Ako vyzerá šampiňón? Tento druh stopkovýtrusných húb patrí do čeľade pečiarkovité (Agaricaceae). Spoznáte ho predovšetkým podľa bieleho či svetlo hnedého klobúčika, na ktorého spodnej strane sa nachádzajú lupene či rúrky, kde sa tvoria výtrusy. V prírode existuje veľa rôznych druhov húb, ktoré ľudia s obľubou zbierajú, ale tieto huby sú pestované tiež priemyselne a počas posledných rokov ich kúzlu prepadli aj záhradkári.
Ako spoznať jedlý šampiňón?
Hoci šampiňóny patria medzi najobľúbenejšie huby, ktoré ľudia v lesoch, na záhradách a na poliach zbierajú, neskúsení hubári by si na ne radšej mali dať dobrý pozor. Stačí totiž jedna fatálna chyba, kedy dôjde k zámene jedlých húb za tie jedovaté, a po chutné praženicu bude nasledovať otrava šampiňóny, ktorá prinajlepšom skončí v nemocnici výplachom žalúdka.
Najznámejšie jedovatý šampiňón sa nazýva šampiňón zápašný (Agaricus xanthodermus). Rastie celoročne na lúkach i v parkoch, má čisto biely hladký klobúk a jeho konzumácia môže človeku spôsobiť intenzívne zvracanie a žalúdočné kŕče. Našťastie ale existuje niekoľko charakteristických znakov, podľa ktorých môžete jedlé druhy od pečiarky zápašné odlíšiť.
Keď škrabnete do klobúka jedlých šampiňónov, nedostaví sa žiadna výrazná reakcia. Rovnaký postup u šampiňónu zápašného však spôsobí, že ranka najprv výrazne zožltne, potom zosivie a nakoniec opäť získa matnú podobu. Jedlé pečiarky navyše krásne voňajú po aníze či horkých mandliach, tie nejedlé však nemajú žiadny špecifický zápach, alebo je z nich cítiť karbol, ktorý sa užíva ako dezinfekcia.
Ďalšie jedovaté druhy húb, ktoré vykazujú rovnakú chrómovo žltú reakciu dužiny a tiež nepríjemne páchnu, sú napríklad pečiarka perličková (Agaricus Moeller), pečiarka jarabičia (Agaricus phaeolepidotus) alebo pečiarka pilátová. Ak si nie ste istí, aký druh šampiňónu ste si domov priniesli, radšej sa o ich využitie v kuchyni poraďte s odborníkom.
Okrem toho, že sa u nás môžete stretnúť s jedovatými druhmi šampiňónov, by ste si však mali dávať pozor aj na to, aby ste jedlé šampiňóny nezamenili s inými hubami, ktoré sa im podobajú. To môžu byť napríklad muchotrávky zelené, ktoré majú v mladosti podobu blanitého vajíčka a ich vôňa je sladkastá, alebo tiež muchotrávky biele, muchotrávky citrónovej či muchotrávky štipľavej.
V poznávaní vám môže pomôcť aj mobilná aplikácia na huby, ktorá dokáže pomocou funkcie optického rozpoznávania na základe neurónovej siete definovať druh huby.
Aké sú najčastejšie druhy šampiňónov u nás?
V našich zemepisných šírkach patrí medzi najrozšírenejšie druhy šampiňón záhradný a pečiarka poľná. Obidva majú svoje špecifické znaky a predstavujú cennú surovinu, z ktorej sa dajú pripraviť skvelé pokrmy. K pestovaniu húb na záhrade sa však najčastejšie využíva šampiňón záhradný, ktorý sa tiež bežne dodáva do reštaurácií či na pulty supermarketov.
Šampiňón záhradné
Väčšina ľudí pozná túto hubu ako šampiňón záhradný, v skutočnosti má však veľa rôznych názvov. Nebuďte preto prekvapení, keď niekto rovnaký druh pomenuje pečiarka dvojvýtrusá (Agaricus bisporus), šampiňón dvojvýtrusý alebo šampiňón hnedý. Všetky tieto mená sa totiž vzťahujú k rovnakej hube, ktorú si obľúbili ako veľkopestovatelia, tak i drobní záhradkári.
Vzhľad pečiarky záhradnej sa líši podľa toho, či sa jedná o druh rastúci v prírode, alebo ide o huby pestované podomácky či priemyselne. Hlavným znakom, podľa ktorého ich môžete rozlíšiť, je ich farba. Voľne totiž rastie šampiňón hnedý, ktorý poznáte podľa zavalitého trenia v tvare hrušky a hnedého, guľovitého, jemne šupinatého klobúku, ktorý v priemere meria asi 5-12 centimetrov. Dužina je biela a šťavnatá, po porušení však získa jemne mäsové sfarbenie.
Čo sa týka pestovania na komerčné účely, v dnešnej dobe sa využíva celá rada kmeňov. Jedným z nich je šampiňón biely, ktorého klobúk je porastený drobnými šupinkami a má svetlé sfarbenie. V Spojených štátoch však boli pestované tiež hnedasté kmene, kam patrí napríklad šampiňón Crimini alebo šampiňón portobello. Práve ten predstavuje skvelý doplnok ku steakom, ale výborne chutí aj v naloženej či grilovanej podobe.
Šampiňón poľná
Jedným z najrozšírenejších druhov šampiňónov, s ktorým sa na našom území môžete stretnúť, je pečiarka poľná (Agaricus campestris). Tieto huby sa vyskytujú predovšetkým na hnojených trávnatých stanovištiach, takže okupujú trebars lúky, priekopy, pole, komposty a príležitostne i záhrady. Rastú ako jednotlivo, tak aj v špecifických útvaroch, ktorým sa hovorí čarodejné kruhy.
Pečiarka poľná máva buď čisto biele, alebo ružovkasté sfarbenie. Jej klobúk v priemere dosahuje šírku 4-12 centimetrov, ružové lupene postupne mení farbu do mäsovo červenej a biela dužina príjemne vonia aj chutí. Z toho dôvodu sa tieto šampiňóny hojne využívajú v kuchyni. Jedná sa však o druh húb, ktorý je zbieraný iba pre vlastnú spotrebu a v priemyselnej výrobe je nahradený vyššie zmienenú pečiarkou dvojvýtrusovou.
Ďalšie druhy šampiňónov
Okrem pečiarky záhradnej a pečiarky poľnej sa na našom území môžete stretnúť aj s ďalšími druhmi šampiňónov. Jedná sa napríklad o:
- Šampiňón ovčí (Agaricus arvensis)
- Šampiňón lesný (Agaricus silvicatus)
- Šampiňón cisársky (Agaricus augustus)
- Šampiňón hájový (Agaricus silvicola)
V kuchyni sa využíva veľké množstvo druhov pečiarok, ktoré dodajú pokrmom špecifickú chuť. Okrem šampiňónu portobello je stále obľúbenejší aj šampiňón krémový, ktorý je výrazný a servíruje sa nakrájaný na tenučké plátky bez akejkoľvek úpravy.
Ako spoznať jedlý šampiňón?
Vzhľadom k tomu, že v lesoch, na záhradách i na poliach rastú jedlé šampiňóny, ale aj jedovaté šampiňóny, je nutné dávať si dobrý pozor. Keď škrabnete do klobúka jedlých šampiňónov, neobjaví sa žiadna výrazná reakcia. U jedovatého šampiňónu zápašného alebo aj v prípade pečiarky perličkovej a pečiarky jarabičej však rana zožltne, potom zosivie a nakoniec získa matnú podobu. Jedlé šampiňóny zároveň krásne voňajú po aníze či po mandliach, zatiaľ čo tie nejedlé nemajú žiadny zápach alebo sú cítiť po karbole.
Ako vyzerá šampiňón záhradný?
Túto hubu môžete poznať aj pod názvom pečiarka dvojvýtrusá, šampiňón dvouvýtrusá alebo šampiňón hnedý. Vzhľad sa líši podľa toho, či ide o druh rastúci v prírode, alebo sa jedná o huby pestované doma. Šampiňón hnedý, ktorý rastie voľne, spoznáte podľa zavalitého hruškovitého , guľovitého, jemne šupinatého klobúku a bielej dužiny. Pre komerčné účely sa potom používa šampiňón biely, ktorého klobúk má svetlé sfarbenie.
Kde rastie pečiarka poľná?
Tento druh patrí medzi najrozšírenejšie šampiňóny. Vyskytuje sa predovšetkým na hnojených trávnatých stanovištiach, ako sú lúky, priekopy, komposty, pole či záhrady. Pečiarku poľnú nájdete jednotlivo, ale aj v špecifických útvaroch označovaných ako čarodejné kruhy. Máva buď čisto biele, alebo ružovkasté sfarbenie, lupene pod klobúkom postupne menia farbu z ružovej na mäsovo červenú a biela dužina príjemne vonia.
Aké ďalšie druhy šampiňónov existujú?
Okrem šampiňónu záhradného a pečiarky poľnej môžete na našom území nájsť aj ďalšie druhy, ako je napríklad šampiňón ovčí, šampiňón lesný, šampiňón cisársky či šampiňón hájový. V kuchyni sa potom používa tiež šampiňón označovaný ako portobello a stretnúť sa môžete aj so šampiňónom krémovým, ktorý sa servíruje nakrájaný na tenké plátky bez ďalších úprav.