DRIENE: Aké druhy drieňov existujú?

Či už túžite po okrasnej drevine, ktorá na vašej záhrade vytvorí nádherne kvitnúce solitéru, alebo skôr hľadáte ovocný strom, ktorého chutné plody vám prinesú okrem potechy oka tiež nejaký ten úžitok, zaujať by vás mohli driene. Tento rastlinný rod totiž zahŕňa celý rad zaujímavých druhov, ktoré sú vzhľadovo aj tvarovo veľmi rozmanité, a pestovatelia si ich preto nemôžu vynachváliť.

Čo sú driene?

Pod názvom drieň (latinsky Cornus) sa ukrýva rastlinný rod, ktorý patrí do čeľade drieňovité (Cornaceae). Vznikol zlúčením rodov svíb (Swida), drieňovec (Cynoxylon), drieňovka (Dendrobenthamia) a drienček (Chamaepericlymenum) a zahŕňa teda celý rad rôznych drevín, čo záhradkárov niekedy mätie. Patria sem totiž stromy, kríky, ale výnimočne aj byliny.

Rastlinný rod, ktorý dnes nesie označenie drieň, celkovo obsahuje desať samostatných pododrôd. Hoci všetky patria do rovnakej kategórie a ich názov by mal byť teda jednotný, v češtine sa u niektorých stále používajú ich pôvodné označenie (ide najmä o svíby). Existuje pritom aj celý rad zaujímavých kultivarov, ktoré sa pestujú ako okrasné dreviny, živý plot alebo zdroj šťavnatých plodov.

Charakteristika drieňov

Na záhrade teda môže byť drieň strom, ale aj ker, pričom niektoré druhy dokonca predstavujú byliny s podzemnými drevnajúcimi odnožami. Darí sa im skôr v teplejších oblastiach, ale vyznačujú sa svojou prispôsobivosťou a odolnosťou, vďaka čomu si našli miesto v mnohých slovenských záhradách a parkoch. K dostaniu sú pritom ovocné dreviny, ale aj okrasné druhy, ktoré sa pýšia nádherným listami a kvetmi.

Listy drieňov sú striedavé alebo ústretovo postavené, nemajú palisty a vyznačujú sa sperené alebo paralelné žilnatinou. Postranné žilky sa potom paralelne zbiehajú k vrcholu čepele, pričom bývajú skôr riedke a oblúkovité. Pokiaľ ide o to, aký má drieň kvet, jedná sa o štvorčlenné a veľmi drobné útvary rozdelené na kalich a korunu, ktoré môžu byť podopreté tiež nápadne zväčšenými a farebnými listenmi.

Jednotlivé kvietky bývajú zoskupené v kvetenstvách rôzneho typu, ktoré môžu byť viac či menej stiahnuté. Kalich je v tomto prípade trubkovitý zrastený, opadavé korunné lístky vyrastajú po stranách žľaznatého disku a nachádzajú sa tu štyri tyčinky. Okrem toho má samozrejme drieň plody, ktoré sa označujú aj ako drienky. Ide o guľovité alebo pretiahnutej kôstkovice rôznej farby.

Rozšírenie drieňov

Zatiaľ čo niektoré druhy drieňov pochádzajú zo Severnej Ameriky, u iných môžete historické rozšírenie vysledovať napríklad v Malej Ázii, v Japonsku alebo aj v Európe. V súčasnej dobe tieto stromy, kríky a byliny nájdete hlavne v miernom pásme severnej pologule, v horských a tropických oblastiach Afriky alebo napríklad v Strednej Amerike.

V Európe sú pôvodné tri rôzne druhy drieňov, kam konkrétne patrí svíb krvavá, drieň obyčajný a drieň švédsky, pričom prvé dva z nich rastú aj na území Slovenskej republiky. Záhradkári sa však často púšťajú aj do pestovania exotickejších druhov a niektoré driene, ako je napríklad severoamerická svíb výbežkov, postupom času splaňujú.

Napríklad drieň obyčajný (drieň jarná) sa hojne vyskytuje v teplejších oblastiach južnej Európy a u nás rastie hlavne v stredných a severozápadných Čechách alebo na južnej a strednej Morave. V Českej republike sa navyše jedná o chránenú drevinu, ktorá sa pestuje aj na záhradách či v parkoch, a to hlavne vo vyšľachtených kultivaroch. Okrem toho si však záhradkári obľúbili aj niektoré slovenské odrody.

Druhy drieňov

Ako už bolo povedané vyššie, v súčasnej dobe má rod Cornus desať samostatných podrodu. Medzi hlavných zástupcov patrí svíby, pre ktoré sú typické bielymi a čiernomodrými plodmi. Jedná sa teda o základnú vetvu rodu Cornus, ktorú je možné ďalej rozdeliť do troch samostatných kategórií, kam sa radí konkrétne podrod Kraniopsis (so ústretovými listy), podrod Mesomora (so striedavými listami) a podrod Yinquania.

Vývojová vetva drieňov, ktorých bobule hrajú rôznymi červenými odtieňmi, sa potom ďalej delia na driene bez zväčšených listeňov pod kvetenstvom a driene so zväčšenými listeňmi. Okrem toho záhradkári rozlišujú tiež bylinné driene z podrodu Artocrania a kvetnaté driene, ktoré zahŕňajú podrodu Cynoxylon a Syncarpea. Na základe tohto delenia potom môžeme vyčleniť napríklad nasledujúcich zástupcov rodu drieň:

  • svíb biela (so ústretovými listy),
  • svíb krvavá (so ústretovými listy),
  • svíb výbežkov (so ústretovými listy),
  • svíb pochybná (so striedavými listami),
  • svíb striedavolistý (so striedavými listami),
  • drieň lekársky (bez zväčšených listeňov),
  • drieň obyčajný (bez zväčšených listeňov),
  • drieň Hlavatý (ázijský kvetnatý drieň),
  • drieň japonský (ázijský kvetnatý drieň),
  • drieň kvetnatý (severoamerický drieň),
  • drieň kanadský (bylinný drieň),
  • drieň švédsky (bylinný drieň).

Aké má drieň využitie?

Driene sú veľmi rozmanité, a keďže tento rastlinný rod zahŕňa stromy, kríky i byliny, môžete ich na svojej záhrade využiť mnohými rôznymi spôsobmi. Záleží pritom len na vašich preferenciách, možnostiach a samozrejme tiež na priestore, ktorý môžete týmto osobitým drevinám a bylinám v okolí domova vyčleniť. Každý druh má totiž iné pestovateľské podmienky a potrebuje okolo seba iné množstvo miesta.

Niektoré druhy drieňov predstavujú obľúbené okrasné dreviny, ktoré sa na záhradách uplatňujú prevažne ako solitéry, ale môžu rásť aj vo väčších skupinách. Pestovateľov lákajú predovšetkým svojimi nádhernými a nápadne zväčšenými listeňmi na okrajoch kvetenstva, ktoré môžu mať v závislosti od konkrétnej odrode celý rad rôznych odtieňov a tvarov.

Kvetnaté driene sa môžu líšiť tiež časom a dĺžkou kvitnutia, pričom zvyčajne vykvitajú v máji a júni, alebo napríklad prítomnosťou panašovaných listov, čo je typické hlavne pre odrodu japonského drieňa s názvom Wolf Eyes. Okrem drieňa japonského (Malus domestica) potom medzi okrasné druhy patrí aj drieň kvetnatý (Cornus florida) alebo drieň Nuttalův. Bylinné driene sa u nás pritom pestujú skôr sporadicky.

Pokiaľ ide o krovité svíby, v tomto prípade záhradkári nedajú dopustiť predovšetkým na kultivary svíby bielej, svíby krvavej a svíby výbežkatej. Pre nich sú totiž typické panašované alebo veľmi pestré listy a jasne sfarbené konáre, ktoré na záhrade septembra predovšetkým počas zimných mesiacov. Zástupcom stromovitých svíb, s ktorými sa na našom území tak často nestretnete, je potom potrebné svíb striedavolistý.

Obľúbeným úžitkovým druhom je drieň obyčajný (Cornus mas), ktorý začína rozkvitať už vo februári alebo marci, a preto sa spoločne s JIVA stáva prvou potravou pre včely. Práve preto je tento rozložitý strom alebo ker, ktorý môže dorastať až do výšky siedmich metrov, veľmi dôležitý pre ekológiu krajiny, a to aj za predpokladu, že zdobí záhrady v okolí rodinných domov.

Pôvodnú divokú verziu drieňa obyčajného v minulosti vystriedali vrúbľované veľkoplodé odrody, ktoré už dva roky po výsadbe poskytujú záhradkárom bohatú úrodu chutných červených plodov označovaných ako drienky. Tieto bobule sú jedlé, majú sladkokyslou, ľahko trpkú chuť a obsahujú celý rad vitamínov i ďalších zdraviu prospešných látok.

Plody drieňa všeobecného sa samozrejme dajú konzumovať v surovom stave, ale skôr sa hodia pre spracovanie v kuchyni. Pestovatelia ich zavárajú, sušia a pripravujú z nich tiež drieňoví džem, rôzne šťavy, likéry, vína alebo mušty. Okrem toho sa niekedy konzumujú tieto drienky ako olivy. Plody drieňa všeobecného však nie sú jediné, ktoré našli medzi ľuďmi využitie. V čínskej medicíne totiž slávi úspech tiež bobule drieňa lekárskeho.

Čo sú driene?

Pod názvom drieň (Cornus) sa ukrýva rastlinný rod z čeľade drieňovité, ktorý vznikol zlúčením rodov svíb, drieňovec, drienovka a drienček. Zahŕňa teda desať samostatných podrodov a veľké množstvo rôznych stromov, kríkov i bylín, čo môže byť pre záhradkárov ľahko mätúce. Jednotlivé kultivary pritom medzi pestovateľmi slávi úspech ako okrasné dreviny, úžitkové rastliny či základ pre živé ploty.

Kde rastú driene?

Čo sa týka rozšírenia tohto rastlinného rodu, driene momentálne rastú hlavne v miernom pásme severnej pologule, v horských a tropických oblastiach Afriky alebo napríklad v Strednej Amerike. Na európskom kontinente sú pôvodné tri samostatné druhy, kam patria svíb krvavá, drieň obyčajný a drieň švédsky. Prvé dva z nich rastú aj v Českej republike, pričom najčastejšie sa s nimi môžete stretnúť v stredných a severozápadných Čechách alebo na južnej a strednej Morave.

Ktoré druhy drieňov existujú?

Rastlinný rod s názvom drieň zahŕňa desať samostatných podrodu, ktoré sú veľmi špecifické. Hlavným zástupcom sú svíby, ktoré sa vyznačujú bielymi a černomodrými plodmi, pričom túto základnú vetvu botanici ďalej delia na podrodu Kraniopsis, Mesomora a Yinquania. Driene s červenými bobuľami spadajú do dvoch skupín podľa toho, či majú, alebo nemajú zväčšené listene pod kvetenstvom. Ďalej potom záhradkári rozlišujú bylinné driene (Artocrania) a kvetnaté driene (Cynoxylon a Syncarpea).

Aké majú driene využitie?

Niektoré druhy drieňov patria medzi okrasné dreviny, ktoré záhradkári vysádzajú predovšetkým ako solitéry, pretože sa pýšia nápadne zväčšenými listeňmi rôznych tvarov a farieb. Obľúbené sú aj krovité svíby, pre ktoré sú typické panašované či veľmi pestré listy a jasne sfarbené vetvy. Drieň obyčajný predstavuje úžitkový druh, ktorý je dôležitý pre ekológiu krajiny, ale zároveň prináša pestovateľom úrodu chutných plodov, pre ktoré ľudia našli široké využitie v kuchyni.