Moruše druhy

Rozhodli ste sa vyskúšať pestovanie morušovníka, ale neviete si rady s tým, ktorý druh bude pre vašu záhradu ten najlepší? Na výber máte hneď niekoľko zaujímavých možností. Prezradíme, aký je rozdiel medzi bielym, čiernym a červeným morušovník, ktoré kultivary morušovníka sú u nás k dispozícii a aké podmienky im vyhovujú.

Druhy moruše

Morušovníky v dnešnej dobe patria medzi znovuobjavené ovocné dreviny, ktorých pestovanie opäť začína byť medzi záhradkármi populárne. Hlavným dôvodom sú samozrejme chutné plody označované jednoducho ako moruše, ktoré sa hodia na prípravu mnohých zaujímavých receptov a zároveň sú plné zdraviu prospešných látok.

Zatiaľ čo v minulosti sa morušovníky na našom území objavovali hlavne vo vinárskych oblastiach, kde panovali lepšie podmienky pre ich pestovanie, dnes sa im vďaka otepľovaniu klímy dobre darí aj vo vyšších polohách mierneho pásma. Ich obľuba ale stúpla aj z toho dôvodu, že sa šľachtiteľom podarilo vypestovať menšie kultivary, ktoré sa pohodlne zmestia aj do neveľkých záhrad.

Druhy morušovníka:

  • Morušovník biely (Morus alba),
  • Morušovník čierny (Morus nigra),
  • Morušovník červený (Morus rubra).

Pôvodný strom moruše môže dorastať až do výšky 18 metrov a v dobrých klimatických podmienkach sa dožíva pokojne aj niekoľko stoviek rokov. Vďaka dobrej regenerácii sa navyše s týmito drevinami dajú robiť divy. V dnešnej dobe sú preto dostupné rôzne zaujímavé kultivary, ako je napríklad moruša previsnutá čiže pendulum (moruša čierna previsnutá aj moruša biela previsnutá), ktorá na záhrade vytvorí krásnu dekoráciu.

Okrem toho existuje tiež moruša zakrslá, pričom pestovatelia majú radi napríklad morušovníky s guľovitou korunou označované ako globulosa alebo napríklad morušovníky krovitého typu. Aby toho nebolo málo, je dokonca možné pomocou strihu a rezu vytvoriť z morušovníka živý plot. Keďže tieto dreviny dobre obrastajú, človek sa nemusí báť ani razantnejších úprav.

Morušovník biely

Najvyšší z morušovníkov, ktorý sa na našom území pestujú, je moruša biela (Morus alba). Tento opadavý strom z čeľade morušovníkovité dorastá zhruba do výšky 10 až 18 metrov, jeho koruna je pomerne rozložitá a konáre bývajú skôr tenké, hladké a krehké. Na kmeni je v mladosti svetlo hnedá kôra, borka je potom hnedočervená či zelenošedá a pozdĺžne rozpukaná.

Letorasty tohto morušovníka sú pomerne rovné, slabé, sprvu jemne zamatovo chlpaté a neskôr ovísajúce. Sýto zelené listy, ktoré sa na jeseň farbia do žlta, mávajú vajcovitý a mierne nepravidelný tvar, sú tenké a zhruba 6 až 18 centimetrov dlhé. Na báze potom bývajú zaokrúhlené, šikmo srdcovité, zubaté či laločnaté, pričom na líci sú lesklé a hladké.

Kvetenstvo je jednodomé až dvojdomé. Samčie kvety biele moruše bývajú obsiahnuté v dlho stopkatých jehňadách svetložltej farby, samičie kvetenstvo je potom skôr valcovité alebo hlávkovité a vzpriamené. Plodstvo tohto morušovníka, ktoré dosahujú veľkosť 10 až 25 milimetrov, môže mať rôzne odtiene. Dozrievajú v lete, kedy sa môžu pýšiť žltkastým, fialovým alebo až čiernym sfarbením a sladkou chuťou.

Hoci morušovník biely pôvodne pochádza z Číny, už po stáročia je vysádzaný tiež v Stredozemí a v teplejších oblastiach Európy. Jedná sa o kŕmnu rastlinu, ktorú konzumujú predovšetkým húsenice priadky morušovej známe kvôli výrobe hodvábu. Tento morušovník sa preto často vysádzal v parkoch, vo väčších záhradách alebo aj pozdĺž ciest, ale dnes ho nájdete aj v okolí ľudských príbytkov.

Zrelé plody bielej moruše našli uplatnenie v kuchyni aj v ľudovom liečiteľstve. Jedia sa predovšetkým surové, ale okrem toho slúžia tiež ako základ na prípravu šťavy, sirupu, kompótov, marmelád alebo napríklad morušového vína. Pri zbere pritom plody ľahko púšťajú šťavu a ľahko opadávajú. Záhradkári však nepestujú morušovníky iba kvôli šťavnatým morušiam. Dreviny sa môžu okrem iného stať aj základom živého plotu.

Morušovník čierny

Ďalším druhom, s ktorým sa na našom území môžete stretnúť, je morušovník čierny (Morus nigra). Tento opadavý strom nazývaný tiež moruša čierna dorastá zhruba do výšky 10 metrov. Má hustú a rozložitú korunu, ktorá býva až 15 metrov široká, pričom kôra na kmeni máva v mladosti svetlo zelenú farbu, ale neskôr získava hnedošedý odtieň a je charakteristicky popraskaná.

Listy čiernej moruše sú skôr tmavozelené, dlaňovité a majú zubaté okraje. Zo spodu sú potom plstnaté, dosahujú dĺžku až 20 centimetrov a od ďalších druhov morušovníka ich odlišuje ich ochlpená stopka. Pokiaľ ide o kvetenstvo, morušovník čierny kvitne od mája do júna, pričom následne sa na strome začínajú objavovať temne fialová až čierna hroznovité plodstvo.

Moruše v tomto prípade dozrievajú v priebehu augusta a septembra, majú veľmi príjemnú sladkú chuť a jemne vonia. Svojim tvarom môžu na prvý pohľad pripomínať černice, dorastajú do veľkosti 2 až 4 centimetrov, a ak ich včas nepozberáte, začnú zo stromu priebežne opadávať. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade ich môžete konzumovať v čerstvom stave, alebo napríklad v podobe vína a zaváraniny.

Morušovník čierny sa na našom území pestuje predovšetkým ako okrasný strom, ale svoje využitie našiel tiež ako ovocný strom. Tento druh síce nie je príliš náročný na pôdu, ale je teplomilnejší než moruša biela, rastie pomalšie a darí sa mu skôr v Stredozemí alebo vo vinárskych oblastiach. Ideálne je však aj slnečné stanovište na záhradách a v parkoch s hlbší, živnou zeminou, ktorá je dobre zásobená vodou.

Morušovník červený

Rovnako ako v prípade čiernej moruše dorastá tiež morušovník červený (Morus rubra) približne do výšky 10 metrov. Jeho listy sú striedavé, široko srdcovité a takmer dvakrát väčšie ako listy moruše bielej. Na hornej strane je povrch znateľne drsný a môže mať štruktúru napríklad ako brúsny papier. Spodná strana potom býva husto pokrytá mäkkými chĺpkami.

Moruša červená je pomerne odolná voči mrazu, suchu, znečistenie a zlé pôde. Jej kvety sú skôr nenápadné, otvárajú sa ako listy a majú žltozelenú či červenkastú farbu. Plody potom dorastajú zhruba do veľkosti 3 centimetrov, dozrievajú v júli a auguste, ich odtiene sa pohybujú od červenej až po tmavo purpurovú a chutia veľmi sladko.

Vzhľadom k tomu, že je morušovník červený dvojdomý, je potreba pestovať na záhrade samčí i samičí strom, čo zvyčajne vyžaduje väčšie množstvo priestoru. Stretnúť sa potom môžete aj s kultivarom Tyrnaviensis, ktorý vznikol skrížením červeného a čierneho morušovníka. Momentálne sa pestuje hlavne na Slovensku alebo na moravskom Slovácku.

Aké druhy moruše existujú?

Morušovníky patria medzi znovuobjavené ovocné dreviny, ktoré sa pestujú hlavne kvôli chutným a šťavnatým plodom. V minulosti u nás rástli hlavne vo vinárskych oblastiach, ale dnes sa im vďaka otepľovaniu klímy darí aj vo vyšších polohách. Typicky sa môžete stretnúť s tromi druhmi morušovníka, kam patrí morušovník biely, morušovník čierny a morušovník červený.

Ktoré kultivary morušovníka sú k dispozícii?

Pôvodné morušovníky dorastajú až do výšky 18 metrov a môžu sa dožívať aj niekoľkých stoviek rokov. Šľachtiteľom sa však podarilo vypestovať aj menšie kultivary, ktoré sa zmestia aj do neveľkých záhrad. Obľúbená je napríklad previsnutá moruša (pendulum), ktorá dokáže vytvoriť krásnu dekoráciu, alebo tiež zakrpatená moruša. Pestovatelia si potom obľúbili hlavne morušovníky s guľovitou korunou (globulosa), ale aj morušovníky krovitého typu.

Ako vyzerá morušovník biely?

Ide o najvyšší morušovník, ktorý dorastá až do 18 metrov. Jeho koruna je rozložitá, na kmeni býva v mladosti svetlo hnedá kôra a neskôr sa objavuje hnedočervená alebo zelenošedá borka, ktorá je pozdĺžne rozpukaná. Listy mávajú vajcovitý tvar, sú zubaté či laločnaté a na hornej strane lesklé. Plody potom dosahujú do veľkosti 10 až 25 milimetrov, dozrievajú v lete a majú žltkastú, fialovú alebo až čiernu farbu.

Kde sa pestuje morušovník čierny?

Tento druh morušovníka dorastá zhruba do výšky 10 metrov, má hustú, rozložitú korunu a kvitne od mája do júna. Jeho plody mávajú príjemnú sladkú chuť, jemne vonia a vyfarbujú sa väčšinou do temne fialovej až čiernej. Hoci táto drevina nie je príliš náročná na pôdu, je teplomilnejší než moruša biela a rastie pomalšie. Preto sa čiernemu morušovníka darí hlavne v Stredozemí, vo vinárskych oblastiach a v nížinách.