Líska využití

Jedným z typických symbolov prechodu od chladných zimných mesiacov k príjemným jarným dňom je pre záhradkárov lieska. Tú sa oplatí pestovať nielen kvôli orieškom, ale aj ako okrasnú drevinu, vetrolam alebo napríklad súčasť živého plotu. Prezradíme, či je lieska strom, alebo ker, kde táto drevina rastie a prečo by ste liesku na svojej záhrade rozhodne mali mať.

Čo je lieska?

Lieska (latinsky Corylus) je rod drevín, ktorý v minulosti patril do čeľade lieskovitých, ale podľa nového taxonomického systému je dnes radený do čeľade brezovitých, konkrétne potom do podčeľade lieskovité (Coryloideae). Jedná sa o pomerne rýchlo rastúce a veľmi odolné dreviny, ktoré nie sú príliš náročné na druh pôdy, a preto sa niekedy používajú na spevnenie svahov a brehov.

Ľudia sa veľmi často pýtajú, či je lieska strom, alebo sa naopak jedná o ker. Čo sa týka tohto rozdelenia, obe skupiny majú vlastne pravdu. Existujú totiž ako stromovité typy liesok, ktoré v priebehu rokov vyrastajú do pomerne veľkej výšky, tak i lieskové kríky, s ktorými sa môžete stretnúť ešte častejšie, pretože sú o niečo rozšírenejšie než lieskové stromy.

Kým kríkovitá okrasná lieska väčšinou rastie veľmi rýchlo, strom lieska dorastá skôr pomalšie. Keď dosiahne 10 rokov veku, býva približne 2 metre vysoký, v 20 rokoch potom meria asi 2 až 5 metrov a o ďalších 10 rokov neskôr, teda vo veku 30 rokov, môže dosahovať dokonca až do výšky 7 metrov. Záleží však vždy na pestovanom druhu a tiež na konkrétne odrode.

Ako vyzerá lieska?

Vzhľad liesky sa samozrejme líši v závislosti na tom, či sa jedná o strom, alebo ide o druh kríkovitý. Kmene stromovitých liesok bývajú priame a dosahujú často až k úplnému vrcholu koruny. Keď sú mladé, ich kôra je nahnedlo sivá. To sa ale pomerne skoro (konkrétne zhruba v 10 alebo 15 rokoch) mení na rozpukanou šedú borku, ktorá sa šupinovito odlupuje.

Pokiaľ ide o krovité liesky, ich základné kmeňové výhony bývajú strnulo vzpriamené, pričom hore sa potom rozvetvujú, preťahujú a premieňajú sa v ohybné oblúkovité vetvy. Kôra týchto liesok býva hnedá, ale na prvý pohľad sú tu zrejmé tiež výrazné lenticely (čočinky), čo sú drobné bradavičnaté útvary nadväzujúce sa v medzibunkových priestoroch vnútorných pletív.

Koreňový systém všetkých liesok je hustý, húževnatý a bohato rozvetvený. Hlavný okrasný prvok týchto drevín potom predstavujú listy, ktoré sa objavujú zhruba od mája do novembra. Bývajú vajcovité alebo srdcovité, dvojnásobne zubaté a viac či menej pyri. Ich sfarbenie pritom závisí od konkrétnej odrody a pohybuje sa od žltých, oranžových, červených a hnedých odtieňov až ku svetlo alebo tmavo zelené.

Čo sa týka kvetov, tie samčie sú usporiadané v previsnuté jahňady, ktoré majú rôznu dĺžku, zakladajú sa na jeseň a oživujú sa potom v čase „prášenia“ (teda v predjarí), kedy kríkovitá lieska ešte nie je olistená. Samičie kvety bývajú natlačené do kvetenstva, ktoré je podobné púčikom, z ktorých vrcholkov sa týčia červenkasté čnelky. U stromovitých liesok sa potom kvetenstvo objavuje prvýkrát vo veku 25 až 30 rokov.

Kde rastie lieska?

Liesky sú rozšírené na celej severnej pologuli, rastú prakticky všade v miernom pásme, ale niekedy sa s nimi môžete stretnúť aj v pásme subtropickom. Ide pritom o pomerne nenáročné dreviny, ktorým sa dobre darí na slnku aj v polotieni, pričom druh Corylus avellana dokonca zvláda aj pestovanie v tieni. Iba šľachtené liesky, u ktorých záleží na produkcii orieškov, mávajú nároky o niečo väčšie.

Čo sa týka pôdy, na tú nemajú liesky žiadne špeciálne nároky. Ideálne je hlinitý alebo ílovitohlinitý podklad s vyšším obsahom vápnika, ale tieto dreviny si dokážu poradiť aj na iných stanovištiach, ktoré nemajú k ich pestovaniu optimálne podmienky. Problémom môže byť iba premokrená pôda alebo piesčité a príliš suché miesto, ktoré neudrží dostatok vlahy.

Liesku možno pestovať aj na stanovištiach, ktoré sú z hľadiska konvenčného poľnohospodárstva považované za menej. Jedná sa predovšetkým o brehy rybníkov a vodných tokov, kde vplyvom náplavy mávajú liesky dostatočné množstvo vlahy aj živín, ale aj o vlhké rokliny, úpätí svahov, rôzne stráne, vlhké oblasti pozdĺž železničných tratí a ciest, miesta v blízkosti budov alebo napríklad výbehy pre sliepky .

Zatiaľ čo v dnešnej dobe liesky zdobia mnoho rôznych okrasných i zeleninových záhrad, parkov či ľuďmi vybudovaných alejí, môžete ich samozrejme nájsť aj vo voľnej prírode, kde divo rastúce dreviny dorastajú do pomerne výrazných rozmerov a plodia veľké množstvo orieškov. Tie sú síce malé, ale skvele chutia, a vďaka tomu v čase zberu potešia nejedného okoloidúceho.

Prečo pestovať liesku?

Na záhrade môžu byť liesky prínosné hneď z niekoľkých rôznych dôvodov. Zatiaľ čo niektorí ľudia si pochvaľujú estetický prínos okrasných odrôd, iní pestujú liesku hlavne kvôli orieškom a ďalší si zase cenia lieskové drevo. Vždy však záleží na tom, o akú konkrétnu odrodu sa jedná, pretože nie každá sa hodí pre pestovanie na menších záhradkách alebo ako súčasť okrasných alejí.

To prvé, čo človeka v spojení s lieskou zvyčajne napadne, sú samozrejme lieskové oriešky. Tie sú veľmi obľúbené pre svoju príjemnú chuť, dajú sa pomerne dlho skladovať a navyše sa hodia aj ako surovina na výrobu oleja. Ak pestujete liesky hlavne pre ich lieskové orechy, je dôležité, aby dreviny dobre prospievali. Z jedného kra možno potom totiž získať pokojne až 2 kilogramy chutných plodov.

Vďaka svojmu husto rozvetvenému koreňovému systému môžu liesky dobre prospievať tiež v pôdach, ktoré nie sú príliš bohaté na živiny. Ak majú dostatok vody, objavujú sa teda aj na miestach s tenkou vrstvou ornice. Práve preto sa skvele hodia pre spevnenie svahov a brehov vodných tokov, ktoré chránia proti vodnej erózii.

Pokiaľ ide o správne umiestnenie, stromová lieska ani väčšie kríky sa do menších záhradiek príliš nehodia. Skvele však poslúžia ako solitéry alebo rozvoľnené skupiny pri väčších úpravách krajiny, pričom niektoré z nich našli uplatnenie napríklad ako základ dlhých prírodných alejí a iného vo forme stromoradí lemujú širšie ulice.

Menšie lieskové kríky sú medzi záhradkári obľúbené nielen pre svoju okrasnú funkciu, ale tiež ako základ voľne rastúcich (iba zriedka pristrihávaných) živých plotov. Vo forme pionierskych drevín, ktoré osídľujú novovzniknuté stanovištia, sa potom dajú vysádzať aj na málo plodné pôdy a dobre poslúži aj pre orámovanie vyšších stromovitých porastov alebo dokonca ako podrast.

Hoci liesky obzvlášť v čase kvitnutia nemajú rady príliš studené vetry, spolu s orechmi alebo gaštanmi sa osvedčili aj ako vetrolamy. Keďže tieto dreviny kvitnú pomerne skoro (zhruba od polovice februára do apríla ešte pred vypučaním listov), sú navyše dobrým zdrojom výživného peľu pre včely, a to vo chvíli, keď ho je v okolitej prírode nedostatok.

Aby toho nebolo málo, liesku je možné zhruba každých 15 rokov zrezať a využiť ako zdroj palivového dreva či materiálu, čím tiež zabránite poklesu plodnosti. Získané drevo sa potom hodí napríklad na kúrenie, ako stavebný materiál, na pestovanie húb alebo pre vylepšenie pôdy. Pokiaľ však odrežete čerstvé prúty, ktoré vyrážajú z koreňového krčka a koreňov liesky, môžete ich použiť aj ako mulč alebo krmivo pre ovce a kozy.

Čo je lieska?

Lieska (Corylus) je rod drevín, ktorý je dnes radený do čeľade brezovitých a do podčeľade lieskovité. Jeho zástupcovia rýchlo rastú a sú veľmi odolní, pričom nemajú žiadne veľké pestovateľské nároky, takže sa o ne zvládne postarať aj začínajúci záhradník. Pokiaľ ide o to, či je lieska strom, alebo ker, môžete sa stretnúť s oboma typmi týchto drevín. Kým stromovité liesky rastú pomalšie, ale dosahujú veľkých výšok, lieskové kríky sú rozšírenejšie a dorastajú veľmi rýchlo.

Ako vyzerá lieskový strom a ker?

Vzhľad liesky sa líši v závislosti od toho, o akú konkrétnu odrodu sa jedná. U stromových liesok bývajú kmene priame a ich nahnedlo šedá kôra sa v priebehu rokov mení na rozpukanou šedú borku. Základné kmeňové výhony kríkovitých liesok bývajú strnulo vzpriamené, majú hnedú farbu s viditeľnými lenticelami a hore sa preťahujú v ohybné oblúkovité vetvy. Korene sú husté a bohato vetvené, listy môžu mať celý rad rôznych odtieňov a kvety sú ako samčie (jahňady), tak i samičie (podobné púčikom).

Kde rastie lieska?

Liesky sú rozšírené v miernom pásme na celej severnej pologuli. Jedná sa o pomerne nenáročné dreviny, ktorým sa dobre darí na slnku aj v polotieni a ktoré nemajú príliš veľké nároky na pôdu. Ideálny je hlinitý alebo ílovitohlinitý podklad, ale liesky možno pestovať aj na miestach, ktoré sú z hľadiska konvenčného poľnohospodárstva považované za menej hodnotné. Jedná sa o brehy rybníkov a vodných tokov, vlhké rokliny, svahy, stráne, oblasti pozdĺž železničných tratí a ciest alebo miesta v blízkosti budov.

Aké má lieska využitie?

Lieska sa pestuje z mnohých rôznych dôvodov. Okrem toho, že ako okrasný ker dokáže záhradu ozvláštniť, plodí tiež chutné lieskové oriešky. Ďalej majú liesky tiež protieróznu funkciu a skvele sa hodia pre spevnenie svahov či brehov. Kým stromovité liesky môžu byť okrem iného základom prírodných alejí alebo stromoradia, lieskové kríky potom poslúži napríklad ako základ voľne rastúceho živého plota, ako vetrolam, ako zdroj peľu pre včely alebo aj ako zdroj palivového dreva či stavebného materiálu.