balkáne alebo v Malej Ázii, ale zasahuje aj na sever stredného Nemecka, na strednej Morave, do Čiech a na sever Slovenska. Na našom území je táto drevina zákonom chránená. Jedná sa o teplomilný a suchomilný druh, ktorého výskyt sa sústredí hlavne do oblasti stredných a severozápadných Čiech a južnej alebo strednej Moravy.

Aké má drieň obyčajný vyžitie?

Drieň obyčajný je obľúbeným úžitkovým druhom, ktorý čoskoro rozkvitá a poskytuje včelám na jar prvú potravu. Ľudia si potom na záhrady vysádzajú hlavne vrúbľované odrody, ktoré už dva roky po výsadbe plodia chutné červené kôstkovice. Tie si našli využitie v kuchyni a slúži napríklad na prípravu džemov, sirupov alebo vína. Z dreva drieňa obyčajného sa potom vyrábali tkacie člnky, zo semien sa pražia náhrady kávy a okrem toho môže byť táto drevina základom živého plota či zaujímavým okrasným prvkom.

Aké má drieň liečivé účinky?

Drieň obyčajný ľudia pestujú hlavne kvôli plodom, ktorým sa tiež hovorí drienky. Tie obsahujú veľké množstvo vitamínu C, ale aj celý rad minerálov a ďalších prvkov. V tradičnej čínskej medicíne liečitelia podávali tieto plody pri závratoch, proti hučaniu v ušiach alebo pri ochabnutosti v bedrách. Boli tiež považované za všeliek, ktorý pomôže pri žalúdočných a tráviacich problémoch, pri liečbe cukrovky a nízkeho tlaku, pri nadmernom potení alebo pri pečeňových ťažkostiach. Zároveň údajne posilňuje imunitu.