Zatiaľ čo mnohí ľudia považujú žihľavu za nepríjemný burinu, ktorej je potrebné sa čo najrýchlejšie zbaviť, než zaplaví celú záhradu, iní si nemôžu vynachváliť jej pozitívne účinky na ľudský organizmus. Prezradíme vám, kedy zbierať žihľavy a kam na ne vyraziť, prečo páli žihľava, aké má žihľava liečivé účinky a na čo sa táto hojne rozšírená rastlina vlastne používa.
Žihľava
Pod názvom žihľava (Urtica) sa ukrýva rastlinný rod z čeľade pŕhľavovitých (Urticaceae), ktorý je známy predovšetkým vďaka svojim sýto zeleným listom s pílovitými okrajmi a jedovatým chĺpkom. Tie pri kontakte s pokožkou vyvolávajú nepríjemné svrbenie či pálenie, a preto si ľudia na pestovanie žihľavy príliš nepotrpia a na záhradách ju nevidia radi. V skutočnosti je to však cenená liečivka.
Najznámejším zástupcom žihľavy, s ktorým sa na našom území môžete stretnúť, je žihľava dvojdomá (Urtica dioica). Práve tú ľudia často zbierajú pre jej liečivé účinky a pripravujú z nej rôzne nálevy, čaje, masti a tinktúry. Okrem toho tu potom vzácnejšie rastú aj ďalšie druhy, ako je žihľava žahavka alebo žihľava lužná, a výnimočne sa môžete stretnúť aj s ovčími druhmi pôvodných stredomorských žihliav.
Prečo žihľava páli?
Keď sa povie žihľava, väčšina ľudí si predstaví hlavne jej pichľavé chĺpky, o ktoré sa aspoň raz za život spáli prakticky každý z nás. Tieto chĺpky sa vyskytujú po celej dĺžke rastliny, teda na lodyze aj na jednotlivých listoch. Sú tvrdé, ale krehké ako sklo, takže sa pri dotyku lámu a vzniká ostrá hrana podobná injekčnej ihle, ktorá jemne nareže povrch kože.
Prečo však kontakt s pokožkou tak nepríjemne páli? Pichľavé chĺpky obsahujú takzvaný žihľavový jed, čo je bezdusíkatá, neprchavá substancia živicového charakteru, ktorá je zmesou viacerých účinných látok. Histamín dráždi kožu, acetylcholín vyvoláva pocity pálenia a medzi ďalšie zložky patrí aj serotonín. Práve preto sa pri dotyku objavujú drobné pľuzgieriky a opuchnuté miesta, ktoré nepríjemne svrbia.
Pichľavé chĺpky, ktoré dokážu živočíchov spoľahlivo odradiť, si žihľavy vyvinuli ako spôsob ochrany. Dobrá správa však je, že po sparenie alebo usušení svrbivé účinky úplne vyprchajú, takže je možné rastlinu konzumovať a naplno využiť jej liečivé účinky. Ak vás však žihľava už popálila, svrbenie možno eliminovať pomocou šťavy skorocelu kopijovitého.
Kedy zbierať žihľavy?
Ak sa chcete pustiť do zberu žihľavy, určite vás zaujíma, čo sa vlastne zbiera a ako môžete danej časti najlepšie využiť. Na prípravu čaju sa hodí žihľavová vňať, pričom ideálne je zbierať len čerstvé rastliny, pretože mladá žihľava obsahuje najviac liečivých látok. Využiť sa však dajú aj korene a zo samičích rastlín je možné získať tiež semená. A kedy jednotlivé časti vlastne zbierať?
- koreň žihľavy – na jeseň a skoro na jar (marec, október až november),
- byľ a listy žihľavy (vňať) – od skorej jari až do začiatku jesene,
- semienka žihľavy – vo chvíli, keď sa na rastline vytvoria (zhruba v auguste).
Ak chcete využiť žihľavovú vňať, môžete rastliny zbierať od prvých jarných mesiacov až zhruba do septembra. Ku konzumácii je však najlepšie použiť mladé žihľavy s vysokým obsahom vitamínov a minerálov, ktoré sa zberá najneskôr do druhej polovice mája. Najčastejšie pritom ľudia spracovávajú celú rastlinku, ktorá sa nastrihne nízko pri zemi a následne usuší. Je možné ale použiť iba listy, ktoré sa väčšinou odstraňujú až po usušení.
Pokiaľ ide o to, kde rastie žihľava, stačí sa len rozhliadnuť okolo seba. Ide totiž o jednu z najrozšírenejších voľne rastúcich bylín na území Slovenskej republiky. Vyskytuje sa napríklad na rozkvitnutých lúkach, na medziach, v priekopách pozdĺž ciest, pri vode, v lužných a vlhkých suťových lesoch alebo na záhradách okolo domov.
Pre zber žihľavy si vždy vyberajte čisté miesta obklopená prírodou, ktorá sa nachádzajú ďaleko od rušných ciest, priemyselných oblastí a poľnohospodárskych polí. Pozor si naopak dajte na oblasti, kde sa žihľave veľmi dobre darí. Ak totiž žihľavy niekde extrémne rýchlo rastú, je to znamenie, že je dané miesto pravdepodobne masívne zasiahnuté dusičnanmi z poľnohospodárstva.
Žihľava využitie a účinky
Na čo je dobrá žihľava? Hoci si mnohí ľudia myslia, že je žihľava burinu, ktorú treba okamžite vytrhať, v skutočnosti je táto rastlina mnohými záhradkári veľmi cenená. Podľa nich je totiž žihľava liečivka, ktorá má nepreberné množstvo využití, a preto by nemala chýbať v žiadnej domácnosti. Naviac sa hodí aj v kuchyni, pretože predstavuje základ pre prípravu rôznych pokrmov, a používa sa aj v kozmetickom priemysle.
Žihľava: obsiahnuté látky
Byle a listy žihľavy obsahujú pomerne veľké množstvo zeleného farbiva (chlorofylu). Okrem toho obsahuje žihľava vitamíny (napríklad vitamín B2 a vitamín C, najmä v mladých listoch) a zhruba 15% potom tvoria minerálne látky, ako je napríklad horčík, vápnik, železo, draslík alebo fosfor. Rastliny ďalej obsahujú:
- karotenoidy,
- flavonoidy,
- organické kyseliny,
- aminokyseliny,
- histamín,
- acetylcholín,
- serotonín,
- sacharidy (galaktóza, glukóza …),
- glukoniny (znižujú hladinu krvného cukru),
- triesloviny (pomáhajú zastaviť krvácanie),
- fytoncídy.
Aby toho nebolo málo, v žihľavách je obsiahnutá tiež kyselina šťaveľová, kyselina octová a kyselina pantoténová. Okrem toho sa tu nachádza aj kyselina kremičitá, ktorá výrazne prospieva nechtom a vlasom, vďaka čomu je žihľava obľúbenou zložkou rôznych kozmetických produktov a predovšetkým vlasových prípravkov.
Žihľava a jej účinky
Vďaka veľkému množstvo minerálov, vitamínov a ďalších účinných látok ovplyvňuje žihľava zdravie človeka veľmi pozitívnym spôsobom. Použitie žihľavy v liečiteľstve je pritom veľmi rozmanité. Vďaka svojmu zloženiu tieto rastliny napríklad podporujú metabolizmus, pôsobí ako antireumatikum, majú protizápalové účinky, urýchľujú hojenie rán a zabraňujú chudokrvnosti.
Žihľavy sa ďalej používajú aké liek pri rôznych ochoreniach, ako sú žalúdočné kŕče a vredy, reuma, artróza, dna, krvácanie z ďasien či plesne nechtov. Okrem toho podporujú činnosť pečene, obličiek, pankreasu a žlčníka a pomáhajú predchádzať vzniku močových, obličkových alebo žlčových kameňov, ale aj ďalších chorôb. Celkovo potom zlepšujú prekrvenie jednotlivých telesných orgánov.
Medzi ľuďmi sú žihľavy známe aj tým, že napomáhajú pri detoxikácii organizmu a sú vhodné aj pre diabetikov (pri ľahších formách cukrovky, keď ešte nie je nutné, aby si človek pichal inzulín). Ďalšou výhodou týchto rastlín sú ich antivírusové účinky, a to najmä proti vírusom chrípky. Okrem toho však pomáhajú tiež pri bronchiálnej astme a zahlienení dýchacích ciest.
Aby toho nebolo málo, žihľava tiež pôsobí močopudne, podporuje funkciu vaječníkov (napríklad pri snahe o otehotnenie) a osvedčila sa aj ako prostriedok, ktorý zmierňuje predmenštruačný syndróm a zvyšuje plodnosť. Ďalej pomáha pri problémoch s prostatou a menštruáciou, podporuje tvorbu materského mlieka a slúži ako liečivo v boji proti niektorým zdravotným komplikáciám, ako sú:
- hemoroidy,
- vysoký krvný tlak,
- hypotyreóza,
- bolesti hlavy,
- bolesti chrbta,
- opuchy,
- fistuly,
- osteoporóza,
- zápaly nervov,
- zatuhnutie svalov,
- modriny a zranenia,
- nedokrvenie nôh,
- zápaly močových ciest.
Okrem vyššie spomenutých účinkov sa používa žihľava na ekzémy a zlepšuje pružnosť pokožky. Podporuje srdcovú činnosť, zmierňuje únavu a celkovo posilňuje obranyschopnosť organizmu. Známe sú však aj pozitívne účinky žihľavy na vlasy. Táto rastlina totiž pri pravidelnom užívaní (vtieranie odvaru do pokožky hlavy) zlepšuje ich kvalitu a odstraňuje lupiny.
Žihľava využitie
Žihľavu je možné využiť na veľa rôznych spôsobov. Záleží potom len na tom, k čomu by mala táto liečivá rastlina poslúžiť. Funguje totiž ako prevencia proti rôznym zdravotným ťažkostiam, ale zároveň je vhodná aj ako súčasť liečby niektorých ochorení. Medzi najobľúbenejšie spôsoby, ako ľudia žihľavy v dnešnej dobe využívajú, patria:
- čerstvé listy pŕhľavy,
- šťava z čerstvých žihľavy,
- žihľavový čaj,
- žihľavová tinktúra,
- žihľavová masť,
- nálev či odvar zo listov žihľavy,
- odvar zo žihľavového koreňa,
- žihľavová kúpeľ,
- žihľavová pleťová voda,
- žihľavová pleťová maska.
Táto rastlina je však vysoko cenená tiež pri výrobe vlasovej kozmetiky. Pri pravidelnom používaní šampónov, tinktúr alebo odvarov z žihľavy zlepšuje kvalitu vlasov, robí ich pevnejšími a lesklejšími. Tiež reguluje ich vypadávanie a predstavuje vhodnú kúru proti lupinám. Mnohí ľudia potom oceňujú účinky čerstvé žihľavy pri starostlivosti o pleť, pretože napomáha jej zdravému vzhľadu.
Žihľavu možno však využiť aj v kuchyni. Najčastejšie sa pripravuje ako špenát, ale poslúži aj ako chutná prísada do polievok, omeliet a slaných koláčov. Kým niekedy ju ľudia zbierajú na výrobu pesta, iní využívajú sušené listy ako korenie. Okrem toho je možné listy pridať tiež do vaječných, mäsových alebo strukovinových zmesí.
Ľudia, ktorí majú doma väčšie hospodárstva, si žihľavy tiež nemôžu vynachváliť. Ide totiž o skvelú rastlinu, ktorá sa používa na kŕmenie zvierat. Najviac sa hodí sušené žihľavy pre sliepky a niektorí zháňajú tiež žihľavy pre kurčatá. Zároveň sa však jedná o obľúbenú potravu húsat, kačica i dospelých husí a kačíc.
Nežiaduce účinky žihľavy
Hoci je žihľava známa ako liečivka, v niektorých prípadoch môže mať žihľava nežiaduce účinky. Čerstvé listy rastliny aj čerstvo vylisovaná šťava zo žihľavy sú považované za mierne toxické. Vzhľadom na pomerne vysoký obsah kyseliny šťaveľovej v niektorých prípadoch žihľavy spôsobujú hnačky a pri užívaní žihľavového koreňa môže niekedy dochádzať k rozvoju miernych žalúdočných a črevných ťažkostí.
Prípravky zo žihľavy by potom rozhodne nemali užívať ľudia s chronickým ochorením obličiek, pretože môžu mať výrazné močopudné účinky. Neodporúča sa ani osobám, ktoré užívajú lieky znižujúce krvný tlak, alebo diabetikom, ktorí užívajú perorálne antidiabetiká či inzulín, pretože žihľava môže spôsobiť príliš veľký pokles glukózy v krvi. U niektorých pacientov potom žihľava vyvoláva alergickú reakciu.
Pokiaľ ide o to, či je vhodná žihľava v tehotenstve alebo pri dojčení, je určite lepšie poradiť sa radšej so svojím ošetrujúcim lekárom. Žihľavový čaj v tehotenstve je však považovaný za zdraviu prospešný, ak ho nastávajúca mamička konzumuje v odporúčanom množstve. Môže pomôcť proti chudokrvnosti a opuchom, pričom navyše podporuje aj tvorbu materského mlieka.
Prečo žihľava páli?
Na listoch aj na lodyze žihľavy sa vyskytujú pichľavé chĺpky, ktoré sú síce tvrdé, ale veľmi krehké. Pri dotyku sa lámu a do pokožky tak prenikne žihľavový jed, čo je bezdusíkatá, neprchavá substancia živicového charakteru. Obsahuje napríklad histamín, ktorý dráždi kožu, acetylcholín, ktorý vyvoláva pocity pálenia, a serotonín. Pri kontakte s rastlinou sa preto objavujú drobné pľuzgiere a opuchy, ktoré nepríjemne svrba.
Kedy zbierať žihľavu?
Pokiaľ chcete zberať žihľavové korene, ideálny čas nastáva skoro na jar (v marci) alebo na jeseň (od októbra do novembra). Žihľavovú vňať je možné zbierať od skorej jari až do začiatku jesene. Vzhľadom k tomu, že najviac liečivých látok obsahujú mladej žihľavy, sa však odporúča rastliny trhať najneskôr do druhej polovice mája. Ak máte zálusk na žihľavová semienka, tie je možné zobrať vo chvíli, keď sa na rastline objavia, teda zhruba v auguste.
Aké má žihľava účinky na zdravie?
Žihľava je považovaná za veľmi cenenou liečivku, ktorá má pozitívny vplyv na ľudské zdravie. Podporuje metabolizmus, má protizápalové účinky, urýchľuje hojenie rán a zabraňuje chudokrvnosti. Okrem toho podporuje činnosť pečene, obličiek, pankreasu alebo žlčníka, zlepšuje prekrvenie orgánov, má antivírusové účinky a pôsobí močopudne. Používa sa tiež ako prevencia alebo liek proti rôznym chorobám, ako sú napríklad zápaly, vredy, artróza, reuma, vysoký krvný tak, bolesti hlavy, chrbta alebo svalov, ekzémy, predmenštruačné ťažkosti či chrípka.
Aké má žihľava využitie?
Žihľavy sa dnes využívajú na mnoho rôznych spôsobov. Zatiaľ čo niektorí ľudia preferujú čerstvé listy pŕhľavy alebo čerstvo vylisovanú šťavu, iní dávajú prednosť užívaniu žihľavového čaju. Okrem toho sa vyrába nálev zo žihľavy, odvar zo žihľavového koreňa, tinktúry, masti, pleťové vody alebo pleťové masky. Keďže žihľava priaznivo ovplyvňuje rast vlasov a zlepšuje ich kvalitu, býva tiež základom rôznych kozmetických prípravkov. Aby toho nebolo málo, našla si využitie aj v kuchyni.