Sviatok SVÄTÝ MARTIN 2023: Kedy je, ako a prečo sa oslavuje?

Medzi najznámejšie cirkevné oslavy sa bezpochyby radí sviatok sv. Martina, ktorý si mnohí spájajú s príchodom prvých snehových vločiek. Ďalší potom nedajú dopustiť na svätomartinské hody vrátane dobrého vína, pečenej husi a sladkých koláčov. Prezradíme, kedy žil svätý Martin, čo hovorí povesť o svätom Martinovi, ktorý deň je svätého Martina a čo v tejto dobe ľudia tradične robia.

7 NAJLEPŠÍCH RECEPTOV na SVÄTOMARTINSKÉ ROŽKY

4 NAJLEPŠIE RECEPTY NA SVÄTOMARTINSKÚ HUS

Kto bol svätý Martin?

Martin z Tours dnes patrí medzi najznámejších a najobľúbenejších svätcov, ktorých si veriaci (ale často aj neveriaci) ľudia každoročne pripomínajú. Vďaka svojim skutkom sa stal jedným z prvých „nemučeníkov“, ktorých cirkev vyhlásila za svätých. Ako svätca ho potom ľudia oslavujú už od dôb raného kresťanstva, pričom v jednotlivých európskych štátoch sa oslavy zachovali v mnohých rôznych podobách. Dnes je sv. Martin patrónom všetkých kňazov, mužov v zbrani a ľudí, ktorí prešli vojnou či bitkami.

Svätý Martin sa pravdepodobne narodil roku 316 či 317 v meste Sabaria, ktoré bolo súčasťou rímskej provincie označovanej ako Panónia. Zrejme sa jedná o dnešné Szombathely, čo je mesto na západe Maďarska. Svoje meno potom Martin získal ako pripomienku boha vojny Marta, pretože jeho otec bol vyslúžilým rímskym vojakom a veľmi si prial, aby jeho syn na túto kariéru nadviazal.

Ešte v priebehu Martinovho detstva sa rodina presťahovala do Pavie v severnom Taliansku, kde sa chlapec prvýkrát stretol s kresťanskou vierou. Tá ho veľmi oslovila, pričom najviac vzhliadal k pustovníkom z Egypta a Sýrie, o ktorých sa v tom čase tradovalo množstvo príbehov. Rodičia však Martinovu túžbu po skromnom živote nezdieľali, a preto bol chlapec v pätnástich rokoch odvedený k armáde.

Napriek tomu, že sa Martin nikdy nechcel stať vojakom, zadané úlohy vždy plnil oddane a spoľahlivo. Zároveň bol aj veľmi odvážny, a to mu neskôr vynieslo povýšenie na dôstojníka a prevelenie k cisárskym gardistom, čo bola vlastne ozbrojená vojenská jazda. Ako vojak potom pôsobil hlavne vo Francúzsku, konkrétne v posádke slúžiacej v dnešnom Amiens.

Legenda o svätom Martinovi

Jedna z najdôležitejších častí, ktoré príbeh o svätom Martinovi zahŕňa, je potom určite legenda o plášti. Martin sa totiž svojej viery samozrejme nevzdal ani pri službe v armáde. Celú dobu žil skromne a pokorne a dokonca sa správal veľmi dobre aj k svojmu otrokovi (údajne ako k bratovi). Tým sa veľmi líšil od ostatných vojakov a jeho dobré srdce dalo podnet na vznik najznámejšej „martinskej“ legendy.

Tento slávny Martinov skutok sa odohral roku 335 v Amiens počas jedného mrazivého zimného večera. Keď sa Martin vracal späť do vojenského tábora, narazil pri bráne na poloodeného žobráka, ktorý ho požiadal o almužnu. Martin však pri sebe nemal peniaze ani jedlo, ktorým by mohol daného človeka darovať.

Hoci Martin spočiatku nevedel, ako by žobrákovi pomohol, po chvíľke premýšľania ho napadla spásna myšlienka. Vzal teda svoj obrovský dôstojnícky plášť a mečom ho rozdelil na dve polovice. Jednu potom nechal, zatiaľ čo druhú prehodil cez trasúceho sa žobráka, aby sa zahrial. Na budúcu noc navštívil Martina Ježiš, ktorý mal na sebe polovicu plášťa a hovoril anjelom: „Týmto plášťom ma oddeľ Martin, ktorý je ešte len na ceste ku krstu.“

Pustovník a biskup

Pod vplyvom týchto udalostí sa Martin nechal roku 339 pokrstiť, odišiel z armády a rozhodol sa zasvätiť svoj nasledujúci život Bohu. Vydal sa preto do Poitiers, kde sa stretol s biskupom Hilariom, ktorý sa neskôr stal jeho učiteľom. Prijal potom nižšie svätenie, ale keďže túžil po živote pustovníka, vrátil sa do rodnej Panónie, kde bojoval proti pohanstvu.

Keď sa situácia v Panónii vyhrotila, utiekol do Talianska a odobral sa do ústrania. Na pozvanie svojho majstra Hilária sa neskôr vrátil do Galie, kde sa usadil v pustovni a venoval sa modlitbám. Časom sa okolo neho navyše sformovala skupina podobne zmýšľajúcich ľudí a neskôr tu vznikol benediktínsky kláštor. Martin potom údajne vykonal niekoľko zázrakov a prijal vyššie svätenie, aby sa mohol stať kňazom.

Po smrti biskupa v Tours bol Martin pozvaný do mesta pod zámienkou uzdravenia chorého. Namiesto toho mu však bola pridelená diecéza, ktorej sa ujal. Hoci však prijal biskupské svätenie, stále žil veľmi skromne. Namiesto biskupského paláca si radšej vybral chudobné chatrče pred bránami mesta, kde spolu s niekoľkými mníchmi zdržiaval. Neďaleko Tours potom založil kláštor v Marmoutier.

Zatiaľ čo u chudobných a prostých ľudí získaval Martin postupom času na obľube, od bohatých a vplyvných osôb sa kvôli asketickému životu dočkal skôr posmeškov. Trpezlivo však túto situáciu znášal, snažil sa obrátiť vtedajšej Galy na kresťanstvo a zmieriť pohanov s pravovernými kresťanmi. Zároveň organizoval vidiecke farnosti a vydával sa na rôzne misijné cesty.

Okrem toho sa svätému Martinovi pripisuje množstvo zázrakov, kam patrí hlavne uzdravovanie chorých, znovuoživenie niekoľkých ľudí, odvrátenie rôznych pohrôm alebo aj skutky, ktoré zahŕňali zvieratá. Na druhej strane však tiež zapaľoval pohanské chrámy, ničil modly, rúbal posvätné stromy a používal násilie voči pohanským kňazom, ktorí sa odmietali vzdať slávenia svojich sviatkov.

Martinova smrť

Svätý Martin údajne zomrel 8. novembra 397 v Candes, a to vo chvíli, keď bol na jednej zo svojich misijných ciest. Svoju daň si tu vybralo vyčerpanie spolu s chorobou. Jeho telo potom bolo prevezené späť do Tours, kde bol slávnostne pochovaný za prítomnosti veľkého množstva veriacich.

Ostatky potom boli uložené do krypty, nad ktorou ľudia neskôr postavili kaplnku a veľkolepú baziliku. Mesto Tours sa potom stalo významným pútnickým miestom, pričom dnes ľudia navštevujú baziliku sv. Martina z roku 1900, pretože počas 16. a 18. storočia boli pôvodné pamiatky zničené.

Kedy je svätého Martina?

Hoci ľudia poznajú príbehy o svätom Martinovi, často si nie sú istí, na ktorý dátum jeho sviatok pripadá. Pokiaľ si tiež lámete hlavu, kedy je svätý Martin v kalendári, nemusíte sa teda rozhodne hanbiť. Sviatok svätého Martina sa dnes oslavuje 11. novembra, ktorý konkrétne v roku 2023 pripadá na sobotu. Jedná sa o výročie Martinovho pohrebu, ktorý prebehol 11. novembra 397.

Svätý Martin na bielom koni

Hoci sa dnes hovorí, že 11. novembra príde Martin na bielom koni, tento svätec v skutočnosti žiadneho bieleho koňa nemal. Legenda o tom, že so sebou Martin priváža prvý sneh, vznikla až oveľa neskôr a nemá žiadny poetický základ. Ľudia si skrátka všimli, že prvé snehové vločky sa objavujú vždy okolo sviatku sv. Martina, a preto si jeho meno začali spájať so začiatkom chladného obdobia.

Básnička na svätého Martina

Na svätého Martina
vraj už zima začína.
Biely mokrý sneh
leží na poliach.

Vraj príde na koni,
podkovami zazvoní.
A ten kôň je sneh,
leží na poliach!

Pranostika na svätého Martina

Deň svätého Martina je spojený aj s celým radom ľudových pranostik, ktoré reflektujú témy, ktoré si ľudia v priebehu vekov s týmto svätcom spájali. K tým najznámejším pranostikam patria napríklad:

• Na svätého Martina fajčíva sa z komína.
• Na svätého Martina býva dobrá perina.
• Na svätého Martina zima začína svoj chod.
• Martinov ľad, bude vodou hneď.
• Na stromoch a réve do Martina lístia, tuhá zima príde, buďme si istí.
• Ak príde Martin na bielom koni, metelica za metelicou sa naháňa.
• Ak udrží ľad na Martina vozidlo, udrží na Vianoce sotva husí.
• V suchu ak idú na Martina husi, cez Vianoce v blate chodiť musia.
• Na svätého Martina plače husia rodina.
• Radosť Martina je hus a džbán vína.

Ako sa slaví sviatok svätého Martina?

Dnes je Martinovi z Tours zasvätených viac ako 4500 kostolov po celom svete. Najviac ich pritom nájdete v Európe (predovšetkým vo Francúzsku), kde si tento svätec získal medzi ľuďmi obrovskú úctu. Okrem toho potom Rada Európy roku 2005 vyhlásila trasu medzi maďarským mestom Szombathely a francúzskym Tours za európsky kultúrny chodník, ktorého cieľom je prezrieť si najvýznamnejšie pamiatky spojené so životom svätého Martina.

Prečo sa oslavuje sviatok svätého Martina, je pomerne jasné. Je ale veľmi zaujímavé, že si dnes oslavy sviatku svätého Martina spájame s hojnosťou jedla a pitia, keď tento svätec v skutočnosti žil veľmi skromne a asketicky. Napriek tomu sa však ľudia práve v tomto čase schádzajú pri stole, hodujú, pochutnávajú si na vybraných pokrmoch a ochutnávajú aj špeciálne nápoje. Bez čoho sa dnes svätomartinské oslavy nezaobídu?

• Svätomartinská hus,
• Svätomartinské koláče,
• Svätomartinské rožky,
• Svätomartinské víno.

Pokiaľ ide o svätomartinskú hus, k tej sa spájajú hneď dve legendy, ktoré si ľudia pripomínajú. Prvá z nich hovorí, že husi jedného dňa svätého Martina pri kázaní rušili natoľko, že ich nechal za trest upiecť. Druhá povesť potom hovorí o tom, že Martin zo skromnosti nechcel byť menovaný biskupom v Tours, a preto sa nejaký čas ukrýval práve medzi husami, ale tie ho neskôr svojim gáganím prezradili. Ľudia však husi v tomto období zabíjali hlavne preto, aby si ešte pred zimou dopriali tučnú pečienku.

So svätým Martinom si ľudia tradične spájajú aj svätomartinské pečivo. Ide predovšetkým o tzv. svätomartinské rohy, podkovy alebo rožky, ktorými dievčatá v minulosti obdarovávali svojich milovaných. Veľké plnené rožky sa však rozdávali aj čeľadi, ktorá sa rozhodla opustiť službu. Svätomartinské koláčiky sa pritom obvykle plnili lekvárom alebo sypali makom.

K sviatku svätého Martina neodmysliteľne patrí aj svätomartinské víno. Aby sme ho však mohli takto nazývať, musí byť v skutočnosti vyrobené z konkrétnej vínnej odrody a musí spĺňať prísne kritériá. Ide o prvé vína nového ročníka, ktoré zrejú iba niekoľko týždňov, ale získajú aj tak osobitú chuť. Vypiť by sa potom mali najneskôr do Veľkej noci, pretože inak už nebudú tak svieži.

Podľa tradície ľudia prvé svätomartinské vína otvárajú na sviatok svätého Martina, teda 11. novembra, konkrétne o 11. hodine a 11. minúte. Nalievať by sa potom mala z fľaše (nie zo suda) a na ich etikete by sa mal vynímať svätý Martin na svojom bielom koni.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!