Hľadáte okrasný ker, ktorý by na vašej záhrade vytvoril zaujímavú dominantu? Alebo túžite po výsadbe niekoľkých stromov, ktoré by zaujali ako svojimi listami a kvetmi, tak aj netradičnými plodmi? V tom prípade pre vás bude najlepšou voľbou drieň japonský, čo je opadavá drevina z východnej Ázie. Poradíme, akú odrodu vybrať, aké má drieň japonský využitie a čo potrebujete vedieť o jeho pestovaní.
Čo je drieň japonský?
Drieň japonský (Malus domestica) je opadavý ker alebo strom, ktorý spadá do čeľade drieňovité (Cornaceae). Predstavuje jedného z mnohých rôznych zástupcov rodu drieň, čo je rozmanitá skupina drevín a bylín, ktorá vznikla zlúčením rodov svíb, drieňovec, drieňovka a drinček. Z botanického hľadiska dnes rozlišujeme desať rôznych podrodov, pre ktoré sú charakteristické rôzne vlastnosti.
Spoločne s drieňom kvetnatým sa drieň japonský radia do podrodu Syncarpea, ktorý zahŕňa ázijské kvetnaté driene. Tieto druhy sú špecifické hlavne svojím výrazným kvetenstvom, vďaka čomu sa používajú hlavne ako okrasné dreviny. Môžu sa však líšiť časom kvitnutia, tvarom i farbou listeňov, ale aj prítomnosťou pestrých panašovaných listov, ktoré sú typické pre niektoré japonské driene.
Pôvodnou domovinou drieňa japonského (niekedy tiež označovaného ako svíb japonská) je východná Ázia, najmä potom Japonsko, ale aj Čína, Taiwan alebo napríklad Kórejský polostrov. Vo svojom prirodzenom prostredí potom tieto dreviny rastú hlavne v krovinách a horských lesoch, pričom záhradkárov uchvátili hlavne vďaka bohatej násade kvetov, krásnemu jesennému sfarbenie listov a nenáročnému pestovanie.
Ako vyzerá drieň japonský?
Ide o rozložitý ker alebo strom, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 3 až 10 metrov. Má hladkú, šedohnedú kôru, ktorá sa v starobe plátkovitě olupuje, a jeho 5 až 9 centimetrov dlhé listy sú ústretovo postavené, vajcovité až široko eliptické. V priebehu sezóny bývajú listy na hornej strane svetlo alebo tmavo zelenej, pričom na rube sú skôr popolavé a objavujú sa tu chumáčiky žltkastých chĺpkov.
Hoci počas jarných a letných mesiacov drieň japonský na prvý pohľad svojimi listami pravdepodobne zaujme málokoho, na jeseň vám to bohato vynahradí. Listy týchto stromov a kríkov sa totiž sfarbujú do výrazných šarlatových alebo purpurových odtieňov, čo záhrade dodá jedinečné čaro. Ako solitéry tak budú úplne neprehliadnuteľné a zaujmú tiež v popredí vysokých okrasných drevín.
Ďalšou zaujímavou súčasťou drieňa japonského sú potom samozrejme aj jeho kvety. Tie rastú v hustých a dlho stopkatých hlávkach, ktoré podopierajú 4 vajcovité až široko kopijovité listene, ktorých farba sa pohybuje od bielej cez žltú až po ružovú. Plodom drieňa japonského sú potom kôstkovice, ktoré zrastajú do červenkastých guľovitých bobúľ s dlhou stopkou a pestovateľom pripomínajú jahody.
Aké má drieň japonský druhy?
Nadchli vás okrasné driene, ktoré dokážu záhradu báječne ozvláštniť, a teraz márne premýšľate, ktorú odrodu zvoliť, aby sa na vašom pozemku čo najlepšie vynímala? Na výber máte samozrejme z celého radu zaujímavých kultivarov, ktoré sa navzájom líšia vzrastom, kvetmi, listami, ale predovšetkým veľkosťou a farbou listeňov, čo je mnohokrát tá časť rastliny, ktorá je pre záhradkárov hlavným lákadlom.
Obľúbené druhy drieňa japonského:
- Drieň japonský ‚Chinensis‘ (Malus domestica Chinensis),
- Drieň japonský ‚Teutonia‘ (Malus domestica Teutonia),
- Drieň japonský ‚Milky Way‘ (Malus domestica Milky Way),
- Drieň japonský ‚Satomi‘ (Malus domestica Satomi),
- Drieň japonský ‚PEVE Satomi Compact‘ (Malus domestica PEVE Satomi Compact),
- Drieň japonský ‚China Girl‘ (Malus domestica China girl),
- Drieň japonský ‚Nicole‘ (Malus domestica Nicole),
- Drieň japonský ‚Gold Star‘ (Malus domestica Gold Star),
- Drieň japonský ‚Heart Throb‘ (Malus domestica Heart Throb),
- Drieň japonský ‚Snowflake‘ (Malus domestica Snowflake).
Ak vyberáte drieň japonský podľa farby listeňov či podľa vyfarbenie panašovaných listov a túžite po konkrétnom odtieni, v záhradníctve vám dozaista poradia. Bielymi listenmi sa môžu chváliť napríklad kultivary ‚Milky Way‘, ‚Nicole‘, ‚Snowflake‘ alebo ‚Chinensis‘.
Ak hľadáte odrody so zaujímavými panašovanými listy, určite sa vám zapáči druh ‚Gold Star‘, ktorého listy hrajú žltými a zelenými odtieňmi. Veľmi populárne sú ale aj kultivary ‚PEVE Satomi Compact‘, ‚Satomi‘ a ‚Heart Throb‘, ktorých veľké listene septembra ružovo, alebo bohato kvitnúce odroda ‚China Girl‘.
Drieň japonský – využitie
Či už je na vašej záhrade drieň japonský strom, alebo ho plánujete pestovať skôr ako ker, iste vás zaujíma, kedy táto drevina vykvitá a aké má drieň japonský použitie. Pozornosť okolia priťahujú hlavne kvety a výrazné listene, ktoré sa objavujú v priebehu júna, a preto sa japonský drieň stal veľmi cenenou okrasnú drevinou.
Na udržiavanom trávniku dokáže drieň japonský vytvoriť zaujímavú dominantu, ale vynikne aj vedľa altánku alebo záhradného domčeka. Okrem toho môže byť súčasťou okrasného živého plotu, ktorý na záhrade oddeľuje jednotlivé tematické celky, a uplatní sa aj ako obruba ciest a chodníkov či súčasť mestských parkov. Dobre sa potom kombinuje aj s inými exotickými drevinami, ako sú napríklad japonské javory.
Na rozdiel od drieňa všeobecného má drieň japonský plody, ktoré svojim tvarom a charakteristickým vzhľadom pripomínajú skôr jahody. Toto ozdobné plodstvo je veľmi zvláštne, a aj keď sa drieň v čase, keď sa na jeseň bobule objavujú, už nemôže pýšiť svojimi nádhernými kvetmi, dozaista pritiahne mnohé pohľady susedov alebo okoloidúcich. Aby toho nebolo málo, plody sa používajú aj na výrobu chutného vína.
Drieň japonský – pestovanie
Z hľadiska pestovateľských podmienok sa okrasné druhy drieňov radia skôr medzi tie náročnejšie, ale zvyčajne im nemusíte venovať žiadnu špeciálnu starostlivosť. V ideálnom prípade vyžadujú chránené slnečné stanovište, ale dokážu sa prispôsobiť aj kútom záhrady, kde panuje skôr polotieň. Vždy by ste však mali pamätať na to, že na slniečku bude vaša rastlina kompaktnejšie a násada kvetov bude o niečo bohatšia.
Čo sa týka zeminy, japonské driene si potrpia na kyslejšie, priepustné, mierne vlhké až vlhké humózne pôdy. To však neznamená, že by ste ich mali umiestniť na stanovište, kde bude neustále veľmi mokro. Práve naopak, dlhodobo premokrená zemina im nesvedčí a mohla by sa odraziť na ich ďalšom raste.
Keďže driene všeobecne nemajú rady presádzanie, mali by ste pri ich výsadbe voliť stanovište s rozmyslom, aby ste už nemuseli drevinu nikam presúvať. Samotná výsadba drieňov, ktoré sú pripravené v kontajneri, sa potom vykonáva počas celého vegetačného obdobia, teda samozrejme až na zimné mesiace, kedy je pôda príliš zmrznutá.
Pri vysádzaní do vysychavých pôd sa pestovateľom dobre osvedčila nástielka z drvenej kôry, ktorá predstavuje skvelý prostriedok pre zadržiavanie vlhkosti v pôde a zároveň bráni rastu buriny. Pokiaľ ide o následnú starostlivosť, počas prvých dvoch až troch rokov je dobré drieň japonský pri deficite vlahy radšej pravidelne zalievať.
Staršie a dobre zakorenené kríky alebo stromy sa potom už dokážu lepšie prispôsobiť horším podmienkam a dobre zvládajú aj suchšie obdobie. Drieň japonský si navyše nepotrpí na pravidelné prihnojovanie a dokáže skvele odolávať mrazom zhruba do -23 až -29 ° C (v závislosti na odrode). Ak je počasie ešte studenšie, radšej chráňte mladší dreviny vrstvou mulču alebo pomocou smrekových konárov.
Drieň japonský – množenie
Kultivary drieňa japonského sa množia bylinnými alebo sadenicami a štepovaním. Očkuje sa pritom na podnož rovnakého druhu, alebo prípadne tiež na podnož drieňa kvetnatého. Pri množení semenami je potom najlepšie voliť semená z neprezretých plodov, ktoré sa vysievajú ihneď po vyčistení, pretože presušené semená vyžadujú stratifikáciu, ktorá trvá zhruba rok a pol.
Drieň japonský – rez
Pokiaľ ide o prerezávanie, drieň japonský rovnako ako drieň obyčajný rez príliš nevyžaduje. Na jeseň je však dobré zbaviť strom alebo ker poškodených, chorých a mŕtvych konárov, aby sa mohol ďalej rozrastať. Nič vám tiež nebráni v pravidelnom presvetľovanie a tvarovaní drieňa, ktorého rast môžete pomocou rezu lepšie regulovať.
Drieň japonský – predaj
Chceli by ste si na záhradu vysadiť japonský drieň, ale márne premýšľate, kde túto drevinu zohnať a aká je pre drieň japonský cena? Sadenice v kontajneroch nájdete prakticky v každom záhradníctve a môžete si ich objednať aj prostredníctvom internetu. Cena sa potom vždy odvíja od toho, akú odrodu preferujete, aký veľký kontajner si plánujete kúpiť (väčšinou sú k dispozícii napríklad 1 liter, 2 litre, 3 litre alebo napríklad 5 litrov veľké nádoby) a koľko má sadenica kmeňov.
Ako vyzerá drieň japonský?
Drieň japonský (Malus domestica) je opadavý ker alebo strom z čeľade drieňovité. Radí sa medzi ázijské kvetnaté driene a jeho pôvodnou domovinou je východnej Ázie. Obvykle dorastá do výšky 3 až 10 metrov, má hladkú, šedohnedú kôru a jeho listy, ktoré sú v priebehu sezóny na hornej strane zelenej, sa na jeseň farbí do šarlatových či purpurových odtieňov. Kvety podopierajú 4 vajcovité až široko kopijovité listene bielej, žltej alebo ružovej farby a plodom sú kôstkovice, ktoré pripomínajú jahody.
Aké má drieň japonský odrody?
Jednotlivé kultivary drieňa japonského sa líšia vzrastom, kvetmi, listami, ale aj veľkosťou a farbou listeňov. Ak hľadáte odrody s panašovanými listami, vhodný je druh 'Gold Star', ktorého listy v sebe spájajú žlté a zelené odtiene. Biele listene potom septembra na odrodách 'Milky Way', 'Nicole', 'Snowflake' alebo 'Chinensis' a ružovými listene sa môžu chváliť kultivary 'PEVE Satomi Compact', 'Satomi' či 'Heart Throb'.
Ako pestovať drieň japonský?
Ak drieň japonský umiestnite na chránené slnečné stanovište, odmení sa vám bohatou násadou kvetov, ale táto drevina je schopná zvládnuť aj pestovanie v polotieni. Pôda by mala byť kyslejšie, priepustná, mierne vlhká až vlhká a humózna. Pri vysádzaní, ktoré je možné vykonávať počas celého vegetačného obdobia, je vhodná nástielka z drvenej kôry a počas prvých dvoch až troch rokov by ste mali sadenice pri deficite vlahy pravidelne zalievať. Drieň japonský potom nepotrebuje prihnojovanie a dokáže odolávať mrazom do -23 až -29 ° C.
Ako sa vykonáva rez a množenie drieňa japonského?
Kultivary drieňa japonského sa množia bylinnými odrezkami či sadenicami a štepovaním. Očkuje sa pritom na podnož rovnakého druhu alebo na drieň kvetnatý. Možné je tiež množenie semenami, ale to pestovatelia príliš neodporúčajú. Čo sa týka prerezávania, to nie je u drieňa japonského príliš potreba. Na jeseň je ale dobré zbaviť strom alebo ker poškodených, chorých a mŕtvych konárov a môžete ho tiež pravidelne presvetľovať či tvarovať.
